Zo štvrtka na piatok ma Gabriel odpojil. Nepadlo mu to dobre a dva dni predtým som mala v správaní taký hlboký prepad, že sa mu ani nečudujem, ale je to, ako to je – zjavne dostal príkaz odpojiť ma a tak to urobil. A ja som pochopila a odišla som.

Pravda je, že som odrazu nevedela, čo so sebou. O tom, čo sa stalo, sa mi nechcelo hovoriť. S nikým, ani s Carlosom, ktorý v poslednom čase fungoval viac-menej ako náš psychoterapeut a sprostredkovával medzi vnímaním človeka a vnímaním energie… Potrebovala som za každú cenu zabrániť, aby sa dostavili emócie, tak mi napadlo ísť do sveta Zía a nechať sa znova vyvážiť.

Tentokrát sa mi doňho vchádzalo extrémne ťažko, ako keby som sa cez stenu snažila pretlačiť do plne nafúknutého plastikového vrecka. Nakoniec sa mi to podarilo a ženská energia Zía sa hneď spýtala, čo sa so mnou deje, pretože som bola takmer taká čierna ako ona a bez nitky, čo by ma s čímkoľvek spájala… Povedala som jej, že ma odpojili a či ma nevyrovná. Súhlasila.

Ani to vyvažovanie nešlo tak ľahko ako naposledy. Kým vo mne vzlínala temnota, došla aj mužská energia Zía, sadla si ku mne z druhej strany a takto som sedela medzi nimi a cítila som sa akosi “medzi svojimi”. Odrazu Zía začala, že teraz, keď nie som na nič napojená, či sa nechcem napojiť na nich. Že mám krásny, mohutný a prázdny komunikačný kanál a oni to môžu využiť.

Chcela som. Okamžite sa dostavil obraz, ako keby sa do tunela začal valiť čierny dym a napĺňal ho. Myslím, že stav tunela bol naposledy len polonaplnený, ale potom som zaspala a cítila som sa dobre s tými dvomi po mojom boku.

Vyváženie Zía nezabralo na dlho, pretože niet takého dobra, ktoré by môj rozum nedokázal za pár minút rozdiskutovať na absolútny horor 😉 , ale keď začínam byť emotívna, požiadam Zía zasa o dorovnanie a emócia aspoň dočasne ustúpi.

Takže moje Vianoce budú “čierne”. 🙂 Rovnako ako to, čo odteraz príde. A moja nová mantra znie “šit hepenz”. 🙂