Witch story: príbeh o bosorke, ktorá nijaká nebola

12814520_1018435448224425_9076969472202756463_nPred pád dňami som sa kasala, aká hepi som z rozhovoru, ktorý so mnou urobila Milota Mezeiová pre Dámsku jazdu… 🙂 Ten rozhovor bol nutne krátený a “upravovaný”, pretože čitateľky Dámskej jazdy sú niečo celkom iné ako čitatelia tohto blogu a toľko ezoteriky na jednom mieste by asi ťažko niesli 😉 ,  takže či sa nám to páčilo alebo nie, museli sme niektoré veci buď kamuflovať alebo prerozprávať. Tak som si povedala, že keď už je napísaný, tak ho v plnom znení hodím sem, kde nikým neotrasie a nikomu nenaštrbí jeho svetonázor.

A tak tu prichádza rozhovor v pôvodnej dĺžke (a to si píšte, že je hoooodne dlhý):

Čo vás primälo, aby ste sa začali zaujímať o ezoteriku a duchovné veci?

Viete, že neviem? 🙂 Pamätám si, že keď sa po roku 1968 trochu uvoľnili pomery u nás, raz som v Priore objavila veštecké cigánske karty (ale iné ako tie, čo sa dnes predávajú ako „cigánske“) a kúpila som si ich. Na to, že som bola dieťa, som s nimi pracovala dlho… do veku nejakých 25 rokov. A potom prišiel zlom – jedného dňa moje výklady začali vychádzať… Nebola som na to pripravená. Aby ste lepšie pochopili – som realista, materialista a ateista. (Filatelista už nie som. 😉 ) A keď takýto človek zistí, že skutočne veští budúcnosť, dosť to otrasie jeho svetonázorom… Tak čo urobí? Zahodí karty.

Potom dlhé roky som bola anti-ezoterik. Bolo to zosilnené aj tým, že keď som sa stretla s nejakým ezoterikom, boli to poväčšine jednoduchí ľudia, ktorí fungovali formou „papagájujem niečo, čo ma naučili, pretože to tak je“. No a ja ako človek, ktorý hľadá vysvetlenia, som nimi nakoniec začala pohŕdať. Dnes na to nie som veľmi pyšná, ale aj to je súčasť môjho príbehu – aj to som ja. 🙂 Neznášam sebavedomých hlupákov (pričom „hlupák“ je u mňa ten, v ktorého uvažovaní som schopná vnímať logické chyby; nepochybujem, že po svete behá dostatok ľudí, pre ktorých som „hlupákom“ aj ja).

Nejako v 90. rokoch sa naše susedské vzťahy natoľko zhoršili, že susedia nás fyzicky napádali a poškodzovali všetko, čo nám patrilo… Cítila som sa bezradná a bezmocná, sused bol policajt, takže ani polícia nepomáhala, a tak som začala hľadať iné spôsoby. Zakotvila som pri ovládaní vedomím – pri mágii. No a moje prvé kúzlo bolo – ako aj inak 😉 – kúzlo na zmrazenie nepriateľa.

To som ešte stále bola v stave „ako na to“. Ale už som spomínala, že patrím k zvedavcom, ktorí potrebujú chápať vnútorné zákonitosti procesov… a tak som sa začala zaujímať, ako to funguje, prečo to funguje, ako to ovládať. Nie som ten „združovací“ typ, rituálny, odriekací, tak som sa dlhšie venovala chaos magicku (najmä po tom, čo som sa chaos teóriu kedysi učila a bola mi dosť blízka), potom sa začali hromadiť u mňa „udičky“ smerom na Carlosa Castanedu, a tak som si nakúpila jeho knihy – a zistila som, že sa mi protiví ich čítať (nebola som na ne ešte pripravená). Tak sa pokračovalo ďalej mágiou a inckým šamanizmom (Alberto Villoldo). A potom som dostala rakovinu.

