Pred chvíľkou som našla veľmi mocný citát Ruperta Spiru:

Veci nemajú existenciu; existencia má veci.

(Objects Don’t Have Existence; Existence Has Objects)

To, čo existuje, nie sú “veci”, “predmety”, “objekty”, ale existencia samotná. Priestor, ktorý umožňuje, aby boli “veci”, “predmety” a “objekty”. Alebo aj “ne-veci”, “ne-predmety”, “ne-objekty”.

Všetko, čo potrebuje existovať/neexistovať, je len prejavom (aspektom) existencie. Vedomie a uvedomovanie je len prejavom existencie. Ja, vy, všetci sme len prejavy existencie. Hmotný svet je len prejav existencie. Mimohmotný svet jakbysmet.

Ak sa vám na to takto ťažko pozerá, skúste si “existencia” nahradiť slovom “život”. Možno dôjde k skresleniu, ale ja to tak robievam, keď je nejaký koncept taký abstraktný, že môj mozog sveta hmoty a obmedzení má problém s ním narábať.

A teraz ten nadpis. Keďže existujeme, sme len aspekty niečoho – a na úrovni, kde naše obmedzenia prestanú platiť, prestávame my existovať a existuje už len tá existencia/život. 🙂

Filozofická päťminútovka skončená. 😛