Dnes sa zverejnila 14. kapitolka románu na pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky. Volá sa Nečakaní spojenci. Tu je ochutnávka:

Mária nám na cestu napiekla čerešňovú bublaninu. Len čo ju pribalila k mojim veciam, pochytila ma chuť na mieste si sadnúť a celú ju zjesť.

„To budete mať, keby ste po ceste nevideli nijakú slušnú možnosť najesť sa,“ vyhlásila svedomito.

„Ale, Mária, veď celou cestou sú benzínové pumpy,“ pripomenula jej mierne Elvíra.

„A ak zídete z cesty? Veď si už hodne dlho nejazdila… Čo ak niekde zablúdite? Čo budete jesť?“

Mykalo ma spýtať sa, či si myslí, že do Lozorna ideme preto, aby sme sa mohli po ceste najesť, ale zadržala som to v sebe. Nechcela nám zle – len niekedy svojou prehnanou starostlivosťou dokázala ísť poriadne na nervy.

Lenže načala tému, pri ktorej ma zamrazilo. Otočila som sa k Elvíre:

„Ako dlho si nejazdila?“

Rozosmiala sa. „Čo sa pýtaš, keď potom budeš mať plné gate? Nuž, ak si pamätám dobre, je to nejakých šesť-sedem rokov. To bol Šimon Boďa chorý, Ďuri bol ešte príliš mladý a bolo treba do kooperatívy voziť bylinky a drobné produkty. Tak som sadla za volant dodávky, prvou spiatočkou som zošrotila bránu dvora, potom mi už nič nestálo v ceste a tak som mohla ísť.“

Marianna vyprskla a Mária potlačila zlomyseľný úškrn. Usúdila som, že nastal čas vyjednávať.

„A čo keby sme predsa len šli vlakom?“

„Netras sa – nasadaj!“ zavelila a vzala môj kufor. Na mňa už zostala len rovnako objemná Máriina taška s cestovným proviantom.

Vzala som ju. Keď som šla okolo ohrádky, zdvihol Maťko zvedavo hlávku a vyceril na mňa bezzubé ďasná.

„G-g!“ vyhlásil.

„G-g na druhú,“ odvetila som a naklonila som sa k nemu, že ho postrapatím. Len čo zočil moju ruku, pokúsil sa ma pohrýzť. Zabudol, že ešte nemá zuby.

Celá oslintaná som si spokojne pripomenula, že znova vediem na body, umyla som si ruku a vyniesla som tašku do auta.

Niekedy sa pýtame, ale nie sme ochotní zniesť akúkoľvek odpoveď – a to nás zbytočne stresuje a robí náš svet škaredým miestom na život. Kladiete otázky len na to, aby ste sa nechali vystresovať tým, ak nebude odpoveď podľa vašich predstáv?

A ak vás úryvok zaujal, prístup k celému románu Smrť bosorky si môžete zabezpečiť tu.