Čo sa týka snov, som “fundamentalista” 😉 – prečítala som si zopár kníh, rozhodla som sa pre jeden z prístupov a odvtedy som ho už nemenila. Až dodnes.

Všetko, čoho sa držím, je napísané v seriáli Sny, ich význam a práca s nimi. Nie som priateľ snárov a výkladov, ktoré robí niekto iný. Keď sa mi niečo sníva, tak sa idem pozrieť na tému a snažím sa ju nejako pre seba interpretovať, nájsť súvis s mojím životom a preložiť si obrazy sna do svojej reality.

Pred pár dňami sa mi sníval sen, u ktorého mi – slušne povedané – klesla sánka. Niekam som cestovala s kamarátom. Potom sme sa rozdelili a ja som si cestovala sama, s ruksakom na chrbte.  Vystúpila som na stanici, ale do odchodu môjho ďalšieho vlaku bolo niekoľko hodín času, tak som sa rozhodla ísť si pozrieť mesto.

Vyšla som medzi ľudí.  Všetci hovorili po anglicky. Bol krásny podvečer, šla som k zálivu a pretože ja vlastním orientačný nezmysel, memorovala som si body, aby som sa vedela vrátiť. Vychutnávala som si krásne počasie, pokľudnú atmosféru, a cítila som taký slabý smútok či osamelosť – príjemnú, ale prítomnú. Nejako mi to pripomenulo, ako som sa cítila ako kedysi v škole – nepatriaca nikam.

Potom som šla do mesta, až som sa zatárala kamsi medzi oplotené záhradky. Už sa zvečerievalo. Celý čas som nehovorila, mala som problém niekedy tú angličtinu rozumieť, ale bola by so sa vedela vyjadriť… Ešte som mala čas k vlaku, tak som zastala pod okienkom nejakej chatky, kde sa ľudia bavili nemecky. To ma vytešilo, ako keby som v cudzine našla duše spriaznené, a tak som ich chvíľu počúvala a potom som k nim podišla. Pred chatkou grilovali. Prihovorila som sa im. Podozrievavo si ma premerali, ale vypytovali sa ma a prizvali ma prisadnúť si. Chvíľku sme sa rozprávali, potom sa reč zvrtla na ezoteriku, ktorej ony zjavne neverili, tak som im dosť plamenisto niečo vysvetľovala – priveľmi, keďže som bola celý deň ticho. Hneď, len čo mi to došlo, som sa zabrzdila a ospravedlnila. Prijali to v pohode. Potom jedna z nich odišla dovnútra a tá druhá sa so mnou ešte bavila, ale bolo jasne cítiť, že ma považujú za cudzí element, ktorý len tak “trpia”. Potom som sa zobudila.

Nebolo mi jasné, čo s tou hlavnou témou, ani ako to celé interpretovať. Až dnes ráno, ako som umývala riad, mi došlo: ten sen netreba interpretovať. Proste pomocou iných obrazov vyniesol na povrch pocit, ktorý so sebou nosím od čias dieťaťa – kedy som do nijakej kliky nepatrila a ostatní moju prítomnosť viac-menej “trpeli”. Už dávno som na to zabudla, ale asi to nemám spracované a podvedomie mi to prinieslo ako mačka myšičku – na, pohraj sa s tým.

Príznačné bolo, že som toto uvedomenie mala už počas samotného sna. V sne som si spomenula na moje školské časy, v sne som si vnútorne komentovala môj pocit osamelosti a takisto som mala zapnutú spätnú väzbu aj počas toho rozhovoru s babami. A tá mi automaticky nahadzovala situácie z mojej skutočnej minulosti na porovnanie. Počas sna. 🙂

Takže idem stalkovať svoj každodenný život, kedy sa tento pocit objavuje a kedy ovplyvňuje moje rozhodovanie. 🙂 Zdá sa, že sú aj sny, ktoré netreba interpretovať, ale len vziať na vedomie a vysedieť. 🙂