Existuje neviditeľná pasca, ktorá nám znemožňuje odstrániť čokoľvek, čo stojí v ceste tomu, aby sme sa mali dobre a zažívali hojnosť. Udržiava nás v negatívnom vnútornom monológu, ktorý obmedzuje to, čo považujeme za možné.

A všetko to začína pokriveným vnímaním.

Pokrivené vnímanie je spôsob nazerania na veci, ktorý sme si časom vytvorili a ktorý sa zakladá na presvedčeniach, čo sme dostali z prostredia, v ktorom sme ako deti vyrastali, a na našich interpretáciách vlastných zážitkov z pohľadu týchto prebratých presvedčení. K najčastejším pokriveným presvedčeniam patria veci ako:

• nikdy nebudem mať dostatok peňazí na to, aby… (čokoľvek)
• naša rodina nikdy nemala šťastie
• nemám na to, aby… (čokoľvek)
• vždy si vyberám toho nesprávneho partnera

Akoby sme akceptovali, že to, čo sa nám stalo raz-dvakrát po sebe, je výpoveď o tom, kto sme.

Pokrivené vnímanie zodpovedá totiž za to, že máme negatívne očakávania, teda že očakávame prednostne zlé veci a zlý vývoj situácie. Negatívne očakávania sú veľmi mocné a veľa ľudí funguje hlavne na nich. Stoja za každým okamihom, kedy sabotujeme sami seba – nútia nás totiž konať spôsobom, ktorý ešte viac posilňuje naše negatívne očakávania.

Vezmime si napríklad pokrivené presvedčenie “och, mám sklon vyberať si tých nesprávnych partnerov; ja už som raz taký/taká”. Keď máte takéto pokrivené presvedčenie, vaše negatívne očakávanie je, že ten partner, ktorého si vyberiete, bude vždy “nesprávny”. Podľa čoho teda budete konať? Budete konať tak, aby ste skončili zasa s nejakým ksichtom. Možnože v duchu sa modlíte, aby prišiel ten správny, ale hneď keby ste mu stáli zoči-voči, budete naďalej konať spôsobom, vďaka ktorému k sebe pritiahnete ksichta. Toho “správneho” možno ani nezaregistrujete, pretože vaše filtre sú ovplyvnené negatívnym očakávaním a prepúšťajú k vám len tých ksichtov.

Väčšinou to prebieha bez toho, aby sme si uvedomili, čo sa deje. Takže skončíme zasa s nejakým ksichtom – a odrazu máme potvrdenie pre naše pokrivené presvedčenie! Čím nastane čo? Nie sme ochotní už ani pripustiť, že by naše vnímanie mohlo byť pokrivené, lebo sme práve zažili, ako sa potvrdilo! Lenže… kto sa postaral, aby sa potvrdilo? Naše pokrivené vnímanie, ktoré je produktom nášho pokriveného presvedčenia. 😕

Takže teraz už nemáme len nejaké pokrivené presvedčenie, ale máme aj dôkaz, že je “pravdivé”. Máme potvrdenie, že príbeh, ktorý si rozprávame, môže byť len tak, ako si ho rozprávame – a ak pre iných je iný, tak je chyba v nás a z nejakého dôvodu nie sme dosť dobrí.

A tak opakujeme znova a znova negatívne, nedostatkom naplnené cykly zhmotňovania.

To je aj príčina č. 1 za tým, že si nedokážeme do života zhmotniť prosperitu. Prečo? Pretože sme energeticky nevyladení na prosperitu. Tým, že sa stále sústreďujeme na negatívne dôkazy, vylaďujeme sa totiž na viac negativity a viac nedostatku. Potom môžeme afirmovať ako diví, robiť si vision-boardy, zaklínadlá a mágiu… ale kým sa sústreďujeme na nedostatok, vibračne rezonujeme s nedostatkom a tým pádom si priťahujeme do života viac nedostatku. Jednoducho preto, že naša optika, nastavená na nedostatok, by ani nedokázala vnímať hojnosť.

Celé Univerzum je energia. Správa sa voľne podľa princípu “vrana k vrane sadá” – teda dostávate do života to, na akej frekvencii rezonujete. Prvý ezoterický zákon: energia nasleduje pozornosť. Ak svoju pozornosť sústreďujete na to, ako vám niečo chýba, bude vám chýbať ešte viac. Vaša pozornosť je fokusovaná na “nemať”.

Dobrá správa: ak začnete vibrovať na frekvencii hojnosti, pritiahnete si do života toľko hojnosti, až sa z toho zmyšíte. 🙂

Toto si treba uvedomiť: čo vysielam, to ku mne príde. Čo vysielam, to ku mne príde. ČO VYSIELAM, TO KU MNE PRÍDE.

Takže ak mi niečo chýba (napríklad tie peniažky, prachy, prašule) a ja z tohto stavu, kedy to priam bolestne cítim, a snažím sa opraviť svoju realitu, požiadam Univerzum o peniaze, čo vysielam? Nedostatok. Čo dostanem? Viac toho, čo vysielam.

🙂

Takže logika veci hovorí, že by sme mali žiadať o niečo zo stavu, kedy sme vibračne vyladení na pozitivitu. Napríklad o peniaze požiadať v deň, kedy sa vyplácali odmeny a my máme pocit, že sme dostali. Že máme. O partnera žiadať vtedy, keď nám niekto príťažlivý pred chvíľkou urobil kompliment.