Niekedy je rozumné držať sa zásad – a to práve v tých okamihoch, kedy sa nám to veľmi nehodí. Ak začneme prekrúcať fakty len preto, že chceme veci vidieť v istom svetla, spadneme do staronovej pasce – nedokážeme si odoprieť maličké potešeníčko, ani hoci si tým pokazíme to veľké!

V najbližšom týžni budeme podobne zmietaní medzi naším cieľom a okamžitým naplnením nejakej podružnej potreby. Dôraz je na “podružnej”… Ak nás nepovedie o krok bližšie k nášmu cieľu – čo bude pre nás dôležitejšie? Zastrie nám vidina okamžitého potešenia výhľad na cieľ, za ktorým ideme? Budeme sa znova cítiť znevýhodnení a potláčaní len preto, že beháme po lúke ako decko za farebnými motýľmi?

Nastáva doba rozumne voliť, do čoho budeme investovať našu emóciu, pretože emócia nás vedie ku konaniu a konanie nás nastaví na určitú cestu. Ak nestojíme o jej koniec, neurobme po nej ani ten prvý krok.