Veľa v zhmotňovaní sa opiera o jedno – o preddavkovanie tej energie, ktorú chceme do života dostať.

Chce to od nás začať sa cítiť presne tak, ako sa chceme cítiť, až sa naše prianie naplní – a to ešte vtedy, keď naplnené nie je.

Hovorí sa tomu “vibračne sa vyladiť”. Niekedy to ide ľahko, ale problémy nastanú, keď sa pri zhmotňovaní sústreďujeme na veci, kým zhmotňovanie ako také sa deje na úrovni pocitu. Ak si však my od vecí sľubujeme, že v nás vyvolajú istý pocit, budeme mať problém presne tie veci do svojho života dostať, pretože s nimi nie sme “vibračne v rezonancii”.

Čo s tým? Ja na to používam snívanie. V snívaní si urobím sen, kde mám presne to, čo chcem mať, a cítim presne to, čo chcem cítiť. A držím svoj sen tak dlho, kým to nevyjde. 🙂 Má to len jednu nevýhodu – situáciu v sne musíme obmieňať, pretože inak sa náš hmotný mozoček zastrelí na tú situáciu, nie na ten pocit – a sme tam, kde na začiatku.

Tento istý spôsob sa dá použiť aj vtedy, keď chceme niečo, čo považujeme za “nemožné” alebo “nevhodné pre mňa”. Napríklad sa tak dajú prelomiť samonastolené obmedzenia a bloky typu “chcem byť dobrý človek a peniaze kazia charakter, takže nesmiem mať peniaze”. Nevýhoda je len jedna – trvá to dlho, oveľa dlhšie, ako keby sme daný blok nemali. To preto, že najprv sa potrebuje niečo v nás zlomiť a odstrániť a nahradiť niečím iným, než dosiahneme potrebnú vibráciu. 🙂