Dnešná Vďačnosť bude znieť ako paródia, ale som vďačná, že som dnes nikoho nezachloštila. 😕

Aby bolo jasné: pokazila sa mi chladnička. Pred dvoma týždňami. Musela som čakať, až dokončím robotu, pretože ma tlačil termín odovzdania a nemala som čas chodiť pozerať geréty. Tak som v pondelok odovzdala robotu a šla som kúpiť chladničku. Aj s odvozom starej. Zaplatila som si ten dovoz/odvoz a dohodli sme sa, že mi ju doručia dnes medzi 9:00 a 13:00.

Pretože pri prenose chladničky sa mačičky nesmeli voľne pohybovať, zavrela som ich už od 8:30 do izby s výnimkou Ňusa, ktorý sa nedal a zdrhol mi na skriňu. Vedela som, že je to OK, pretože keď sú v dome cudzí ľudia, Ňuso nelieta nikomu pomedzi nohy, ale čučí na skrini a tvári sa, že je prach.

O 12:45 som už začala byť nervózna. Nikto sa neozýval, už som si študovala objednávku dovozu, tam som našla aj číslo na dispečing, tak sme tam zavolali, že kde teda sú a či vôbec prídu. Dispečer prisľúbil, že sa nám ozvú. Chlapci sa ozvali, že ešte majú dvoch zákazníkov na opačnom konci mesta a že nestíhajú do 13:00, ale okolo 14:00 sa ozvú.

Neozvali sa. Okolo 14:00 sa však začali ozývať moje kožúšky, bolo im tesno, dlho a nemali čo žerky. Najprv žalostil Bobinko, potom sa pridal Lassinko, a dole pri skrini sa ku mne pritúlil Ňusíko a celý vystresovaný mraučal a bolo mu tak nanič, že sa dokonca nechal odo mňa hladkať! Od večere nič nežral, pretože keď je nervózny, nežerie. A do zajtra už ani nebude, pretože ako správny autista potrebuje tak približne sto rokov na to, aby sa ukľudnil. Keď som videla jeho splihlý kožúšok, začalo vo mne vrieť.

14:45 sa chlapci ozvali, že už sú pred domom. Tak sme rýchlo zbehli a začali šachovať s chladničkami. Poprosili sme ich, či by ju nevybalili (v protokole bolo treba potvrdiť, že tovar bol nepoškodený a bol vybalený). Chlapci povedali, že to oni nie, nech si ju vybalíme sami. Doniesla som protokol. Pri “vybalení” som okamžite zaškrtla “nie” a potom som sa zamyslela nad tým, či je tovar v poriadku. “No veď obal nie je poškodený,” namietol chlapec. “Lenže tu sa nepíše o obale, ale o tovare, a ten som nevidela,” odsekla som. Napísala som obrovským NEVIEM (a nezavraždila som ho) a k spokojnosti s dopravou som zaškrtla 😦 (a nezavraždila som ho). Vo vrecku som mala nachystaných 10 €, keby nám boli pomohli vybaliť to a odniesli obal, 5 € pre prípad, že to len dajú do izby, ale potom som im za “umelecký dojem” strhla všetky body a dnes sa bakšiš nekonal. Odišli napálení ako fras – čo nebolo ani z desatiny toľko, ako som napálená ja.

Hneď som šla pustiť kožúšky. Cítili nové pachy, plazili sa takmer po bruchu a boli tak dezorientované, že Šinťo skoro spadol zo zábradlia a Misty vrčala na vedierko vo vani a vyfackala ho. Keby som to bola videla skôr, než som podpísala protokol, bola by som tam asi dopísala niečo ojan čipöš! 👿

Moja rada pre vás: ak si objednáte z Nay dovoz, objednávajte si ho na poobedie, to si ušetríte pol dňa čakania. Ja som sa dnes do banky nedostala (a mala som). Môžem bežať zajtra ráno. Ďakujem obchodu, ďakujem špedičnej firme a ďakujem všetkým svätým, že mi umožnili ovládnuť sa natoľko, že aspoň na kolegu som nebola nepríjemná!

(A ak teraz zistím, že ten gerét navyše nechodí, rozlejem sa na kolomaž. 😛 Než ho však zapnem, musím prečítať návod. 🙂 )

A som vďačná za jeden katalóg s handričkami, čo mi dnes došiel. Idem si dať kávu a potešiť sa pozeraním, pretože vďaka pokazenej chladničke ma míňanie na istú dobu prešlo. 🙂

A som vďačná, že mám túto stránku, na ktorej sa môžem posťažovať, keď mi niekto pohne žlčou 🙂 . (A že mi pohli! 👿 )

Vďačná za záhradku a čierny kožúšok, čo sa mi v kuse motá pod nohy. Blekino si dnes užíval. Nemala som čo robiť, keď som čakala na chladničku, tak som šla kopkať – jednou rukou motyčku, druhou hladkala Blekinka. A potom som ešte skočila po foťák, pretože už začínajú kvitnúť kvietky: