Škorpión a dôvera

Moje snívacie praktiky pokračujú. Už asi týždeň sa chcem spýtať Castanedu na to, či je pre mňa rozumnejšie držať sa jeho popísaných techník (čo nerobím), alebo postupovať svojím chaotickým spôsobom. Ale vždy pri predošlých kontaktoch sme sa venovali niečomu inému. Včera som to nahryzla, ale nedostala som nejakú odpoveď, ktorej by som sa mohla pridržať. Tak som to v noci skúsila znova.

Spýtala som sa ho, čo by bolo pre mňa vhodnejšie: držať sa popísaného, alebo si robiť po svojom. To popísané mi totiž moc nejde. Carlos sa priamo spýtal, že veď áno, prečo by som mala ísť ľahkou cestou, keď môžem ísť aj ťažšou… Vysvetlila som mu, že to nie je otázka námahy, ale otázka toho, či dôverujem tomu, čo robím. Že keď si snívam tak samorastovo, ako to obvykle robím, nemám veľkú dôveru v to, že si to len nevymýšľam. Že keby som sa držala predpísanej techniky a dostala výsledok, vôbec by som ho nespochybnila. (Do tohto bodu sme sa dostali naposledy, kedy sa debata o tom, či používať štandardnú techniku alebo nie, pusto zvrhla na debatu o tom, prečo svojim zážitkom nedôverujem.)

“Nespochybnila?” uškrnul sa. “Tak, ako vôbec nespochybňuješ inorganických, hoci s jedným práve hovoríš o tých iných, hoci on ich vníma rovnako ako ty, hoci v knihe je to už dávno napísané a veľa z toho si vedela skôr, než si začala knihy čítať… Máš peknú definíciu slova “nespochybňovať”.”

“Lenže ja viem, že nemôžem veriť svojmu mozgu. Že mi vie vygenerovať to, čo chcem okolo seba vidieť. Ako mám rozlíšiť, že mi to negeneruje môj mozog na požiadanie, ale že to skutočne vnímam?”

Presne v tomto bode som naposledy zachrápala. Ešte viem, že mi Carlos vtedy povedal, že to už musím nechať na inorganických, aby ma o svojej existencii nejako presvedčili; že s mojou stránkou vnímania nepohneme ani ja, ani on; že treba nejaký zážitok, ktorý moje pochybnosti vysadí.

A aj tentokrát som znova zaspala. Snívalo sa mi. Bola som v tom sne najmenej dvaja ľudia súčasne, čo bol dosť haluzný pocit. To podstatné však bolo, že som bola nejaká dievčina, škaredá, smiešna a trápna a beznádejne zamilovaná do nejakého lokálneho seladona, obľúbenca celej školy. Boli sme na dvore a tam, v ohrade, sa špacírovali moje mačičky Bobinko a Felinka. Videla som, ako po zemi k nim ide taký oranžový škorpión – a Bobinko sa s ním okamžite bežal hrať! Bála som sa, že ho škorpión pichne, ale nakoniec sa nejako Bobinko i Felinka vopchali do akejsi klietky v ohrade a Bobinkovi sa podarilo pazúrikmi za nimi zachlopiť dvere. Škorpión zostal vonku a len sa pokúšal ich pomedzi mreže pichnúť.

Rozbehla som sa za tým chalanom. Bol v skupine seberovných. Vykríkala som mu, nech ide za mnou. Pozrel na mňa, ale bavil sa ďalej a odvrátil sa. Odbehla som, otočila som sa a zbadala som, že sa predsa za mnou pobavene ohliadol, tak som ho privolala. Pribehli sme k ohrade a ja som mu ukázala škorpióna. Celá pobavenosť ho v mihu prešla; vliezol nebojácne do ohrady k škorpiónovi a nejako ho zachloštil (už si nepamätám); viem len, že mi ukazoval, že mu odtrhol osteň. Bobinko aj Felinka boli v poriadku, ja som sa plná vďačnosti superhrdinovi vrhla okolo krku a vybozkávala som ho. Evribadi hepi. 😀

A vtedy som sama k sebe prišla v podobe inej, staršej ženy, a zdvihla som zo zeme žihadlo škorpióna a ukázala som ho tomu dievčaťu. Bola to medená slučka, akoby otvorené očko z reťaze. Pozreli sme sa na seba a bolo nám jasné, že všetko to bol len podfuk, aby superhrdina vylákal božťok od dievčaťa. Napodiv, dievčina si neprichodila hlúpo ani zneužito, ale ju to skôr pobavilo, že sa nechala nachytať. Išli sme za chlapcom, aby sme ho s tým konfrontovali, a ja som jej cestou ešte hovorila, že od chlapov sa nedá očakávať nič iné. 😛

No a ráno som sa zobudila a čosi mi bolo divné. V sne sa ten škorpión hýbal a naháňal Bobinka, ale ako to ten chalan mohol dosiahnuť, ak bol len zostavený z kovových kúskov? Nevedela som vymyslieť odpoveď, tak som si šla čítať v Castanedovej knižke. Ako som ju brala zo stola, na paplón spadlo niečo čierne, mohutné, veľké tak 5x5x5 cm, s nepravidelnými kontúrami. Keďže som nemala okuliare. nevedela som, čo to je, ale okamžite mi prišlo “pavúk” a chytila ma panika. A vtedy som si spomenula na škorpióna a ako bol nakoniec niečo celkom iné. Tá čierna hrča sa mi ešte stále hnusila, ale sama od seba sa nehýbala, tak ma panika prešla. Opatrne som ju pohybom paplóna striasala na kraj, kde som ju videla na jednoliatom pozadí plachty. Bola to stará, vyťahaná a rozstrapkaná elastická priadza, zmotaná do klbka. Kdesi sa mi musela prichytiť na knižku a ako som brala knižku, tak z nej spadla.

