“Bez premýšľania o písmenách načúvaj jazyku srdca.” — Rumi
Mám stiahnutý žalúdok. Rumi platí za múdreho človeka – a ja mám s jeho citátom poriadny problém… Kto som, že mám problém s uznávanými autoritami? Nie som múdrejšia ako Rumi. A napriek tomu je jeho citát pre mňa dosť nebezpečný:
Som človek rozumu i srdca. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorých poznám, však nie som “zmeska” rozumu a srdca, ale reagujem polárne – buď z rozumu, alebo zo srdca. Moja skúsenosť ukázala, že srdce je u mňa silnejšie. Vždy keď rozum od niečoho odrádzal a srdce chcelo, zachovala som sa podľa srdca – a oľutovala som. (Okrem prípadu anjelov.)
Keby som stále počúvala len “jazyk srdca”, bolo by všetko o mojom chcení a o tom, že mi je Univerzum povinné napĺňať aj tie choré priania! Nebolo by to o realite, ale o mojom skreslenom vnímaní.
On vlastne aj ten rozum dosť skresľuje – ale predsa nás akosi viac drží pri zemi. Myslím, že sa Rumiho držať nebudem. Odmietam vedome vinterpretovávať do slov niekoho iného svoje predpoklady. Stačí, že to aj tak robím podvedome. 😕
Keď niekto povie “dobrý deň”, vezmem to presne ako to, čo to je – ako pozdrav “dobrý deň”, nie ako “ejha, to je kočka” alebo “vieš, čo od teba chcem?” Jedna z mojich dohôd, ktorú som vedome uzavrela sama so sebou pred tridsiatimi rokmi. Niekedy ju poruším a pozerám pod slová, ale najčastejšie preto, že už mám isté skúsenosti.
Zdá sa, že osobná história stále ešte funguje. Chcela by som nájsť správnu rovnováhu medzi “osobnou históriou” a “blbosťou”, pretože ak mám isté skúsenosti, nebrať ich do úvahy len preto, že “osobná história”, sa mi zdá hlúpe. Keď už som skúsenosti urobila, mohli by mi pomáhať riešiť budúce situácie.
Na druhej strane, musím si dať pozor, aby som s nimi narábala len ako s možnosťami, nie ako so zaručenými pravdami – a to mi zatiaľ ešte dobre nejde.
Asi mi nezostáva nič iné, než behať po svete s kyvadlom a nechať rozhodovať ono. So zohľadnením skúseností, ale bez ohľadu na to, čo by som uprednostnila ja.
Vlastne ma to Gabriel už naučil. Čo sa trápim.
Ahoj Sun, neviem, či je Univerzum POVINNÉ napĺňať aj “choré” priania, ale robí to. Teda v prípade, že za prianím je silná emócia. Aspoň tak chápem zhmotňovanie po tom, čo som si prečítala tu na blogu alebo po zhliadnutí filmu Miluj svoj život, ktorý sem dal nedávno iskra. Prečo by mali byť tvoje priania choré? Prečo by malo byť tvoje vnímanie skreslené?
LikeLike
Ak je srdce temné, koľko svetla, je treba na to, aby sa rozsvietilo láskou? 😀 Na čo sa dá doplatiť v prítomnom okamžiku ? 😕
Dobrý deň prajem ….ďakujem, tento deň je skutočne veľmi krásny 😀
LikeLike
LikeLike
Jej no toto je ale vtipny zjav 😀 ved on vyzera celkom jak trpazlik, respektive hobit. Bilbo Laznik. Mily ujo, len strasne dopredu natahuje hlavu furt, musi ho isto bolet krk, to by si mohol trochu pouvolnovat.
LikeLike
pobaviť vie 😀
LikeLike
tak s tymto videom od Eckharta Tolleho sa absolutne nestotoznujem. videla som 4 min. a mala som dost. vlastne to, co on tvrdi je presny opak toho, co vravi Luise L. Hay. Sorry, ale hovori uplne blbosti.
LikeLike
nemusí byť všetko pravda čo vraví, lebo mnohé z toho, ešte nevieme prijať alebo pochopiť ..ale je už bližšie ako mnohí 😀
LikeLike
niekedy je tazke nasledovat srdce, alebo inak povedane, je vzdy nadherne nasledovat srdce pretoze sa tak precituje laska (alebo nejaky taky pocit podobny motylom v bruchu 🙂 ale je narocne sa vysporiadavat potom so situaciami, ktore to privedie.
mna to naucilo, ze mi srdce otvara oci vidiet veci, pred ktorymi sa skryvam a nemam vysporiadane a hoci mi otvorene srdce prinieslo paar tazkych chvil a sklamani, myslim, ze je to najlepsia cesta. no a rozum hned za srdcom, malokedy podriadim srdce rozumu ale rozum je dolezity, pretoze existujeme v nasom svete a je ho treba
krasny vikend 🙂
LikeLike
Sklamania ti priniesli tvoje očakávania 😀 ak si pripravený dávať lásku bez očakávania (a to je iná láska …nezväzuje ) potom nemôžeš byť sklamaný 😕 😀
LikeLike