Keď mi ju zistili, mala nejaký veľmi agresívny nástup a lekár mi vtedy dával tri mesiace. Šla som na operáciu a pokúsila som sa lekárom nadiktovať, ako ju majú robiť… (Áno, správne, som kontrolný fanatik… teda, bola som. 🙂 ) Ešte pred operáciou bol nádor taký veľký, že sa im nezmestil kompletne na obrazovku sonografu. Tak som si urobila bosorácku mantru na to, aby tumor zmizol. Týždeň som ju spievala, potom bola operácia. To, čo vybrali, malo už len polovičnú veľkosť… A ako som bola po operácii, s vyhliadkou troch mesiacov, tak som svoje nutkanie veci kontrolovať vzdala. Tri mesiace sú taká nanič doba – priveľa na to, aby ste si zbalili kufor a odišli, ale primálo na to, aby ste ešte niečo zažili. Ležala som na lôžku, spievala si dookola Gayatri mantru a odovzdala som to Univerzu.

Táto choroba bola pre mňa prelom, posledná hranica, ktorú bolo treba prekročiť… Dovtedy som sa ešte mohla tváriť, ako že ja som tá racionálna a ezoterika je len barlička na spacifikovanie odporného suseda. Ale keď som sa dozvedela o nádore, zasa ma zaujímalo, prečo… a tak som si spravila šamanskú cestu za ním. Nádor dostal tvár – tvár malého chlapca, ktorý mal byť mojím synom a ja som ho mala naučiť to, čo viem. Ale ja som ho nikdy nepočala, vzala som mu tým jeho život a on teraz bral život mne…

Deň po šamanskej ceste som založila svoj prvý blog, minigrimi. Povedala som si, že možno som svojho syna nenaučila nič, ale aspoň časť dlhu môžem vyrovnať tým, že všetko, čo viem, tam napíšem pre iných, čo sa chcú naučiť.

No a tak som sa dostala k ezoterike. 🙂

Aj keď ľudí, ktorí sa uberajú týmto smerom, je čoraz viac, stále ich existuje dosť, ktorí to odsudzujú. Ako na tento fakt reagujete a čo odkazujete čitateľkám?

Pravdu povediac, keby som nebola tak nekonečne „vzostúpená“ (aspoň na povrchu 😉 ), tak Vám poviem, že veľa ezoterikov odsudzujem aj ja… Preto, že sa naučia jednu vec a potom behajú po svete a hlásajú ju ako jedinú vec. Napríklad kresťanskí ezoterici vám budú natískať Ježiša. Ale čo ak nie ste kresťan? Pritom ezoterika má oveľa krajší popis pre Boha, taký, ktorý je nezávislý od vierovyznania: Všetko-čo-je. V tom sa nájde každý, aj ateista, aj kresťan, aj moslim, aj hinduista…

Ale možno chápem, o čo Vám ide… Nepochopenie, s ktorým sa ezoterika stretáva, je dané tým, že jej ľudia veľmi nerozumejú. A čomu nerozumieme, to v nás vyvoláva zlý pocit – v extrémnom prípade strach.

Problém s ezoterikou je ten, že to nie je žiadne jednotné učenie… Je to „vnútorný prístup k svetu“ miesto „vonkajšieho prístupu k svetu“, ktorý používa veda. Ale… 🙂 … ak si vezmete Boha ako Všetko-čo-je, tak potom ani jeden z nich nie je jediný správny a zmysel dávajú až oba dohromady… No a naša kultúra je západného štýlu a k veciam pristupuje „exotericky“. Ezoterický prístup u nás nemá tradíciu. Preto tá nedôvera. No a ešte preto, že existuje ten typ ezoterikov, ktorých som už opisovala – vnímajú jedno a považujú to za všetko a takto to aj hlásajú.

