Postreh dňa: keď silnejšia vôľa “znásilní” slabšiu

Včera som si čítala článok Gabriele Rudolphovej o vnútornom odosobnení/oddelení sa následkom sexuálneho zneužívania.

Téma sa mi nehodila, ale potrebovala som si to prejsť, aby som zistila, či sa tam neskrýva nejaká informácia, ktorá by sa hodila aj mne. A bola som prekvapená…

Rudolphová píše o tom, čo sa deje s psychikou pri zneužívaní dieťaťa a aké dopady na fyzično to má. A zaskočilo ma, že veľa z tých prejavov, čo tam spomínala, nachádzam aj u seba, hoci v živote ma nikto neobťažoval (a ak áno, tak si to okamžite aj parádne obkakal, pretože nemám vovychovávané tradičné “obeťové” správanie).

Najprv mi napadlo, že to bude tak, ako keď čítate zdravovedu: pri každej chorobe nájdete všetky jej symptómy na sebe.

Druhý nápad bol, že hoci to nie je môj vlastný zážitok, niektorá z energií, čo ma dnes tvoria, možno niečo podobné zažila, ja k tomu mám nešťastnou náhodou prístup a preto mám prejavy: neznášam blízkosť a dotyk, nenadväzujem s ľuďmi vzťahy, vlastne vo všeobecnosti ľudí neznášam, moje telo má “exoskelet” vytvorený z absolútnej kontroly (to sa smiala moja neurologička, keď nedokázala poklepkávaním kladivečkom rozkývať moje kolienka a laktíky), keď mi za chrbtom vystrelia, ani to mnou nepohne (vnútorne to šklbne, ale navonok odfiltrujem) a podobne.

Odrazu sa mi začali spájať navzájom celkom nesúvisiace veci. Kedysi, keď som ešte nevedela nadviazať kontakt ani cez kyvadlo, robila som výlučne s kartami. Vtedy som pri nejakej otázke vytiahla kartu “Lucifer” (obrázok anjela s dolámanými krídlami, ležiaceho na snehu pred kostolom, bol dosť výpovedný a máta ma ešte dnes). Neskôr som dostala vysvetlenie, že nejako som spojená s Luciferom a preto som pre Krídlatých potenciálne ohrozujúca. Vtedy som sa dozvedela aj to, že Lucifer a Satan nie je jedna a tá istá energia, ba vlastne že jedno je čistá energia a druhé je nefyzické vedomie vysokej sily. Maglajz, pretože ja všetko vždy spochybňujem a toto sa mi tiež nejako javilo ako dosť veľký folklór. Dnes to už dáva zmysel – mne. 🙂

Neskôr mi Gabriel alebo Gaia  vysvetľovali, že som nejaká energia typu “rakovina” (teda rozkladajúca iné a testujúca, či sa dajú rozložiť), nasilu vopchaná do hmoty, aby mala obmedzenú moc. Ani to sa mi nepáčilo a pre tento typ folklóru nemám porozumenie (hlavne keď sa týka mojej osoby 👿 ), takže som to zasa brala s veľkou výhradou.

Asi pred mesiacom začali na Nemcoch dávať seriál Lucifer o Luciferovi, ktorý zdrhol z Pekla a šantí si v svete ľudí. Pozerala som ho z nedostatku niečoho lepšieho na pozeranie. Spočiatku som sa rehotala nad ich nedôslednou hollywoodskou symbolikou, zastuzeným puberťákom pekelného pôvodu a jazvami po odseknutých krídlach, ale čím ďalej sa to odvíjalo, tým menej smiešne mi prichodilo, že v niektorých ťahoch a komentároch som nachádzala samu seba! Cez toho samoľúbeho, arogantného, velikášskeho a bohorovného fafrnka som videla svoj vlastný príbeh 😳 … A keď ku koncu už prosíkal, že chce späť so Pekla, tiež mi to čosi pripomenulo!

Vtedy mi to už nedalo a šla som sa spýtať Gabriela. Už si nepamätám priebeh rozhovoru, ale viem, čo som si z neho odniesla:

Gabriel upozornil, že je rozdiel medzi energiou a nefyzickou bytosťou. Znova mi odcitoval “vlastný záujem” ako rozlišovaciu črtu. A vysvetlil, že ten odpor, ktorý k všetkému “temnému” a “nízkemu” máme, je blbosť. Že každá energia je rovnako potrebná a robí pre iné energie veci, ktoré ony samé nedokážu. Ale že niekedy je energia príliš silná a neovládateľná a robí aj veci, ktoré sú kontraproduktívne – len preto, že je taká, aká je. Nie je to úmysel; sú to vedľajšie dopady jej existencie. No a že energia “Lucifer” (už som zabudla, ako sa u nich reálne označuje) bola veľmi silná, tak sa snažili “obaliť” ju inými energiami, ktoré by pôsobili proti nej alebo aspoň ako jej filter (obraz bol doslova opletený koaxiálny kábel). V ľudskom folklóre to znamená “dolámať  krídla”. Tam, kde sa križuje s energiami, čo ju prirodzene neutralizujú, sa nijako neprejavuje; ale niekedy sa križuje aj s energiami, ktoré podporujú to bezohľadno-ničivé v nej (v ľudskom folklóre najskôr “arogancia moci/bezohľadnosť”). Ja som zrejme taký “bod vedomia”, v ktorom sa nanešťastie križuje moc a bezohľadnosť v nadmernej miere. A tak čo sa dá urobiť? Nacápať na to ešte viac brzdiacich energií a vytvoriť “korzet”. A fčuľ poskakuj, ak dokážeš! (A že aj tak dokážem, to už medzičasom tiež zistili 😉 .)

Ešte tam bol jeden obraz, pre ktorý dnes už nemám kontext: ten koaxiálny kábel sa vlnil a miestami ohýbal a v zhyboch bolo to opletenie tenšie a netesnilo dokonale. 🙂

Takže toto bol môj informačný stav, keď som začala čítať článok Rudolphovej. Myslím, že to, čo popisuje ako symptómy, možno povedať o každom znásilnení slabšej vôle silnejšou. A keď sa tak pozerám na jej popisované prejavy niekoho, na kom sa páchalo násilie a on bol voči tomu bezmocný, tak to akosi posilňuje moje presvedčenie, že v svojej pôvodnej podobe by som bola bez mihnutia oka schopná hrať biliard s galaxiami 😛 , len aby som videla, čo to spraví…. Je to odpoveď na môj pocit, že “toto tu ale nie som ja!”

🙂 Možno práve teraz v niektorom zhybe puká opletenie. 😉 Myslím, že už sa pracuje na novom korzete. 🙂

P.S.: Už som si spomenula, ako Luciferovi hovorili. Čo je len ďalší prejav sebadôležitosti, že veď ja predsa nezabúdam, pretože túto informáciu ďalej aj tak nepustím. 😉

P.S.2: Až pri spätnom čítaní som zistila, že sa mi vynára znova téma bezmocnosti. Už ma to fakt nebaví! 👿

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s