Z projektu Rok pre seba: koniec s posudzovaním

Kritické myšlienky vyvolávajú negatívne emócie a znižujú našu celkovú pozitivitu, teda ak v rodinnom živote sme optimisti a v pohode, len čo si začneme hovoriť negatívne komentáre v práci, naša pohoda a optimizmus sa vytratia aj z rodinného života. Tak to funguje: ak v niektorej oblasti spadneme do negativity, stiahne nadol aj našu pozitivu v iných oblastiach. Nemôžete milovať jedného a nenávidieť zvyšok. 🙂

Preto je také dôležité prestať posudzovať. Posudzovanie v nás totiž betónuje pocit, že my vieme najlepšie, ako by zvyšok sveta mal vyzerať. (Toto do seba obvykle dostávame výchovou.) A pretože zvyšok sveta nevyzerá ako verná kópia nás, tak niektorí nevyhovujú. Kto nevyhovuje, o tom rozhodujeme my. Začína mať zmysel vytvárať odstupňovania a niektorí budú “nižšie” ako my. Ale pretože to robíme úprimne, musíme si pripustiť, že ak je niekto nižšie, nevieme, kde presne sme my… a či niekto nie je vyššie ako my. Začíname sa spochybňovať a cítiť nekomfortne v systéme, ktorý sme si vytvorili na to, aby sme sa cítili v ňom komfortne!

No potrebujete to? 🙂

Takže je načase prestať s odhadovaním, kto má pravdu a kto nie a čo by ľudia mali robiť a čo nie. Nemôžete kontrolovať správanie nikoho iného – len svoje vlastné. Odsudzovanie iných za to, že konali nesprávne a ako by sa mali zmeniť, aby boli správnejší, aby ste im venovali svoju priazeň, len produkuje negatívne emócie.

Miesto toho neposudzujte. Akceptujte ľudí takých, akí sú, a nastavte si hranice, ktoré správania ešte tolerujete a ktoré už nie. A opustite situácie, kde vidíte, že ak v nich zotrváte, budú vám len uberať energiu.

Zakaždým, keď sa dostanete do vypätých situácií, pomáha nedovoliť si posudzovať a nastaviť sa na vnútornú otvorenosť a porozumenie. Jednoducho sa otvorte tomu, ako situácia reálne vyzerá, a uvedomte si, že ak vami zmieta, tak možno pre to, že sa v nevhodnom okamihu stretli nevhodné energie (vy a ten druhý) a že jeden alebo obaja nie ste ešte dostatočne pripravení čeliť danej situácii elegantne. Inými slovami: obaja konáte podľa svojho najlepšieho presvedčenia a nemôžete inak. A ak práve nemôžete inak, je najvhodnejšie situáciu rozpustiť alebo opustiť a prípadne sa do nej vrátiť, až budete vedeť reagovať aj inak. 🙂 (S tým, ako sa do nej vrátite, si netrápte hlavu. 🙂 Nepríjemné situácie majú ten zlozvyk, že sa k nám vracajú tak dlho, kým sú pre nás “nepríjemné” – teda kým nenadobudneme schopnosť rozpustiť ich. 🙂 )

Iná vec je, keď začneme posudzovať sami seba. Prečo to robíme, to sme už spomínali. Navonok sa to prejavuje najčastejšie ako pocit previnenia alebo hanby za niečo. Ak sa vám niekedy podarí niečo pobabrať, tak si veľkoryso odpustite a povedzte si to, čo stojí v odstavci vyššie: nevhodná kombinácia situácie a vašich momentálnych schopností. Popracujte na svojich schopnostiach, ale nerozoberajte svoju neschopnosť. Všetci sme v procese učenia – a proces učenia znamená, že nám veci aj nevychádzajú a my zistím, že nabudúce na to potrebujeme ísť inak. O tom učenie je. 🙂

Ďalší prípad sú také vzorce správania, ktoré na sebe pozorujete a z ktorých nie ste najšťastnejší. Zasa: proces učenia. Ak sa chceš správať inak, nauč sa to. 🙂 Vystavujte sa situáciám, v ktorých obvykle zlyhávate, s tým, že tentokrát skúsite iný prístup. A ak nevyjde, tak nabudúce si nájdete inú podobnú situáciu a vyskúšate ešte niečo ďalšie – tak dlho, kým to nezafunguje.

Hlavne nelipnite na svojom nevhodnom prejave a nesnažte sa nájsť vinu zaň u iných a ich správania k vám. To urobí presne to isté, čomu sa chcete vyhnúť – iba čo vás to ponorí ešte hlbšie do negatívnych emócií ako smútok či strach či hnev a znemožní sa vám to prepnúť do pozitivity, ktorá by vám ukázala reálne východisko, ako váš problém vyriešiť a cítiť sa lepšie.

To, či ste práve neskĺzli do posudovačnosti, viete pomerne rýchlo zistiť, ak sa pozriete na slovník, ktorý pri opisovaní vecí používate. Ak sú v ňom extrémne vyjadrenia ako nikto, každý, vždy, nikdy, všetci, nemožné a podobne, tak sa práve zakopávate na negatívnom stanovisku. Myšlienky ako nikdy nenájdem lásku, nikomu za to nestojím či nikdy nenájdem prácu, čo by ma bavila sú všetko extrémne, negatívne a skreslené pohľady na realitu. Kedykoľvek sa prichytíte, že si práve niečo podobné navrávate, pomôže presunúť sa do pozitivity a negatívnu predstavu nahradiť pozitívnou. Skúsme to: nikdy nenájdem lásku môžeme zmeniť na ako by to vyzeralo, keby som našiel lásku?, nikomu za to nestojím by sme mohli zmeniť na nebola v mojom živote jediná situácia, kedy som niekomu za to stál? aký to bol pocit?nikdy nenájdem prácu, čo by ma bavila by sme napríklad nahradili ako by vyzerala práca, ktorá by ma bavila? kde sa dá k takej práci dostať?

🙂 Z “nedá sa” sme sa práve preladili na “dalo by sa, keby…” A čo urobí náš “veľký brat” rozum? Prestane špekulovať nad “nedá sa” a začne sa zapodievať tým, ako sa dopracovať k tomu “keby”… 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.