Je zvláštne, ako neškodne vyzerajú v reálnom svete snoví škorpióni. 😉

Ale ešte stále sme neboli hotoví: ako som čítala knihu, nachádzala som v nej popisy mojich vlastných zážitkov a vysvetlenia k nim. To, čo mi pri prvom a druhom čítaní vôbec nič nehovorilo, pretože mi chýbali skúsenosti s nedôverou, odrazu začalo vykresľovať celkom iný obraz. Na jednej strane som začala rozumieť mnohým ťahom anjelských, na druhej strane Castaneda veľmi presne popisoval to, čo som už ja zažila (bez tých jeho štandardných techník), a dával vysvetlenia, ktoré mi dávali zmysel…

Myslím, že som svoju “odpoveď” ohľadne nedôvery, že si všetko len vymýšľam, dostala. Neviem, kto z nich sa o tom postaral, či Gabriel, Carlos alebo sa dokonca nejako dohrabali k spolupráci (akosi si ju neviem predstaviť 😉 ), ale sféra inorganických sa postarala o to, že im zas viac dôverujem.

Otázka je, ako dlho mi to tentokrát vydrží. 😛

Reklamy

5 thoughts on “Škorpión a dôvera

  1. Mě zas téma kolem snů a snění, přivedlo k otázkám po důvodech, proč se tím vším okolo vůbec zabývám a dospěla jsem k tomu, že se asi tentokrát konfrontuji s touhou po moci.

    Dva dny jsem přemýšlela zda si knihu Umění snít pořídím a ještě jsem to neudělala, protože budu-li přistupovat k významu svých snů, tak jako doteď, čili, Já a můj přítel – Jung, Groff, ty aj., a nakonec to vše ještě přeseju zpět přes svoje síto, tzn. že si z toho vyberu co se mi hodí, pořád to bude o tom stejném o vyhledávání souvislostí či podobného a taky, že je vyhledám a když začnu zpochybňovat, vyhledávám rozpory a najdu i ty.

    Potřebuji si připomenout důvod, proč jsem s tím hledáním začala.
    Hledala jsem souvislosti, které by mi pomohly věřit v něco?
    Ne, už jsem k tomu přistupovala s vírou v něco co jsem prožila, než jsem vyhledala všechny ty lidi, tvůj web a vaše práce, u každého se něco dalo najít. Hledala jsem kvůli porozumění, pochopení, abych to něco mohla mít třeba i pod kontrolou. A kde jsem s tou kontrolou dnes ? Pošetilejšího naivu bych asi dlouho hledala. Jak z příběhu o kajakárovi.

    Dále tu byl a je ještě jiný důvod. Nevím jak to popsat slovy, je to hnací síla, je tam radost, zvědavost, je to dychtivost, chtění vědět a znát, ale není to jen to. Takhle by se mohlo projevovat i bažení po moci.

    Co si o tom myslíš ty Heli, může se takhle projevit touha po moci ?

    Liked by 2 people

    • Túžba po moci nie je nič iné, len túžba po kontrole. A túžba po kontrole je najčastejšie pocit bezmocnosti, kedy kontrolou zvyšku sveta umožňujem svojim tŕňom “nebyť babrané”. Ja som kontrolný maniak a doviedla som to do takej dokonalosti, že som kdesi po ceste začala kontrolovať aj tie svoje sny. 🙂 Neviem, či ti to niečo pripomína… Všetko, čo popisuješ, je len prejav snahy dostať pod kontrolu zdanlivo chaotické veci v tvojom prostredí (vonkajšom i vnútornom). Najlepší protiliek, ktorý poznám, je vzdať sa kontroly (to značí aj dopredného premýšľania, prehrávania si scenárov v hlave a opatrení, aby sa situácia vyvinula istým spôsobom) a vrhnúť sa do víru s tým, že nejako ustojíš. Nie elegantne, nie bez jačania a nadávania a hanbenia sa, ale na to sa môžeš vykaki. Jediné, čo nakoniec platí, nie je známka za umelecký dojem, ale to, či si pretek dobehla do konca. A to, pokiaľ sa správne pamätám, sa od začiatku existencie ľudstva zatiaľ podarilo absolútne každému. 😛

      Liked by 2 people

      • když se mi nelíbí co se mi zdá a jsem z toho v lepším případě frustrovaná, že to neumím ovlivnit, tak je to touha po kontrole nad obsahem snů 😏, to jsem jak pes co honí svůj ocas. Kašlu na to, nechám to koňovi a díky za názor 😉

        Like

      • Skús sa na to pozrieť inak: keď si frustrovaná, čo presne ťa frustruje? To je oblasť, v ktorej máš nejaký tŕň. Vytiahni tŕň a kopni ho do zadku a prestaneš byť frustrovaná. 🙂

        Ak nejde táto verzia pathworkingu, skús náhradnú: ako by to malo vyzerať, aby si frustrovaná nebola? A potom urob rozdiel medzi “malo by byť” a “je” a máš svoj tŕň – alebo aspoň prejav nejakého predpokladu, ktorý robí zle. Poodstraňuj dostatok prejavov a predpoklad sa vynuluje aj sám.

        Like

      • 👍 tvoje slova padla na úrodnou půdu, konkrétně ve spojení – alebo aspoň. Slovo aspoň fungovalo, jako červený prapor před zrakem býka 💥, poznala jsem, že jsem v tahu perfekcionismu, vše co jsem v posledních dnech zkoumala a dělala bylo zkreslené tímhle filtrem. Dokonce i když přišlo tohle uvědomění, ještě jsem pozorovala myšlenky typu to už se ti nesmí stát, tohle už nemůžu dopustit. Už je dobře. Děkuji za pomoc

        Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.