Otázky na zamyslenie:
- V ktorej oblasti života sa bojíte emócií – bojíte sa ich zažívať, prijímať, ale aj prejavovať?
- Aký pocit to vo vás vyvoláva, keď sa vám podarí nedať najavo svoje emocionálne rozpoloženie?
- V ktorej oblasti by ste si priali dostávať od sveta viac emócií?
- Aké podobné emócie viete začať v tejto oblasti vysielať, aby ste sa preladili na ich vibráciu a uvoľnili priechod aj prijímaniu?
Reklamy
Stále mám problém prijímať/ vyjadrovať vďačnosť. Menší problém mám prijať (to ma už naučila moja vnučka) ako vyjadrovať. Keď mám niekoho pochváliť, alebo mu vyjadriť uznanie, tak sa mi v polovici vety zlomí hlas, navrie mi hrča v krku, chytí ma panika a je mi do plaču… ale pracujem na tom 🙂
LikeLike
Keď ti je ťažko používať hlas, použi zvyšok tela: to isté ako pochvala dnes urobí aj široký úsmev a palec nahor, uznanlivé prikývnutie, zovretie ruky alebo poklepkanie po ramene. Ja používam najčastejšie úsmev+palec. 🙂
LikeLiked by 2 people
🙂 tak takto končím najčastejšie …so zamrznutým úsmevom na tvári, palcom nahor a hrčou v krku, snažiac sa mať tých pár sekúnd kývania a mlčania čo najskôr za sebou. Ešte by som upresnila, že nemám problém vyjadriť pochvalu alebo uznanie niekomu za jeho prácu. Môj problém je vyjadriť vďačnosť za niečo, čo urobil len pre mňa, to ma vždy paralyzuje 🙂
LikeLiked by 1 person
Tomu sa hovorí “neschopnosť prijímať” a najčastejšie to súvisí so sebatrestaním pochádzajúcim z presvedčenia, že nie si dosť dobrá na to, aby… [čokoľvek]. 🙂 Dôverne poznám.
LikeLiked by 2 people
A ešte mi napadá – keď mám problém pochváliť osobu (tiež nie vždy každého musím), tak pochválim to, čo vyšlo. 🙂
LikeLiked by 1 person