Je to dané stupňom poznania oblasti, v ktorej sa pohybujete. Spočiatku poznáte málo vecí a všetko je vám jasné, pretože XY povedal/napísal, že… Potom narazíte na situácie, ktoré do toho nezapadajú. Študujete ďalej. Poznávate viac. Snažíte sa pochopiť. V istom bode svojho rozvoja som sa dostala do stavu voľne podľa Trockého: „možno nájdem pravdu porovnávaním lží“. Toto bol prelom v mojom vlastnom vnímaní – vzdať sa predstavy, že niečo je „všeobecne platná pravda“. Neexistuje „pravda“. Existuje odpoveď, ktorá plne pokrýva daný uhol pohľadu. Ale ak je Boh Všetko-čo-je, tak potom pravda rovnako ako ne-pravda sú jeho súčasťou… a teda sú pravdivé, lebo existujú. 🙂

Mne pomohlo pochopiť, že sú situácie, náš uhol pohľadu, náš stupeň rozvoja/schopností a odpovede, ktoré sú platné pre tento uhol pohľadu a stupeň rozvoja schopností v tejto situácii. Iná situácia, iný uhol pohľadu, iný stupeň rozvoja schopností – iná pravda.

V mojom vnímaní je všetko pravda, len iný uhol pohľadu na ňu. Túto lekciu som dostala vďaka channelovaniu, keď ma môj spirituálny učiteľ Gabriel viedol k tomu, aby som hľadala taký uhol pohľadu, ktorý vysvetľuje aj moju pravdu, aj stanovisko toho druhého (a to aj vtedy, kedy by bolo protichodné). Skrýva sa za tým presvedčenie, že je istý uhol pohľadu (=realita), kde jedno aj druhé je platné. Podľa mňa sa v tomto presvedčení skrýva kľúč k vlastnému rastu.

Ako dokáže pomôcť bosoráctvo v bežnom živote? Ako pomohlo vám?

Bosoráctvo bežného „newageistického“ typu z vás buď urobí povýšeneckého fafrnka, ktorý si myslí, že je lepší ako zvyšok sveta, alebo vás naopak donúti prestať bádať nad vlastnou úžasnosťou a hľadať to spoločné miesto toho rozdeľujúceho.

Incký šamanizmus je postavený na tom, že vyrovnaný, rozhľadený človek má v sebe dobre vyvážené tri základné energie – munay (emócie), yachay (rozum) a llankay (vôľu). Kým nie sú v rovnováhe, existujú situácie, kde reagujete nepatrične a vyrábate problémy. Alebo reagujete len jednou energiou na všetko. Napríklad vás niekto vytočí a vy idete a vybuchnete na každého – aj na ľudí, ktorí s celou vecou nemali nič spoločné. Potom sa unavíte a nevládzete vybuchovať, kričať a obviňovať, a zaleziete a nariekate, aká krivda sa vám stala – spadnete do pozície obete. Ale ako zlostník nemôžete veci meniť (lebo len reagujete), môžete len hlasnejšie kričať. Ako obeť nemôžete veci meniť (lebo sa vám dejú), len nariekať a trpieť a cítiť nevraživosť. To preto, že na situáciu nereagujete tou časťou energie, ktorá by na nej niečo zmenila, ale len tou jednou, ktorú obvykle používate. A ktosi, tuším Einstein, povedal, že nemá zmysel robiť stále to isté a očakávať iný výsledok.

Tu nastupuje vnútorné poupratovanie si. Každý z nás si okolo seba utvára svet, ktorý je produktom jeho konania. Jeho konanie je produktom jeho úsudkov a jeho úsudky sú produktom jeho presvedčení a predpojatostí. Ale čoho produktom sú presvedčenia a predpojatosti? Nie sú produktom skúseností (alebo len mizivá časť z nich), ale sú produktom toho, čo sme počúvali od rodičov, od učiteľov, od rovesníkov, z televízie… Sú to vovychovávané programy, ktoré sme dostali vo veku, kedy sme ešte neboli schopní kriticky zvažovať, či sú rozumné alebo nie. Napríklad program „muži sú záletníci, je to ich prirodzenosť“. Väčšinou sme ho dostali ako reakciu ženskej časti rodiny na to, že nerozumeli tomu, ako sa ich muži správajú. A my nevedomky beháme po svete s vovychovávanou nedôverou ku každému chlapovi, ktorý nám prejde cez cestu – a pritom do nás vovychovávali aj snahu nájsť ideálny vzťah! Nie čudo, že sa potom väčšinu času nachádzame vo vnútornom napätí a kladieme na život očakávania, ktoré nie sú naplniteľné…

