Je v poriadku, ak o niečo musím bojovať?

Hovorieva sa, že tie veci, ktoré sú pre nás určené, nám idú ľahko a samozrejme. Ľudia však často majú problém s tým, že to, čo chcú, im nie je samozrejmé – že sa musia snažiť, namáhať zápasiť, prekonávať prekážky. Ako to teda potom je? Je im to súdené alebo nie?

Tak po prvé – nič nie je súdené. Nie sme  cvičené opic, ktoré predvádzajú kúsky podľa programu nejakého “majstra”. Rodíme sa do tohto života s istými predpokladmi. Niektoré z nich rozvinieme okamžite, iné v nás spia a keby nie príkorí a prekážok, nedostaneme šancu ich objaviť!

Je to ako s rodením detí. Rodenie detí je tá najprirodzenejšia vec na svete – ale máloktorá žena môže povedať, že pôrod je “ľavou zadnou”. Obvykle býva pôrod úžasne namáhavý a náročný – ale to neznamená, že by bol preto nesprávny alebo nevhodný. Fakt je, že hocičo, čo vám je dôležité, stojí za to, aby ste na seba vzali tú námahu a strádanie. Len neslobodno zabudnúť na to, prečo ste sa touto cestou dali. Prečo vám na tom záleží. Ak stratíte z očí toto “prečo”, zažívate príkorie len ako niečo negatívne a bolestivé. Ak si spomeniete na to, prečo ste sa rozhodli danú vec skúsiť, nadšenie a túžba otupia ostne príkorí a nechajú vás pokračovať, aj keď to nie je ľahké. To preto, že vidíme, ako nás príkorie dostáva bližšie k cieľu – a tak vnímame, že je len dočasné.

Iste, sú aj situácie, ktoré idú zdanlivo ľahko, bez námahy, a nepodliehate pochybnostiam. Ale to len preto, že ten pokoj a neochvejná viera sú vnútorná záležitosť. Život vždy so sebou prinesie problémy. Vždy. Zvládnutý život znamená, že sa vám darí nájsť vnútorný mier aj vtedy, keď sa veciam zdanlivo nedarí. Ale toto vnútorné nastavenie sa dá získať len tým, že pár zápasov preskáčete a uvedomíte si ich dočasnosť. Bez príkoria žiaden rast. Bez námahy žiaden skutočne životahodný výsledok. Možno skutočne potrebujeme pripomínať si, čím všetkým sme museli prejsť, než sme svoj cieľ dosiahli, aby sme boli schopní si ho naplno vychutnať. 🙂

Reklamy

4 thoughts on “Je v poriadku, ak o niečo musím bojovať?

  1. a iná otázka .. čo keď nie je cieľ? len každodenné prežitie, ktoré sa práve bez toho cieľa stáva príkorím..
    nedá sa inak, nemožno cúvnuť ani zomrieť na počkanie .. len prežiť.. bolo by to ľahšie ak by bol cieľ aspoň trochu hmatateľnejší ako všeobecné pomenovanie .. lepšie zajtrajšky… ani neviem ako by som to napísala..

    Like

      • veľmi rada by som našla niečo, čo by ma pohltilo.. niečo moje, čomu by som verila a vypĺňalo by mi môj čas.. lenže ako kukám okolo seba, nič, čo by ma uchvátilo som nestretla.. nečakám wow efekt, len niečo, čo by sa mi páčilo .. takže kto stanovuje ciele .. asi je to o tom, že do cesty príde príležitosť, ktorá chytí za srdce a pridávaním emócií sa možno z drobnej skúsenosti stane to, prečo sa oplatí prežívať príkoria.. maják .. sú to dristy.. no nič, len ideme ďalej

        Like

  2. … mi se při čtení úváhy zas jednou ohlásila moje pýcha, hrdost i pohrdání, tak si to sem poznačím, jak jinak než otevřeně, že,👌 …..

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.