Pred chvíľkou som dokončila channeling. Tentokrát som to už nestihla včera 🙂 … Zasa volil tému Gabriel.

VECNOST

VECNOST PREDSTAVUJE V ZASADE VONKAJSIU UVOLNENOST
V RIESENI VECI BERIE CAST PREDVIDATELNOSTI A JE VAM CUDZIA

Počas kyvadlovania som dostala istý obraz. Ako keby Večnosť stierala hranice. Myslím to tak, že v hmote sú veci so začiatkom a koncom a obmedzeným počtom faktorov, ale ak niečo trvá večne, hocikedy sa to môže zmeniť… Nemá to koniec a asi ani začiatok.

🙂 Je to tak.

Bolo tam ešte niečo, ale to som nezachytila.

Bola tam bezmocnosť. Tým, že ste stavaní na prežívanie situácií, ale nie na existenciu ako takú, potrebujete mať dobre vydefinovanú situáciu. Ale Večnosť nie je „situácia“. Je to zmes mnohých vzájomne sa prelínajúcich situácií a ty nemáš pod kontrolou, akým smerom sa vývoj pohne. Ba dokonca si často nevieš ani len predstaviť, čo sa môže najbližšie udiať. To nezvyšuje tvoj pocit bezpečia a dôvery.

No, mňa teda Večnosť totálne desí.

🙂 Všimol som si. A potešilo ma, že napriek tomu sa ju nejako snažíš prijať. Tie tvoje pokusy vyzerajú niekedy hodne chabo, ale každý chabý pokus je krok vpred… Zvykáš si na ňu.

Ako sa Večnosť prejavuje vo vnímaní obyčajného človeka?

Ako zlý pocit, nevoľnosť v oblasti žalúdka.

Prečo žalúdka?

Tam máte silné napojenie na mimofyzické vnemy. Dostávate informácie o Večnosti a nemáte pre ne ani slová, ani obrazy. Zostávajú len pocity. A teraz si predstav, že niekto, kto žije v svete foriem, tvarov a presných povrchov, dostane vnem čohosi, čo nemá nijaký tvar, nijakú formu a nijaký povrch… 🙂 To je ten pocit.

Poznám ho. Náhla hrôza a nevoľnosť.

🙂 Tá nevoľnosť sa dostavuje zakaždým, keď postretnete niečo mimo vášho chápania. Keďže zmysly to k vám nedokážu dostať, vyliači sa vaša vlastná energia ako chápadlo a „ohmatá“ to. To je ten vnem.

A na čo to je dobré?

Aj keď možno nemáš slová, ktorými by si to popísala, ale každé takéto vyliačenie ti dodáva nové a nové informácie. Čím viac kontaktov s Večnosťou máš, tým lepší pocit si pre ňu vytvoríš. Tie obrazy, čo máš v hlave, sú len tvoj pokus o priblíženie sa k nej. Ale pocity, ktoré z nej máš, sa postupom času menia. Spočiatku si bola celkom vydesená. Dnes sa už cítiš len mierne napäto.

Máš dosť svojské predstavy o tom, čo znamená „mierne napäto“.

🙂 Nedramatizuj. Už si sa dostala do štádia, kedy ťa ten kontakt nedesí, ale začína priťahovať. To značí, že tvoja energia si na kontakt s Večnosťou už zvykla a chce ďalšie informácie.

Ale načo je nám kontakt s Večnosťou vôbec dobrý? Vravíš, že pre ňu nemáme poznávací aparát. Tak načo ju máme ohmatávať či čo?

🙂 Pretože zakaždým, keď sa dotýkaš Večnosti, dotýkaš sa aj toho mimohmotného zvyšku zo seba. A čím lepšie poznáš ten zvyšok zo seba, tým ľahšie dokážeš doňho presunúť pozornosť. Jedného dňa sa budeš musieť rozhodovať, či chceš zomrieť s pozornosťou v svojom tele, alebo ju chceš presunúť do toho zvyšku zo seba a tam pokračovať ďalej. No a na to potrebuješ tú schopnosť mať. Ber to ako budovanie svalstva. Potrebuješ veľa kontaktov, aby bol kontakt hladký. 🙂