Ak si prejdeme tieto programy (bosoráci castanedovského typu tomu hovoria „rekapitulácia“) a vyberieme z nich emóciu, ktorú nutne obsahujú (inak by sme si ich nezapamätali), môžeme sa vedome rozhodnúť, ktorý z nich je rozumný a ponecháme si ho a ktorého sa zbavíme. Potom už nejde väčšia časť našej energie do reagovania zo starých vzorcov, ale sa uvoľníme na to, aby sme v situáciách vedome využili tú energiu, ktorá je na riešenie situácie najvhodnejšia. O tomto je celá toltécka vetva bosoráctva. Začína to Miguelom Ruizom a praktickým návodom pre bežného človeka, ale pokračuje to Carlosom Castanedom a jeho nasledovníkmi a ich technikami manipulácie vnímania – a tým aj vedomia. Tento druh bosoráctva vás učí vnímať neviditeľné toky/výmeny energií a ovládať ich. Niekedy je len úzka hranica medzi modernou psychológiou (NLP) a tým, čo je obsahom tohto druhu bosoráctva.

Mne bosoráctvo pomohlo uvedomiť si, kto som a kto nie som, čo je moja „autentická“ časť a čo je „vovychovávané“. Zbavilo ma veľkej časti pocitov nepatričnosti, neschopnosti a bezmocnosti. Zbavilo ma nutkania všetko kontrolovať a o všetkom mať prehľad. Zbavilo ma zlosti na svet, ktorý sa správa inak, ako by mal. Naučilo ma tolerancii k ľuďom iného vnímania – nemusím ich mať rada alebo súhlasiť s nimi, ale ich pohľad musím brať ako jeden z možných a možno platnejší ako ten môj. Dalo mi nový svet mimo hmoty, kam sa dá ísť porozprávať, riešiť problémy a získať pomoc pre zvládanie života.

Dá sa mágiou získať láska milovanej osoby, ktorá vydrží a prinesie šťastie obom?

Nie. Už roky vykrikujem: „Ak chceš otvoriť konzervu, vezmi otvárač, nie mágiu!“ Ak niekto chce získať srdce milovanej osoby, nech láskavo pohne zadkom, zistí si, čo je pre tú osobu príjemné a atraktívne – a ak je toho schopný, nech jej to poskytne… Na lásku musia byť dvaja – nie jeden, ktorý chce, a druhý, ktorý je manipulovaný!

Dlho som na blogu prevádzkovala Bosorácky receptár. Ale etika ľudí (hlavne mladšie ročníky) je taká nízka, že som mala žiadosti „ako spôsobiť, aby učiteľka zomrela ešte pred zajtrajšou písomkou a my sme ju nemuseli písať“… Tak som veľmi rýchlo zatiahla ručnú brzdu. Kúzla na stránke ešte sú, ale nediskutujem o nich. Diskutujem o princípoch, ako si niečo zhmotniť v živote. Učitelia sa nemusia báť – môžu pokojne dávať písomky aj naďalej. 🙂

