Nezastaneš na polceste (Voľný pád 2)

Topky na móleVoľný pád som začala kedysi písať len tak, z “hecu”. Keď som “dohecovala” do konca a sudičky mi držali palce, rozhodla som sa naplniť si dávny sen “stať sa slávnou spisovateľkou”. No dobre – sláva v tom zatiaľ nie je, ale špás rozhodne. 😛 Vydala som knižku, knižka mala priaznivý ohlas, ja som mala premyslené pokračovanie na dva ďalšie diely – i išlo sa písať druhý diel (tzv. Dvojka). 🙂

Druhý diel voľne nadväzuje na Voľný pád a volá sa Nezastaneš na polceste. Zatiaľ, v štádiu “česania” textu, má 275 strán. Príbeh sa točí zasa okolo Milky a Nora a ich vzťahu. Milka trpí nočnými morami a na to, aby ich dostala pod kontrolu, začne sa učiť lucídne snívať a objaví pre seba prístup do sveta energií. Získa si spirituálneho učiteľa, ktorý rozvíja jej schopnosti, a dokáže robiť stále viac a viac. V súkromí sa však veci začínajú kaziť. Musí sa vysporiadať s pocitmi viny za smrť brata svojho podriadeného, zoznámi sa s Norovou niekdajšou láskou Kristínou a podozvedá sa o Norovi nepekné veci, ich priateľovi Mikimu sa začne rozpadať vzťah – a nakoniec Milka zisťuje, že už len lieta od požiaru k požiaru a zúfalo sa snaží pozliepať kúsky svojho niekdajšieho sna… A v rozhodujúcej chvíli príde rana najväčšia, keď ju Noro v okamihu, kedy bojuje Milka o život, nepodrží. Z priateľov sa stávajú nepriatelia, nepriatelia sú priateľmi a všetko je úplne inak, než to pôvodne vyzeralo… Tu sú obsah a ukážky: ukážka 1 a ukážka 2, ukážka 3, ukážka 4, ukážka 5, ukážka 6, ukážka 7, ukážka 8, ukážka 9, ukážka 10 a pár citátov: citát 1, citát 2, citát 3, citát 4, citát 5, citát 6.

(Moje tri sudičky, Ambalu, Jarku a Tenshi, poprosím, aby doplnili, ak som na niečo podstatné zabudla, alebo to celé pretextovali so “sudičkovským nadhľadom” 😛 . Ja som až príliš ponorená už v písaní tretieho dielu a kniha nie je taká priamočiara ako Voľný pád, takže som možno neprezradila všetko, čo som prezradiť mala.)

Kniha má  276 strán formátu A5, je brožovaná a stojí 10 €/ks plus poštovné (2,25 €). Na objednávku použite objednávkový formulár.

Obálka je zatiaľ “predbežná” (vyberali sme aj tu), hoci vlastne včera som neodolala a spýtala sa kyvadla a vybralo mi ju ono. Ale budem ešte overovať, pretože tentokrát sa kyvadlo priam zázračne zhoduje s mojou preferenciou – a takéto zhody sú mi podozrivé. 😉

A prečo celý tento článok? No aby som vedela, na koľko kusov treba urobiť kalkuláciu, potrebujem zistiť aspoň predbežný záujem o knižku. Kto by ste mali zasa chuť na ďalší diel Voľného pádu, vyplňte, prosím, predbežnú objednávku. Len čo sa veci ujasnia (napr. cena, termín vydania), skontaktujem vás mailom a overím si, či váš záujem ešte stále trvá. 🙂

6.6.2013: Nastavila som štandardný objednávkový formulár, pretože už viem cenu.

Koho zaujíma, ako práce postupujú, na Facebooku na stránke volnypad.belangelo všetko priebežne monitorujem.

25 thoughts on “Nezastaneš na polceste (Voľný pád 2)

      • 😀 To je hodnotný sen, byť slávnou spisovateľkou 😀 – Inak ten obrázok, daj si do Googlu – “Faling with eyes shut” …

        Like

      • Dala, vygúglila, ale keď som si pozrela ceny, prestal sa mi páčiť. 😕

        A to k tomu hodnotnému snu… Hodnotný čími očami? 😉 Ja len, aby som pochopila perspektívu… 😛

        Like

      • Potrebovala som prekonať svoju dohodu o “neviditeľnosti”. 🙂 Šmarjá, to byla fuška! Ešte stále z toho nie som vonku. Ešte stále sa každému ospravedlňujem za to, že dýcham. 😉 Neviem, čo to je. Komplex menejcennosti asi nie, pretože sama sa považujem za extrémne múdreho a prínosného človeka 😛 . Ale akosi mám pocit, že nemám nárok žiť. Už som sa s tým narodila – môj prvý počin na tomto svete bol pokus odkráčať z neho. Vraj. Sama si nepamätám. 🙂 Existuje niečo také ako “komplex vystúpiť z cesty”? Niekomu? Hocikomu?

