Znova v temnom lese

Krátka správa z môjho “rozkolu” s anjelmi. Zistila som, že som bola optimistickejšia, než by sa patrilo… Narazila som na svoju príslovečnú zazlievačnosť. Jednoducho sa nedokážem povzniesť nad to, ako sa zachovali… a tak som zostala útočná. Stále im to pripomínam – a v podstate sa s nimi nedokážem už “normálne” rozprávať.

Obvykle to vyzerá tak, že vyleziem za Gabrielom skecnúť si. On niečo povie, to vo mne rozbúri pocit krivdy a nedôvery, začnem vyťahovať staré hriechy a hádzať mu ich na hlavu až do okamihu, kedy skonštatujem, že vlastne prečo s ním vôbec ešte hovorím – a odídem.

Scenár večne ten istý. Silno mi pripomína časovú slučku. 😉

Napríklad včera (čo je pre vás niekedy dávnejšie, ale rozhodne nie “včera” 😉 ). Večer som robila veci okolo marketingu stránky Belangelo. Potom som si šla ľahnúť. Spokojná, vyrovnaná, akurát nervózna z toho, že ráno zasa musím vstávať skoro a trepať sa na rehabilitácie. Ale inak pohoda.

Vyliezla som na svoju čistinku, sadla si na pník a okamžite tam bol Gabriel. Tiež v dobrom rozmare. Upozornil ma, že príliš tlačím na pílu, že veci nepôjdu mojím tempom, tak aby som to neočakávala. Porozprávala som mu svoje nedávne uvedomenie, že ak nenastavím všetky výhybky ja sama, Univerzum nepohne zadkom.

Nato Gabriel povedal, že prečo to nenechám na nich – a to veru nemal.

Odrazu bolo všetko späť: pocit krivdy, nevybaveného príkoria, za ktoré nikto nedostal po papuli, hoci práve teraz sa presne s týmito situáciami učím žiť… ale zjavne som sa ešte nič svetoborné nenaučila! Potom to už len eskalovalo. Nemohol povedať vôbec nič, čo by nebolo okamžite použité proti nemu… Nakoniec do mňa vošla taká obrovská zlosť, že som sa zdvihla a vošla som do temného lesa. Bez výstrahy, bez istenia, bez všetkého. Proste som sa zobrala a zmizla som tam. Ešte som cítila, že po mne hmátol a pokúsil sa ma zadržať, ale minul ma.

Hneď, ako som vošla, som zhasla. V tej tme ma prestalo byť vidieť. Bolo vidno len tenučkú svetelnú nitku, ťahajúcu sa k miestu, kadiaľ som prišla.

Okamžite som cítila, ako sa Zía hýbe. Povedala som jej, že som celkom rozhodená a že mám v živote situáciu, ktorú nezvládam. A či nevadí, že som šla k nim ponariekať si.

Spýtala sa ma, či sa chcem do nich uložiť. Nejako komentovala zmenu mojej energie a tiež vnímala, že mi nie je dobre. Navrhla mi, že to odstráni. A súčasne vyhlásila, že mužská energia Zía už o mne vie a prichádza. Za chvíľku sa bleskometač objavil. Bol mierny a mala som pocit, že sa tiež teší, že som tam.

Tentokrát mi bolo jedno, čo sa so mnou stane, tak som Zíi povedala, že ma kľudne môže zaplaviť či pohltiť či čo to má v úmysle. Bleskometač ma však upozornil, že ma Gabriel ešte stále drží cez tú tenkú šnúrku. A že ak chcem, mohol by ju prerušiť.

Chcela som. Povedala som mu, nech ju trebárs aj presekne, ak mi to pomôže.

Vyprskával sadu bleskov presne na tú svetelnú šnúrku tak dlho, až sa prerušila a stratila.

Potom začala fungovať Zía. Cítila som, ako po mne vzlína temnota a rozpúšťa moje hranice, až sa mi dostala po hlavu. Rozpustila všetko s výnimkou mojej tváre. Ešte aj vlasy sa premenili na temnotu. Bola som čosi beztvaré, nehmotné, príjemne teplé a nekonečne vláčne a ťažké… Bol to úžasný pocit a bolo mi odrazu nesmierne dobre. Nezaujímalo ma, či sa ráno ešte zobudím a do akej reality. Cítila som sa blažene. 🙂

Tú noc som napriek krátkemu času spala, ako už dávno nie. A keďže toto píšem ráno po zobudení, ešte ma čaká zistenie, čo sa v mojej realite zmenilo (lebo doteraz to vyzerá, že som sa zobudila presne do toho istého hnusu, v ktorom som zaspávala – len tentokrát s pocitom, že je tu niekto, kto mi naozaj drží chrbát.) 🙂

P. S. zo 6. 9. 2019: Včera som mala dobrý zážitok. Robili sme s kolegom niečo a kolega nemal náladu, tak bol nepríjemný a prskavý a večne do mňa niečím kriticky rýpal – a na mne zostávalo nejako to “odpružiť”, aby sme sa nepochytili. V ktoromsi okamihu mi to potom došlo: on sa v ten deň správal tak, ako sa ja v poslednom čase správam ku Gabrielovi. Mohla som si na vlastnej koži vyskúšať, aké nepríjemné to je… a večer som potom šla s Gabrielom hovoriť podstatne lepšie nastavená!

Zdá sa, že tú doskakovačnosť som konečne nechala za sebou. Teraz už len zabudnúť – alebo čakať, až udrie senilita v plnej sile. 😉

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.