Dnes si ľudia mágiu predstavujú ako niečo, čo im ušetrí normálnu námahu. Miesto toho, aby šli do obchodu kúpiť si kyticu, urobia si kúzlo na pričarovanie kytice… To je nezmysel. Zhmotňovanie sa zakladá na veľmi precíznej vnútornej práci… Napríklad že si vyjasníte, čo chcete a prečo to chcete. Naše priania sa navonok prejavujú ako „veci“, ale úloha týchto vecí je len naplniť vám nejaký pocit, ktorý ich „vlastníctvom“ získate. Čiže nie „ja chcem Jožka Ferkovie“, ale „prečo chcem práve Jožka Ferkovie?“ Preto, že je to všetkými obdivovaný frajer a ja mám neprekonateľný komplex menejcennosti. Dúfam, že keď dostanem Jožka Ferkovie, budú mi všetci závidieť a budem hviezda jasná… A potom si vydupem od osudu mágiou a manipuláciami Jožka Ferkovie a zistím, že môj komplex menejcennosti sa tým ešte prehĺbil, pretože teraz som neviditeľná žena vysoko populárneho človeka a navyše sa k tomu pridružila žiarlivosť a strach, že oňho prídem (napríklad mágiou, ktorú urobí niektorá iná). To je ďalšia pasca zhmotňovania – čo v svojom príbehu/živote pripustíte, to doňho vpustíte. Ak vy pomocou mágie „ukradnete“ partnera zvyšku sveta, vpustili ste si do života možnosť, že 1. niekto ukradne partnera mágiou vám, 2. partner je ukradnuteľný mágiou, pretože je to „objekt“ bez vlastnej vôle a skutočného záujmu o vás, a 3. že aj na vás možno páchať mágiu…

Ako si poradiť s urieknutím (aj v opačnom prípade, keď urieknete a chcete to zobrať späť)? Je možné urieknuť nenarodené dieťa tak, že zostane postihnuté alebo choré?

Ako som spomínala, máme svoj príbeh. Ak sa poznáme skutočne dobre (hovorím tomu „vnútorne sme si poupratovali“), máme pod kontrolou to, čo doňho vpustíme a čo nie. Ak doňho nevpustíme urieknutie, tak sa tam urieknutie nemá ako dostať… Ak urieknutie ako možnosť pripúšťame, vpúšťame si ho dovnútra.

Nerobila som nikdy rituálnu mágiu a preto neviem, čoho je schopná rituálna mágia… ale v mojom príbehu ťa nikto urieknuť nemôže, ak mu to neumožníš. Obávam sa, že zasa potrebujem siahnuť po nejakom obraze… Sme ako telesá odierajúce sa navzájom. Ten, kto má výborne vnútorne poupratované, je dokonale okrúhly a nič iné sa doňho nedokáže zadrieť. Hovorí sa tomu, že „má vysokú vibráciu“. Niekto, kto je zmietaný strachmi, predsudkami a nevraživosťami, vyzerá ako dobre ježaté teleso – a hocijaké iné teleso s výstupkami doňho môže zadrieť a ovplyvniť jeho pohyb. To sú ľudia s nižšími vibráciami. Na to, aby ste boli nejakej možnosti prístupní, musíte vy a tá možnosť byť vibračne vyladení – mať vysoko podobnú vibráciu. Vtedy ak sa k vám dostane podobne vibrujúca situácia, zosilní vašu vlastnú vibráciu (napr. vibráciu urieknutia) a táto vec sa zosilnene prejaví vo vašom živote („zhmotní“).

Ak sa teda bojíte urieknutia, je to pre vás reálna možnosť a existuje reálna šanca, že vibráciu urieknutia do svojho života dostanete. Treba sa zbaviť presvedčenia, že by ste niekomu stáli za to, aby vás uriekal, alebo že ak vás uriekne, nedokážete sa toho zbaviť jednoduchou očistou. Pre ľudí, ktorí sa toto musia ešte len naučiť, veľmi pomôžu liečivé kamene – sú stelesnením toho, že máte ochranu. Sú záplata na tú energetickú dieru, ktorou by sa k vám urieknutie dostalo. Už sa nedostane, pretože už máte kameň proti urieknutiu. Alebo amulet. Čokoľvek. 🙂 Ale ten zvyšok je vo vašej hlave, ktorá ovplyvňuje, aké energie k sebe pripúšťate. Založíte amulet a vnútorne sa preladíte do stavu „nepripúšťam urieknutie“.

