Otázky na zamyslenie:
- Sledujte chvíľu svoj vnútorný monológ, ako reaguje na veci okolo vás a na vás a vaše správanie. Aké veci vám hovorí? Chváli vás – alebo vás kritizuje?
- Keby ste mali tie kritické postrehy nahradiť pochvalou, ako by znela? V akých prípadoch by sa zišla najviac?
- Teraz sa s vami podelím o svoj spôsob, ako s negativitou vybabrať. Kým sa jej bránime, naše vnútro sa stiahne a zadržiava v sebe negatívnu energiu. Potrebujeme dosiahnuť, aby negatívne slová a kritika cez nás plynuli bez toho vnútorného kŕča, hladko a bez zábran. Začnite ich rátať. Pristihnite sa, keď si napr. prvýkrát poviete “ty si ale blbec!”, a pridajte “jedna”. Len čo sa pristihnete znova, pridajte “dva” (ja dokonca odratúvam na prstoch a keď si nepamätám, radšej zaokrúhlim smerom nahor). Takto kritike uberáte význam a meníte ju na počtový príklad. Obvykle trvá jeden deň, než sa váš pocit z negatívnych alebo nepríjemných správ vášho podvedomia výrazne uvoľní – a po pár dňoch zistíte, že počet klesá. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Moj neprosperujuci vnutorny monolog je namiereny najcastejsie proti druhym. To oni su ti blbci, to oni nevyhovuju, to oni robia zle, … alebo na mna ako na obet: preco ja toto musim zazivat, preco mne sa toto musi diat,..
Potom sa pred niekym obhajujem a vysvetlujem svoje stanovisko a vynucujem si pochopenie, viem si sem-tam aj pekne zanadavat. Alebo sa povyhrazam: ja uz toto nebudem robit, ja ti toto uz nedovolim,…
Ked mam nizku vibraciu, tak mi hlavou prebiehaju rozhovory alebo situacie, ktore este nenastali ale obavam sa ich a doplnam ich dialogmi z minulosti, ktore takyto vyvoj situacie potvrdzuju.
Bolo to zaujimave a dost neprijemne zistenie pre mna, ked som si zacala davat viac pozor na svoj vnutorny monolog, lebo ja som druhych vacsinou neohovarala, neposudzovala, takychto rozhovorov som sa vyhybala a takisto som seba nerada stavala pred druhymi do pozicie obete.
No ale vsak moj vnutorny monolog mi to dostatocne kompenzoval 😦
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Toto poznanie je na nezaplatenie. Veľakrát sme veľkí osvietenci – až do chvíle, kým nezostaneme so sebou sami. Včera som tiež mala záchvat “nandaj jej to!” a brýzgala som si jedna radosť a súčasne som sa pozorovala, ako si brýzgam, a v duchu som si to patrične komentovala a pripomínala si, že ale ako môžem viesť boot-campy a live-cally s týmto prístupom! Dva vnútorné monológy cez seba… Psycho. 😀
Páči sa miLiked by 1 person
🙂
Ale mam otazku: nie je fajn vypustit takymto sposobom to, co nahlas pred druhymi nechceme alebo nemame moznost?
“Vypustit” mam na mysli s uvedomovanim si toho monologu, aby sme potom s nim mohli pracovat, uberat mu na vyzname a zamernejsie protimonologovat 🙂 .
Páči sa miLiked by 1 person
Rozhodne… Tvárením sa, že ja som len pozitívna a nijaká negativita, som sa ešte nikdy nedostala ani o centimetrík ďalej. Som všetko – a keď sa časť zo mňa dokáže smiať na tej druhej časti, tak to značí jedno jediné – že som ich konečne aktivovala obe a mám prístupný aj iný než len ten jeden spôsob reagovania. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person