Pri dnešnom výklade si nie som istá, či nie je určený výlučne pre mňa, pretože v mojom prípade predstavuje doslova “návod”:

Minulosť nás pripravovala na okamih, kedy pod povrchom sa zbierala nová energia, ale ešte nemala silu preraziť – a teraz tú silu dostáva… Nastáva náš “okamih významu”. Možno sa nám nebude páčiť, možno ho budeme vnímať ako podraz – ale ak si zabránime reagovať naň emotívne, vieme využiť uvoľnenú energiu na niečo kreatívne a začať si budovať svet, v akom sa dokážeme cítiť dobre.

Nepríjemné na najbližšom období bude to, že máme do činenia s niečím novým, na čo nie sme ešte zvyknutí – a preto sa často môžeme cítiť neisto a zraniteľne. Veci okolo nás dostávajú význam až tým, ako s nimi zaobchádzame – a preto by sme mali konať tak, aby sme z toho cítili dlhodobú spokojnosť. Ak nám niečo nevyšlo, nesústreďovať sa na žiaľ, ale tešiť sa z toho, čo sme predsa len dokázali. Na každej našej prehre rastieme – a tak by sme ju mali tak aj brať! Prestaňme lipnúť na našich hodnoteniach situácií a začnime situácie miesto toho riešiť a uzatvárať.

Najbližšie obdobie pre nás preto bude rozhodovaním medzi nádejou a istotou. Ak sa budeme držať toho zabehaného, istého, nikdy sa nedostaneme inam, než kde sme dnes. Ak vsadíme na nádej, môžeme vzlietnuť a spadnúť a natĺcť si zobák… a to tiež nie je veľmi príjemné! Ale ak sa zahľadíme do diaľky, čo vidíme? Slimáka na svojej ceste alebo orla v oblakoch?