        Like

      • fiha, teraz som si tusim nasla svoj “suplicek”: ” Existuje niečo také ako “komplex vystúpiť z cesty”? Niekomu? Hocikomu?”. a teraz este prist na to, co s tym robit…

        Like

      • @ Sun, Lilah – ako píše Matrioshka :D, cez mayské alebo korekčné techniky si to vo svojej energii nájdeš a potom uvidíš, čo s tým ďalej. Ako Matrioshka keď riešila naposledy policajta … mentálne o tom môžeš písať knihy, alebo si cez špirálu, barometer, manuál (whatever) nájdeš, kde to v tvojej energii sedí (alebo od koho si to prebrala – napríklad to môže byť smútok tvojej matky za niektorým z jej nenarodených detí, ktorý si prevzala a ktorý ťa “tam” ťahá … ) a zintegruješ to. V každom prípade tak poeticky – nie je to atómová fyzika 😛 😀

        Like

      • 🙂 Momentálne to nevnímam tragicky. Zlé to bolo, keď som mala 10 rokov. Teraz už stačí len chvíľku počkať a ono sa to samé vynuluje. 😛 Beriem na vedomie, viem, že to tam je a že to ku mne patrí. Už ma to netrápi a nemám potrebu s tým niečo robiť. Proste aj takí ľudia musia behať po svete. Mohla som byť Misska alebo depkár – a ja som si vybrala toho depkára. I to sa stáva. 🙂

        Like

      • eeej nechcem byt svina ale v prvom komente si pisala “este stale nie som z toho vonku” v druhom to ze v podstate nemas potrebu to dalej riesit. No ale tento clanok sa vola “nezastanes na polceste” ……Mam nutkanie ta takto trocha potiahnut za rukav 😀

        Like

      • OK. Práve som vyliezla z vane a po celý čas vo vani som sa venovala rozoberaniu svoje dohody “neviditeľnosti”. Dosť to aj trvalo, keďže s predispozíciou som sa už narodila, ale nakoniec sa mi pravdepodobne podarilo vystopovať okamih, kedy sa predispozícia zmenila na dohodu… A je to haluz, pretože to je už 45 rokov. Presne.

        Dohoda sa zakladá na tom, že “nikomu nestojím za to”. Signály som registrovala aj dovtedy, ale vedela som s nimi narábať, brala som ich ako situácie, nie ako výpoveď o sebe… A potom prišiel jediný deň, kedy sa tých signálov nahromadilo toľko, že sa z toho urobila do žuly vytesaná dohoda.

        Mala som 10. Bola som súčasťou spevokolu a nacvičovali sme na súťaž do Prahy. Mala som tichý hlások, ale zato som držala výborne tón a rytmus. Stávala som v strede a taktovala som tým ostatných, ktorí potom tvorili “hlas” spevokolu. No a keď sme došli do Prahy, odrazu sa zistilo, že maximálny počet účastníkov z jedného mesta môže byť 10 a z Bratislavy nás bolo 11… Tak ma učiteľka (áno, nepatrila k mojim fanúšikom a stále cítila potrebu niečo na mne “opravovať” 😉 ) jednoducho vybrala zo skupiny. To vystúpenie tak i dopadlo – všetci spievali hlasne, ale každý niečo iné.

        To bolo prvé “nestojím za to”. Druhé prišlo hneď potom – celá skupina aj s učiteľkou odišli z miesta usporiadania na ubytovňu a mňa tam jednoducho zabudli. Zabudli, že som na svete. Ja som sa tam flákala, čakala som, kedy už konečne prídu, ale potom som akosi pochopila, že už nikto nepríde, a začala som sa kontaktovať s organizátormi, ktorí už balili švestky.

        Nato sa dorútila učiteľka, ktorá na ubytovni zistila, že chýbam, a pretože musela druhýkrát cez celú Prahu, bola naštvatá a strašne ma seřvala. Vzala ma na ubytovňu – a ajhľa: bola potopa. Niekto v našej izbe ráno nezavrel vodovodný kohútik. Bývali sme na izbe dve, ja som bola presvedčená, že som to nebola ja, ale spolubývajúca bola staršia a prominentské dieťa, takže sa jasne verilo jej. Nikto ma ani nepočúval. Proste som pre nich bola vzduch a vadili sa ponad moju hlavu.

        Zvláštne na tom bolo, že som to odhalila vďaka tomu, že som si spomenula na všetky mená a dátumy… ja, sklerotik. 🙂

        Tak, už to teraz len odrekapitulovať. Našťastie, v príbehu, čo práve píšem, je presne tento motív a nemala som naň obsah… 🙂 Tak už mám. Odkedy píšem, odrekapitulovala som aspoň dve tretiny svojho života. 😛

        Like

      • 😀 OK, pěkné stopování to bylo … po toľkých rokoch, ak to bola tvoja vedomá dohoda, sa tam môže nachádzať aj nejaká tá skupinka vlastných elementálov, ktorými si dohody istíme … 😉

        Like

      • JJ, asi bude nosením dreva do lesa keď napíšem, že na mayskom blogu sa s týmito témami pekne hromadia skúsenosti …. ale človek nikdy nevie 😀

        Like

      • @ Sun – ešte jeden typ v tejto téme, môžeš si pozrieť túto knihu http://www.martinus.sk/?uItem=5259, je tam okrem iného aj typológia ľudí, v ktorom je, ak máš teraz tú mentálnu fázu popis, ktorý sa týka tých, ktorí majú pocit, že nemajú právo na život. Na ulozto bodka cz som videl aj pedeefko.

        Like

  1. Ten môj pocit zo svojho života, z toho, že som tu………….som si raz prečítala niekde na nete: “Zastavte svet, chcem vystúpiť.”. Veľmi podobný Tvojej poslednej vete.

    Like

  2. Obrázok, ktorý ma terajšiu verziu ma upútal minulý týždeň na Google +
    Gratuľujem Heli, bude z teba spisovateľka, vždy si ideš za svojim a to je dobré. 😉
    Určite budú úspešné všetky diely, ktoré vydáš. 😉

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.