Prečo sú empati v prítomnosti neautentických ľudí podivní?

Na webe som našla článok, ktorý pekne vystihuje vnímanie empatov a našu intuíciu, keď ide o iných ľudí:

Ak je človek empat, tak kontakt s neautentickými ľuďmi preňho môžu byť doslovné muky. To preto, lebo empati sú ľudia citliví na emócie iných, ktoré do seba nasávajú ako špongia. Nasávajú do seba nielen tie vedomé a prejavené emócie iných, ale aj nevedomé a potlačené emócie, ktoré však napriek tomu vysielame. No a v styku s niekým, kto sa pretvaruje, empat dostáva záplavu emócií, ktoré iní nevnímajú a často ich preto považujú za emócie empata.

V praxi to vyzerá nejako tak, že sa empat dostane do kontaktu s niekým, kto na prvý pohľad je milý a úprimný a láskavý a pohodový, ale empatovi z neho je napriek tomu zle: ťažko sa sústreďuje, stiahne sa do seba a prestáva reagovať. To preto, že jeho “empatická anténa” práve zachytáva niečo, čo nie je, ako má byť. Empat cíti, že obraz a skutočnosť sa v reáli nekryjú, teda že ten druhý niečo skrýva.

Mne obvykle príde zle od žalúdka, alebo dostanem migrénu. Je to pocit, ako keby ste sa rozdvojili; na povrchu je nefunkčný prázdny obal toho, kto obvykle ste, a vovnútri vami mykajú emócie, ktoré v situácii nemajú miesto, nikto iný by ich neočakával a vy ich napriek tomu cítite – a potrebujete skryť… Empat si totiž nikdy nie je istý, koľko z tej reakcie je on sám a koľko je niečo, čo zachytil od toho druhého. Preto ak ste empat a nie ste padnutí na hlavu, skrývate to, ako sa len dá – napríklad tým, že začnete odpovedať jednoslabične alebo urýchlene opustíte situáciu.

Proste ako empat v prvom rade musíte začať ošetrovať rozdiel medzi vaším vnímaním a vnímaním okolia a až potom sa venovať svojej vlastnej energii.

Inak, “byť empat” nie je až taká absurdná predstava, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Keď som v tom móde (t.j. keď som si zabudla postaviť okolo seba obranu), celkom presne viem, ktoré signály vnímam, čo iní nevidia. Pamätám sa, raz sme na pohovore mali jednu šarmantnú bývalú učiteľku, nie príliš peknú, ale pôsobiacu triezvo a zodpovedne. Moji dvaja spoluhodnotitelia ňou boli unesení a ja som nemala im ako vysvetliť, že tá ženská je posudzovačná beštia, ktorá kvôli tomu, aby mala navrch, rozháda a zmanipuluje celý kolektív… Videla som príznaky, boli v jej slovách a myšlienkach, ktoré hovorila, v jej rýchlych pohľadoch úkosom, keď si overovala, aký dojem robí, v neprirodzenom špúlení úst pri hovorení a tenkom, vychytralom úsmevčeku v kútikoch… ale oni dvaja neboli na tieto veci citliví a tak to neregistrovali. Povedala som im vtedy môj názor, oni si poklepkali na čelo s tým, že by som nemala na peknejšiu ženskú žiarliť, a o dva roky ma prosíkali, nech im poradím, ako sa jej zbaviť… (Poradila som. Ja už som taký empatický Chuck Norris. 😛 )

Ak ste empat, typicky sa budete cítiť vyšťavení v týchto situáciách:

  • Niekto je mäkký, aby ho ostatní mali radi, znižuje sa a prispôsobuje sa.
  • Niekto sa usmieva a tvári priateľsky, ale za tým sa skrýva maskovaná zlosť a nenávisť.
  • Niekto sa cíti zraniteľný a snaží sa to prekryť siláckymi pózami.
  • Niekto sa núti konať spôsobom, ktorý mu samému je protivný alebo aspoň neprirodzený.
  • Niekto ustavične lichotí, aby sa zalíškal.
  • Niekto klame a preháňa, aby ho ostatní obdivovali.

A nezabudnite: ak ste empat, vy to budete vidieť, ale tí ostatní nie!

Niekedy je možné aj to, že ak ako empat reagujete na niekoho neautentického, tak tým vlastne rezonuje nejaká časť vo vás, ktorú si sami neuvedomujete.

Čo spraví empat v takýchto prípadoch?

