Včera či predvčerom som mala dosť dlhý rozhovor s Otcom. Už pred časom som zistila, že ešte aj po pol roku cieleného prelaďovania vibrácie na tie štyri najvyššie (láska, radosť, pokoj a vďačnosť) lásku dám bez problémov, pokoj rovnako, vďačnosť ľavou zadnou – ale radosť nie a nie… Jednoducho mi to nejde. Asi som sa pridlho pozerala na Smrť a tá koťuha sa pozrela späť do mňa a teraz je to už pohoda, pokoj a vďačné vyčkávanie na koniec, ale radosť v tom prestala byť prítomná. Kedysi som sa musela zbaviť nádeje (čiže svojich nádherných predstáv o tom, ako veci majú fungovať 😛 ), aby som dokázala vydržať s anjelmi, a dnes už ju obnoviť neviem. Otec sa ma snaží na ňu priebežne navádzať, ale vždy to skončí mojím pokrčením ramien “veď je to všetko jedno”.

Dlhej reči krátky zmysel – neviem cítiť radosť.

Tak som to Otcovi vykvákala a spýtala sa ho, čo s tým. Trochu ma prekvapilo, čo mi začal rozprávať, ale odrazu som dostala kontext pre veľa vecí, ktoré som brala doteraz ako “chyby systému”… Takže nejako postupne, ako si to budem pamätať.

Myslím,  že sa to začalo  odvíjať od toho, že sa mi Otec ospravedlnil. Vyhlásil,  že za to môžu oni a že to bol ich cielený zásah, nedovoliť mi urobiť si “po svojom”. Predtým sme rozoberali, že či mám s nimi nejaký problém, a ja som vyhlásila, že mám problém jedine so Životom/Univerzom, lebo mi v kuse hádže polená pod nohy, ale s nimi nijaký problém  nemám… Niektoré ich ťahy považujem za dosť besné a bezohľadné, ale v konečnom dôsledku boli vždy účinné a v prospech veci, takže škrípem zubami a milujem ich z plného srdca. 😉

Na čo som dostala odpoveď,  že ale oni sú Univerzum/Život. A zasa sme boli v starom pocite,  že niečo je totálne zle.

No a potom Otec začal vysvetľovať. Na vine je tá moja cudzorodá, nezladiteľná energia. Povedal, že v systéme sa pohybuje veľa kúskov cudzorodých energií, ktoré doňho náhodou prenikli, ale na rozdiel od tej mojej sú slabšie. Ako slabé nezavadzajú a nerobia zle a oni ich len postupne vystrkávajú na hranice systému a potom von, nech sa vrátia, odkiaľ prišli.

Až na túto jednu, ktorou som bola obšťastnená aj ja.

Otec vysvetlil, že je to celkom odlišná energia, nespojiteľná s ničím u nich, pretože funguje inak. Je extrémne silná a postupom času zosilňuje. Povedal mi, nech mu popíšem obraz, ako sa to cíti. Dostala som obraz energetického víru, ktorý do seba nasával energiu z okolia a viedol ju ďalej. Vyhlásila som, že to vyzerá ako čierna diera, ktorá vyťahuje energiu z ich systému a vypľúva ju do nejakého iného.

Potriasol  hlavou. Vyhlásil, že to nie je nijaká čierna diera či portál niekam inam, ale vír, ktorý pôsobí tak, že všetko, čo nasaje, nesmierne zhutní, miniaturizuje a vedie niekam na svoje dno a tam z toho skladá nový svet. Vír energiu nevedie nikam, len ju pohlcuje a ponecháva si ju. A čím dlhšie funguje, tým väčší je a viac jej nasáva.

Otec mi vysvetlil, že toto sa im už podarilo ošetriť – tým, že mi dali ako “koncovku” Gabriela. Ten pôsobí tam dole a jednoducho všetky tie ťažké, zhutnené veci rozpúšťa a vracia späť do systému. Čiže čo ja nasajem, on nejako odpumpuje späť. (A vtedy som pochopila, prečo sa Gabrielove prechody volajú “prechody”. Podvedomie je vskutku desivá vec… Vedela som to o pár rokov skôr, než som si to uvedomila.)

