Keď život do vás pichá špendlíčky: ako ukončiť prehry, zlyhania a príkoria

Toto je vybrané z knihy Vernona Howarda The Power od Your Supermind. Pretože ja sa okolo tých príkorí a “naschválov” motám celý svoj život, tak ma to oslovilo (napriek budhizmu a Schopenhauerovi) a nemienim si to nechávať pre seba 😉 :

Zlyhanie neexistuje

Pocit zlyhania/prehry je zbytočný a nijako nám nepomáha. Začneme si to uvedomovať, keď odhalíme,  že jeho korene sú v našom vnútri, nie vo vonkajšom svete, a že má len tú moc a ten význam, ktorý mu sami prisúdime.

Chápete, kam nás to vedie?

Ak udalosť alebo stav nenazvete “prehrou” ani “zlyhaním”, tak pre vás nebude predstavovať prehru ani zlyhanie. Vtedy vás nebude ani v najmenšom trápiť – nezávisle od toho, nakoľko trápi tých druhých. Ani prach na ceste vás netrápi, pretože ho beriete presne ako to, čo je – ako prach na ceste. A keď vám zašpiní topánky, tak si ich umyjete, ale netrápite sa nad tým, že keby ste boli lepší/hodnejší/mocnejší/príťažlivejší/múdrejší/bohatší, vedeli by ste sa vznášať 10 cm nad zemou a nemali by ste špinavé topánky… Proste vezmete a umyjete a idete ďalej. Nedali ste prach na ceste do vzťahu k svojej ľudskej hodnote.

Takže ak niečo nazveme zlyhaním, potrebujeme si uvedomiť, prečo to tak nazývame. Je to preto, že sme to nejakým spôsobom spojili s naším sebaobrazom. Identifikujeme sa so stavom, ktorý nenastal. Priali sme si od udalosti viac peňazí alebo metál, aby sme sa mohli tváriť ako bohatí alebo slávni.

Prečo? No lebo najväčší strach človeka je, že by nebol ničím. Preto sa upína na predstavy úspechu, aby sa mohol nazvať úspešným. Ale pretože úspech rovnako ako zlyhanie sú len predstavy, je odsúdený na nenaplnenie si potreby. Je večne sklamaný.

A ako z toho von? Jednoducho: potrebujeme sa zbaviť všetkých predstáv o tom, kto by sme mali byť alebo kto sme.  🙂

Potrebujeme sa prestať porovnávať a nálepkovať.

Vezmite si, že ste vedec a silno sa  sústreďujete na vynájdenie vakcíny proti korone. Vaše ego do toho vôbec nevchádza – zaujíma vás, ako by sa tento vírus mohol dostať pod kontrolu. Skúšate to i hento. Niečo vyjde, niečo iné nie. Ako beriete tie prípady, kedy to nevyšlo? Ako vyhlásenia o vás, že ste neschopní babráci? Nie… Zaujíma vás vakcína a práve ste dostali hlášku, že takto ju nedosiahnete. Tak idete a skúmate iný prístup.

Nulový pocit prehry, pretože v danej veci sme si neuhrávali nijaký vlastný záujem.

Keď však chcete byť prví na trhu a tí, čo vojdú do histórie ako “pokoritelia korony” 😛 , všetko začína okamžite vyzerať ako zlyhanie, prehra či príkorie. 🙂

Toltékovia k tomu majú prístup “všetko je rovnako dôležité”. Ak je všetko rovnako dôležité a nič nemá vyššiu hodnotu ako ten zvyšok, neupínate sa na istý stav veci a nevnímate svet ako ho*ienkový slalom. Takisto sa k veciam staviate tak, ako keby s každou z nich stál či padal celý váš zvyšok života. Vyberáte z hry vlastnú predstavu o tom, kto by ste mali byť,a veci riešite neosobne. A pretože vás možnosť prehry nekŕčuje, dosahujete ľahšie a viac. 🙂

Ako narábať s ľudskou biedou

Toto je príklad Howardovho rozhovoru s nejakým svojím žiakom. Pár ľudí, čo poznám, sa v ňom asi nájde (vrátane mňa samotnej), takže sem s ním:

“Chcem, aby ma ľudia registrovali, aby ich priťahovali veci, ktoré sa so mnou spájajú. Čo je zlé na takomto type úspechu?”

“Prečo chceš byť pre iných príťažlivý?”

“Cítim sa potom dobre. Čo je na tom zlé?”

“Inými slovami, tvojím zdrojom potešenia je to, ako sa iní správajú k tebe.”

“Nuž, keď to hovoríš takto, tak asi áno. Prečo by to nebolo v poriadku?”

“A nevidíš, že tým si vydaný na milosť ich prelietavosti? Ich správanie ti diktuje, ako sa cítiš. Uvedomuješ si to otroctvo v tom skryté?”

“Ale čo iné sa dá robiť? Ako inak sa môžem cítiť dobre? Ak sa vzdám tohto všetkého, nevydržím tú izoláciu a osamelosť!”

“Keď sa vrátiš do svojej pôvodnej podstaty, nebude nijaká izolácia a osamelosť.”

No dobre, tá posledná veta je už taká guruovitá… ale princíp sedí. Príliš často potrebujeme, aby nám iní potvrdzovali našu vlastnú hodnotu. Prečo? Pretože sa vnútorne necítime dosť dobrí. Keby sme sa cítili vnútorne hodnotní, prestala by byť naša hodnota v očiach druhých pre nás témou. Keby ju niekto začal spochybňovať, pozreli by sme naňho ako na exotický hmyz a veľkým oblúkom ho obišli pre prípad, že nebodaj pľuje jed. 😉

Nebol by z “nášho príbehu”. Nemal by pre nás nijakú výpovednú hodnotu. 🙂

 

One thought on “Keď život do vás pichá špendlíčky: ako ukončiť prehry, zlyhania a príkoria

  1. súhlasím s touto myšlienkou, dokonca aj tá guruovitá veta mi dáva zmysel, lebo všetky tie pocity zlyhania, prehry, neúspechu, hodnotenia, a naše schémy reakcií na ne, sme si navešali na seba cestou životom (či už aktuálnym alebo nejakými pred týmto, ak má niekto aj reinkarnačný pohľad na vec). takže zbavením sa takých navešaných “tašiek” sa oslobodíme, a v tej slobode pohybu a myslenia sa začneme pozerať na veci okolo seba inak. tnes, kým sme ovešaní taškami, si to môžeme len predstavovať, ako by to asi bolo, ale nikdy tie predstavy nebudú presné. preto z tohoto pohľadu ešte bojazlivo tušíme izoláciu a osamelosť – čo sú tiež len niektoré z tých navešaných tašiek 🙂 sloboda neznamená že všetko zlé zmizne a ostaneme sami. všetko tu ostane, len už nebude pre nás škodlivé, presne ako píšeš, Helar, v poslednom odstavci 🙂

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.