  • Snaží sa zo situácie uniknúť, prípadne sa začne falošnému človeku vyhýbať.
  • Zmení sa jeho reagovanie. Stiahne sa do seba a prestáva jasne komunikovať. Obmedzuje sa na jednoslabičné reakcie, alebo je celkom ticho.
  • Začne mu byť fyzicky zle. To sa zmení, len čo situáciu opustí.
  • Začne strácať energiu. Začne byť ospalý, zíva, robí drobné bezcieľne pohyby (uvoľňuje tým vlastné vnútorné napätie).

Empati si nemyslia, že sú lepší ako iní ľudia, len nedokážu ustáť prítomnosť niektorých ľudí. Prítomnosť neautentického človeka v nich vyvoláva jednoducho emocionálnu, alebo aj fyzickú nevoľnosť.

Pamätám sa, raz som bola na vedenej skupinovej meditácii a v skupine bol niekto s rozhodeným vnútrom. Stačilo mi počuť jeho dýchanie (sedeli sme so zatvorenými očami) a prišlo mi zle. Zostala som celá nervózna a netušila som, prečo… Daný človek sa práve rozvádzal a ako sa pustil meditovať, zrejme postupne uvoľňoval svoje nespracované emócie do prostredia a ja tým, že som sa snažila nechať viesť, som nemala postavenú obranu a chytala som ich tak, ako prichádzali. 😦 Do pol hodiny som mala migrénu a domov som sa dostala len s pomocou a so sáčkom pre prípad vracania.

Reklamy

3 thoughts on “Prečo sú empati v prítomnosti neautentických ľudí podivní?

  1. Krasny clanok. Dakujem 😉 Teraz rozmyslam ci som empat alebo nie. Pred 2 rokmi som mala take “zivotne zrutenie” kedy som zacala vsetko (chvalabohu) vnimat inak a odvtedy bojujem s uzkostou. Ono to je uzkost az socialna uzkost. Predym som bola party levica nonstop medzi ludmi a teraz s tym mam problem. Robi sa mi zle (ono to je taky zvlastny pocit v zaludku a crevach) ked som v kontakte s niektorymi ludmi. Ono mi to dost zneprijemnuje zivot a najhorsie je na tom ze som sa toho zacala bat ! Zacinam mat pocit ze som blazon. Neviem ci to je psychicka porucha alebo som citliva na okolne veci a ludi. Neviem sa vyznat sama v svojej energii 😦

    Like

  2. Ked sa uz stane, ze empat nasaje pocity alebo nespracovane emocie od niekoho neautentickeho a prejavi sa to napr. fyzickou bolestiu, nevolnostou a pod., tak ako si od toho pomoct? Myslim tym to, ak napr. bolest hlavy neustupi ani po tom, co empat opusti miesto kde je neautenticka osoba..

    Like

    • Sú dve metódy: prvá je vôbec zabrániť, aby k tomu došlo, druhá je zbaviť sa toho, keď už k tomu došlo.

      U rôznych ľudí to bude fungovať rôzne. Napríklad ja keď viem, že idem do preľudneného prostredia, dám si na seba masívny náhrdelník z labradoritu (a ak sú v ňom aj nepriateľsky naladení jedinci, tak radšej z lapisu lazuli). U iných fungujú iné kamene: gagát, záhneda, selenit, hematit, ruženín… vždy podľa toho, ktorá čakra je najslabšia a cez ktorú pravdepodobne nastane “nasávanie”.

      Ja mám ešte jednu vizualizáciu: predstavím si seba ako svetelný kokón, rozpriahnem ruky a potom “scvrknem” svoje emocionálne telo na veľkosť fyzického, čím “uzavriem priechody”. Len to chce trochu praxe a osobnej sily, udržať tento stav po dlhšiu dobu.

      A keď už k nasávaniu došlo, tak je zas niekoľko spôsobov, ako sa toho zbaviť. Jeden mám “vizualizačný”. Predstavím si samú seba, začnem sa v duchu točiť ako derviš okolo vlastnej osi a vnímam, ako k sebe priťahujem energiu, ktorá mi patrí a zostala zavrznutá v minulých situáciách, a ako odo mňa odfrkáva energia, ktorá mi nepatrí.

      Najčastejšie robievam žam žung. To má tú výhodu, že ak som do seba niečo “nacucla”, pri státí to premieňam na svoju vlastnú energiu (vyvažujem vibráciu) a tým si zvyšujem svoju osobnú energiu.

      Dá sa aj vydymiť šalviou alebo kopálom (výborne odháňa negativitu), vypiť veľa vody a proste to vymočiť 😉 z tela, dá sa vypiť elixír či bachovky, meditovať, alebo jednoducho sa začať triasť a trasením to zo seba fyziologicky dostať (podobný princíp ako tá voda). Viac mi momentálne nenapadá. 🙂

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s