Ak nepripúšťate psychické útoky a niekto ich napriek tomu urobí, ak má silnú energiu, môže na okamih rozhodiť vašu vlastnú. Už sa mi to stalo – napätie, stres, nepozornosť, veci vám padajú z rúk… Pýtala som sa a povedali mi, že tento náhly stres vzniká, keď sa niekto pokúša svojou energiou skorumpovať tú tvoju. Podstatné je nezačať panikáriť – byť sám sebou. Nikto nemá toľko sily, aby dokázal psychický útok udržiavať tak dlho, aby sa úspešne „nabúral“ do vyváženej energie. 🙂

Čo považujete za pozemské šťastie a čo robíte preto, aby ste boli šťastná, hoc aj každý deň?

Pre mňa je pozemské šťastie spokojnosť. Počas channelingu mi často opakovali frázu „presne tak“. Neskôr mi pre ňu dali aj ich slovo: eloi. (Zistila som, že to má aj nejaký náboženský význam, ale už som zabudla, aký.) No a toto slovo eloi pre mňa predstavuje dokonalú rovnováhu: Všetko je dobre tak, ako to je, pretože Univerzum na mňa neútočí a nechce mi zle. Keď nevidím zmysel, neznamená to, že tam žiadny nie je… Možno ak zmením uhol pohľadu, tak ho nájdem. Alebo sa mi ukáže neskôr.

Pre rôznych ľudí bude šťastie rôzne. Pre mňa je to pocit, keď vyjdem do záhrady, natiahnem sa do trávy pod strom, počúvam spievať vtáky a bzučať hmyz, pozerám do oblakov a cítim vánok na tele… To sú okamihy, kedy pre mňa stojí čas. Kedy ma nič nebolí ani netrápi. Kedy jednoducho som a som súčasťou toho úžasného sveta okolo mňa. 🙂

A čo pre to robím? No, mám na to jedno cvičenie, ktoré môže urobiť skutočne ktokoľvek. Každý deň na konci dňa si napísať 5 vecí, za ktoré som v ten deň vďačná. Nijaké obrovské záležitosti ako „svetový mier“, ale že mi prišiel autobus presne vtedy, keď som ho potrebovala. Že v obchode mali králičí chrbát a bude sa hodovať. Že moje mačičky sú zdravé a tešia sa, keď ma vidia. Robiť to denne a prísť vždy s novými piatimi vecami… Spočiatku bol veľký problém zozbierať čo len tých prvých päť. Pohybovala som sa v svete nedostatku a príkorí… Ale postupne ma to naučilo vychutnávať si každodenné drobnosti. Ono situácia sa z času na čas vždy pokazí, ale ak si vieme vychutnávať to, čo už máme, zdvíhame tým svoju vibráciu do rovín, kde svet okolo nás nie je nepriateľský a problém už nie je priamy útok na nás, ale len nepríjemnosť, ktorá sa dá riešiť. 🙂

Čo vás priviedlo k myšlienke začať písať knihy? Chystáte ďalšie publikácie? Ak áno, v krátkosti prezraďte, o čom budú.  

Dobrá otázka – a vôbec nie ľahká… To písanie sa tiahne celým mojím životom. Ale keď osamostatním len tú situáciu s knižkami, tak to bola objednávka „zhora“. Nebudem to tu rozoberať, to by bolo za knihu samé o sebe – a vlastne z toho vznikli zatiaľ tri knihy a ak sa bude dať, tak ešte dve ďalšie sú naplánované… Ale teraz späť k celému rozprávaniu. Spomínate si na môj nádor, ktorý ma podnietil vyštartovať blog? Okolo jedného blogu minigrimi sa potom nakopilo blogov viac: Mračná hora s návodom, ako na sebe pracovať (to „vnútorné upratovanie“, čo spomínam), Liečivé kamene o liečivých kameňoch 😉 , Bosorácky receptár o kúzlach a mágii a Šamanskou cestou o toltéckom učení, ktoré je dnes po taoizme moja druhá koža. No a v roku 2010 som ich zintegrovala do jediného, do súčasného Eprakone. Eprakone je meno, ktoré mi kedysi dali do tejto etapy života, a značí asi toľko čo „porozumenie, zmúdrenie“. A v minulom roku som urobila ešte stránku Boslaal, kde sa každý deň snažím dať nejakú inšpiratívnu úvahu, cvičenie či citát pre prácu na sebe (pathworking). Najnovšie máme aj uzavretú pathworkingovú skupinu na Facebooku, predtým sme mali uzavretú stalkovaciu skupinu k Ruizovým dohodám a k Mayským technikám. Ak sa na to pozriete, tak je za tým červené vlákno – dávať ďalej to, čo som sa naučila (porozumela, zmúdrela 🙂 ). A tie knižky nie sú nič iné, len ďalšia takáto vetva.