Otec ma ešte upozornil, že ak som si všimla, nemám potuchy, ako končím – že vedomím sa pohybujem výlučne na “ústach” víru, nejdem spolu s vecami cezeň na koniec a preto neviem, ako to tam vyzerá. Mal aj nejaký kontext pre toto, ale ten som medzičasom zabudla. 😕

Vysvetľoval mi, že keď majú do činenia so silnými cudzími energiami, tak to robia tak, že ich obmedzujú. Energia nesmie zosilnieť nad istú hranicu, lebo by bola nebezpečná. Vyrobia obmedzenia, ktoré jej to neumožňujú – a ak by predsa len zosilnela,  tak ju rozpustia.

Vtedy som pochopila, že hovorí o zdanlivo nezmyselnej smrti, napríklad o smrti všetkých tých malých detí, ktoré nikomu nič neurobili a predsa sa ich systém “zbavil”. Musel sa ich zbaviť; boli príliš silné. Boli silnejšie ako limity, ktoré pre ne systém vytvoril.

U mňa došli vraj až prineskoro na to, čo za besný vír som. Bolo to dané tým, že sa náhodou na mňa nalepila aj časť anjelskej energie (ak si spomínate na Efniela) a tá automaticky prekryla silu tej cudzej energie a tým ju skrývala pred očami systému. Len čo sme však Efniela uvoľnili a vrátili do systému, začali problémy, pretože cudzorodá časť zo mňa odrazu nemala nijaké limity – a tým ani problém začať zametať s “operačným systémom”! (Stačí si len spomenúť, ako som im poslala vírus… 😳 )

S Gabrielom zjavne máme spoločnú vlastnosť “premeny/rozkladu” a preto tú cudzorodú časť mojej energie dokáže celkom dobre odpružiť. Keby nedokázal, game over a ťahaj späť domov, energisko-zlisko!

Ešte sa pamätám, ako sme sa bavili, že ale tá cudzorodá energia robí poriadnu paseku práve tým, že vybuchuje – tak sa k nim vlastne dostala a ja si pamätám, že som v kontakte s nimi tiež už viackrát vybuchla a teda som asi odštiepila ďalšie kúsky… Vyhlásil, že to nevadí,  že sú zatiaľ slabé a oni ich čo najrýchlejšie eskortujú von.

Ako to vyzerá, jeden ksicht v systéme stačí. 😛

Nech už je to s tou cudzorodou energiou akokoľvek, mám ju, nezbavím sa jej a robí mi poriadne psie kusy. Kedysi som myslela, že to je len môj záchvat sebadôležitosti, snaha byť niečo “extra”, už som medzičasom aj ochotná sa toho “extrovania” vzdať, lenže Otec stále tvrdí, že túto jednu vec som pochopila celkom správne. (Na rozdiel od všetkých tých ostatných. 😉 )

Najviac mi z toho rozhovoru  dalo, že som akosi začala chápať smrť malých detičiek nie ako cynickú zlomyseľnosť systému, ale ako nevyhnutnosť, pokus systému obnoviť rovnováhu a zachrániť sa. Nič to nemá spoločné s tými detičkami a tým, kto boli… Je to čisto energetická rovnica. Nikto z nás nevie, aké energie sa naňho nalepia, keď nevdojak zaviazne v hmote. Je to proste smola… nič viac a nič menej.  Systém by tomu dal šancu prežiť, ale nie vtedy, keď je to také silné, že by ho to začalo ničiť. Vtedy stiahne z bytosti všetky svoje energie a ten zvyšok vystrká za svoju hranicu späť tam, odkiaľ prišiel.

Myslím, že presne túto informáciu som potrebovala na to, aby som začala byť schopná postupne akceptovať Univerzum. Probíhá provádění. 🙂