Obdobie zmien  nás niekedy zaskočí nepripravených. Ešte sa kŕčovito držíme toho  starého a známeho, ale prostredie je už nové a vyžaduje si, aby  sme sa v  ňom správali po novom… Vtedy pomôže jediné – spomenúť si na to,  čo je pre nás skutočne podstatné. Vrátiť sa k tomu a otvoriť myseľ, srdce i dušu pre to, čo nám z tejto perspektívy náš život práve ponúka.

Každým zážitkom a každou  novou skúsenosťou zmúdrievame. Nastáva čas premeniť tieto postupné zmúdrenia na nové prístupy – stať sa “vyššou verziou” seba samých. Upraviť svoje myslenie a konanie podľa  toho, kto sme dnes – nie kto sme boli v minulosti!

Je to do veľkej  miery aj o vzdávaní sa kontroly. Kontrola a  pokusy ovládať situácie okolo nás nám robia totiž viac zle ako dobre – tým, že ich natláčame do našej preddefinovanej šablóny “dobrého”, nebudujeme svoje “prispôsobovacie svalstvo”. Neučíme sa plynúť s tokom a využívať ho, ale sa snažíme plávať naprieč tokom a nenechať sa strhnúť. To, čo ešte funguje v miestnom potoku, však prestane fungovať v prvej prudšej rieke…

Najbližšie obdobie od nás chce, aby  sme sa naučili interpretovať to,  čo sa nám práve veľmi nehodí, ako novú príležitosť. Šancu.  Len čo sa to naučíme, sme pripravení na nový level reality. 🙂