Spomínala som, že channelujem. Tento kontakt s energiami, ktoré channelujem, som zakódovala do série príbehov, ktoré sa volajú Voľný pád. Prvá kniha je Voľný pád a vznikla skôr len ako pokus dokázať si, že ešte stále viem písať príbehy… Kamarátky, čo to čítali, boli nadšené, tak som to nakoniec aj vydala. Je to niečo, čomu hovorím „dobrodružná ezoterika“ – ezoterické myšlienky podávané cez dobrodružné príbehy.

Knihu som si vydala sama. Mala veľmi dobrý ohlas a ja som pochopila, že mám šancu porozprávať môj kontakt s channelovanými energiami tak, aby som vyhovela ich žiadosti „napíš o nás knihu“ niekedy z roku 2008… Dlho som odolávala, nechcela som byť za cvoka, ale cez príbeh som našla spôsob, ako by to išlo. Takže potom pribudli ešte Nezastaneš na polcesteČierna mágia. Hrdinovia sú rovnakí, je to vývoj ich príbehu, ale sú za tým ešte dve roviny: jedna je ezoterická, moje skúsenosti „ako na to“, a druhá je autobiografická. Cez metafory v nich rekapitulujem svoj život. ( 🙂 Na to možno treba povedať, že rekapitulácia je technika z toltéckeho učenia, ako minulosť zbavujeme emocionality a ponechávame ju v stave „pamätám si“.)

Hlavná hrdinka je Milka Géczová, ktorá zostane na svete celkom sama a zoznámi sa so skupinou zvláštnych ľudí okolo realitného makléra Milana Mokeša. Do jedného z nich sa zamiluje a cez neho sa dostane do kontaktu so svetom mimo hraníc bežného ľudského vnímania – svetom mágie. Ako sa dej vyvíja, buduje si ona vlastné zručnosti (stalkovanie vo Voľnom páde, snívanie a úmysel v Nezastaneš na polceste a vôľu a úmysel v Čiernej mágii). Momentálne pracujem na štvrtom dieli Buď vôľa tvoja, na pohybe v mimofyzickej realite, a je ešte pripravený priaty diel, ktorý by mal byť o priestore a čase.

Ukážky z kníh sú prístupné na FB na stránke Volny pad (volypad.belangelo).

Ďalšie knihy nemám v pláne. Bez vydavateľa je to finančne príliš zaťažujúce a moje mačičky chcú žrať, nie aby panička vyhadzovala peniaze za vydávanie knižiek 😉 .

hela4🙂 Takže toľko príbeh o bosorke, ktorá nijaká nebola – len celkom obyčajný človek, idúci si vlastnou cestou. Že nebola priamočiara – okej. Že nebola vždy viditeľná – tiež okej. V máji (po kontrole: v júni 😉 ) bude 10 rokov od založenia minigrimi a tak som si povedala, že bosorka môže konečne “dostať tvár”.

Aj tak je to jedno. 🙂

 

19 thoughts on “Witch story: príbeh o bosorke, ktorá nijaká nebola

  1. Tento clanok,ale samozrejme aj kopa vasich inych je potrava pre moju dusu…ani neviem presne opisat,som velmi rada ze som ho mohla precitat a uz teraz viem ze do mojho zivota mi da vela…je pre mna velmi inspirativny….a predstavovala som si vas uplne inak,som velmi prekvapena,vyzerate skvele,pisete skvele proste u mna ste bola a uz aj navzdy ostanete top 1….ci verite alebo nie….prajem vam vsetko dobre v zivote..

    Liked by 1 person

  2. Drahá Sun, Zatiaľ som len čítala riadky Vaše milé, čo teraz dostali aj tvár, možno ste mali v živote dosť tmavých chmár, no keď Vás vidím mi napadne Čo Ťa nezabije to Ťa posilní. Som rada, že Vás konečne “vidím”. Sledujem Vás necelé 3 roky, a ešte som nepozbierala odvahu Vám napísať trošku dlhší list či príspevok, ale súkromne. Ak by som mohla. Darmo si budete hovoriť nám aby sme Vám napísali, že ste idiot, ja nesúhlasím, a nikdy nebudem, ste Sun 🌞. Prajem anjelsky krásny deň

    Páči sa mi

    • A keby som nebola “štíhla”, tak by článok nestál za nič? Má môj výzor vôbec niečo spoločné s tým, ako rozmýšľam a o čom rozmýšľam?!

      Už som párkrát signalizovala, že nedokážem spracovávať pochvalu, ale keď je natretá ešte navyše na tri palce nahrubo, tak to sa mi už otvára nožík vo vrecku – najmä keď sa “inteligencia” podmieňuje “štíhlosťou” a “modernosťou” a potom zopár celkom individuálnymi interpretáciami ako “sympatický” či “žiarivý”. Ľudia, prečo si potrebujete nafukovať vzťah k hovoriacemu, keď ide o to, čo hovorí?

      Páči sa mi

  3. neocakavala som takuto reakciu na kompliment!
    ak zena vyzera dobre, vyjadruje tym uctu nielen k sebe, ale aj k okoliu.
    podla mna je dobry vyzor prejav vnutornej sily a sebadiscipliny.
    uz sem nebudem pisat ziadne vyjadrenia…..
    ale citat tvoje clanky budem aj nadalej 🙂

    Páči sa mi

    • Vysvetlím ti svoju reakciu, pretože môže “tam vonku” byť viac emotívnych ľudí ako ty, čo sa práve čudujú…

      1. Vyjadruješ sa k autorovi článku, nie k jeho obsahu. O myšlienkach sa dá diskutovať, ale o ľuďoch možno len vynášať súdy.
      2. Miesto jedného prívlastku používaš hneď 4, ešte umocnené slovom “veľmi”.
      3. Potom sa vyjadruješ zasa k výzoru rozhovoru, nie k jeho obsahu – a znova na to používaš 4 prívlastky miesto jedného.
      4. Navyše celý tento “overkill sladkosti” prichádza z vymyslenej e-mailovej adresy od niekoho, koho nepoznám.

      Nemci majú také, že “zu dick aufgetragen” – príliš nahrubo namazané (keď niekto svoje reči preháňa). Evokuje to automaticky buď neúprimnosť alebo prehnanú emotívnu reakciu. Človek, ktorý má podobné skúsenosti s ľuďmi ako ja, nedôveruje prílišnej emocionalite (a 2*4 prívlastky + “veľmi” už za prílišnú emocionalitu považujem). Prílišná emocionalita zotrváva, len veľmi často mení pól: poznám ľudí, čo ma “absolútne milovali”, až kým som si neurobila po svojom, potom ma “absolútne neznášali”, až kým niečo nepotrebovali, a potom ma “absolútne milovali” znova… Povedala som si, že podobných drám sa zúčastňovať nemusím a zarazím ich radšej hneď v tej prvej fáze.

      Navyše bytostne neznášam, keď ma ľudia posudzujú. Čo už o mne vedia? To, že vidia fotku? A som na tej fotke skutočne ja? 😉

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.