Farebné žiarenie archanjelov

Biele slnečné svetlo, ktoré vnímame, má rôznu frekvenciu, rôzny farebný rozsah a žiari všetkými farbami dúhy.
Každý paprsok je v spojení s príslušným energetickým centrom – čakrou. …
V bielom svetle je celé spektrum farieb, je univerzálnym zdrojom energie pre náš jemnohmotný systém.

Už samotné “jemnohmotný” mi odjakživa trhalo uši, hoci patrí k ezo-folklóru a ako také ho aj beriem, rovnako ako to nekonečné láskovanie. Aby sme mali hmotu, musí byť aj niečo ako ne-hmota. Ak hovoríme o ne-hmotnom, prečo to nazývame “jemnohmotným”? Preto, že to urobili Nemci (momentálne si akosi nedokážem spomenúť na anglický ekvivalent “feinstofflich”, ale možno len nečítam tie správne knihy)? Tí tiež nemajú patent na rozum… Keď niečo nemá hmotu, nemôže to byť “jemnohmotné“, lebo na to, aby to bolo jemnohmotné, potrebuje mať aspoň nejakú mieru hmoty. A ako vieme, hmota je len nízkofrekvenčné pásmo energetickej vibrácie. Takisto toltékovia majú organické a inorganické bytosti, nie organické a “jemnoorganické”. Pre mňa je to signál, že tú hmotu v tom potrebujem jednoducho mať, že sa jej nedokážem vzdať. Signál myslenia, kedy si ešte ľudia nič okrem hmoty predstaviť nedokázali, takže všetko v sebe potrebovalo obsahovať aspoň akú-takú hmotu. Aspoň tú “jemnú”. 😉

(Inak, všimnite si, ako je tá ezoterika vďaka “jemnohmotnému” odrazu jemná. Realita je hrubá, ezoterika je jemná. A láskuje sa tam. 😛 Samo o sebe dualita a posudzovanie ako fras.)

Prijímame tak všetky farby, ktoré naše telo potrebuje k harmonizácii, očiste a prežiaruje sa ním aj naša aura.
Možno si neuvedomujeme, ale farby významne ovlyvňujú aj naše emócie. Ich vhodným nosením, doplňaním môžeme ich meniť, či podporovať naše vibrácie a pocity.
Červená farba dodáva energiu, oranžová a žltá posilňujú životný elán,radosť a vitalitu, zelená ma harmonizujúce a liečivé účinky, modrá uvoľňuje, rozširuje a má chladivé účinky, fialová farba ukľudňuje a inšpiruje…
Všetci máme obľúbené, i menej obšúbené farby, či farby, ktoré nenosíme,, nemáme ich v interéri…avšak počas života sa to môže obmieňať…

OK, aby som bola spravodlivá (hehe, ďalší nástroj posudzovania), treba povedať, že text vznikol niekedy v roku 2013, takže zrejme kvôli tomuto objavuje dnes už dávno známe veci.

Archanjeli, anjeli a svetelné bytosti sú rovnako v spojení s vibráciami farieb, a nimi si ich môžeme invokovať-privolávať…
Zvláštnu funkciu plnia anjeli, pôsobiaci vo vesmíre ako vládcovia farebného žiarenia Božského prasvetla.
Archanjeli ako ochrancovia predstavujú božskú čistotu, ktorá sa nachádza v každom z nás, v božskom JA SOM.

V tomto bode som si uvedomila, ako hrozne dualitné je to “ja som” – a zjavne nám ho dáva do vienka už samotná viera… Programuje nás na dualitné vnímanie sveta, aby existovalo “tam hore”, kam sa dostanú len “spravodliví”, aby sme sa mali kam hrabať a bolo komu predávať “odpustenie”.

Aby existovalo nejaké “ja”, musí existovať aj nejaké “ne-ja”. Ja som, ty nie si. A pritom Všetko-čo-je je všetko-čo-je, teda v tom aj to “ja” a “ne-ja” a “byť” aj “ne-byť”. Ak opustíme pchanie “ja” do všetkého, urobíme obrovský krok k návratu späť do všetkého. (Mne to zatiaľ moc nejde. 😦 )

A teraz ide pasáž, ktorá je v mojich očiach taká prehistorická, že by si už potrebovala zmeniť znenie:

Duchovné zameranie /meditácia/ , uvoľňuje v našom vnútri mnoho svetla .V spojení s AA- vládcom príslušného paprsku bude s nami celá armáda pomocníkov.
Kontakt s anjelmi by mal byť veľmi zodpovedný, opatrný, je to vysoká úroveň svetla.
AA majú aj svoju mandalu, čo je energetický obraz so siedmimi kosmickými farebnými paprskami, pričom 8 paorsok je nadradený nad ostatnými. Pre každého AA je charakteristický určitý živel /oheň, voda, vzduch,zem/

1. Dozvedáme sa, že “duchovné zameranie”=”meditácia”. A ten zvyšok je potom čo? Niektorí ľudia idú cez mantry. Idú cez modlitby. Idú cez channeling/automatické písmo. Nemeditujú – a preto nie sú duchovne zameraní? Čo tak napísať “meditácia ako jedna z foriem duchovného zamerania”? Pričom iná by boli napríklad križiacke výpravy a ešte iná džihád? 😉
2. Ešte si potrebujem vypožičať citát z predošlého odseku: “Archanjeli, anjeli a svetelné bytosti sú rovnako v spojení s vibráciami farieb, a nimi si ich môžeme invokovať-privolávať… Zvláštnu funkciu plnia anjeli, pôsobiaci vo vesmíre ako vládcovia farebného žiarenia Božského prasvetla.” A v tomto odseku sa zasa hovorí o “vládcoch” (paprsku, po slovensky lúča) a celej “armáde” pomocníkov. A aby hierarchia nebola len vo forme anjelskej nadvlády, tak máme aj lúčovú (paprskovú) nadvládu: “pričom 8 paorsok je nadradený nad ostatnými“.
   Ja viem, že tú hierarchiu potrebujeme, aby sme sa vedeli vysomáriť v niečom, pre čo nemáme v realite reprezentáciu. Ale tu nie je reč o “nadradení” a “armádach” a “vládcoch”, ale o tom, že pôvodnú vibráciu, Všetko-čo-je, možno rozdeliť na jej čiastkové vibrácie a tými sa potom zapodievať samostatne. Ale okamžite nastupuje základná taoistická poučka: “pomenovávaním vecí časť z nich strácame“. Zapodievame sa anjelmi – nevnímame archanjela, čo je ich spájajúci bod. Rozoberáme archanjelov – nevnímame Otca, čo je ich spájajúci bod. Rozoberáme Otca – nevnímame seba ako jeho súčasť, lebo oko sa nedokáže pozrieť samé na seba bez toho, aby existovalo niečo ako “zrkadlo” (a preto Všetko-čo-je má svoju reprezentáciu, Otca). A tu sa dostávame k tomu môjmu objavnému “kde začína fialová?” (Linka na článok v bode 4.)
3. “Kontakt s anjelmi by mal byť veľmi zodpovedný, opatrný, je to vysoká úroveň svetla.” Zasa – svetlo má svoje vrstvy. Ale ak svet nie je priamočiary, nevieme povedať, ktorá vrstva je vyššia/dôležitejšia ako iná. Podľa mňa žiadna… Keby svetlu chýbala nejaká jeho vrstva, už bude niečo iné, už bude iné svetlo. A preto aj ten tŕň v päte je rovnakou súčasťou existencie ako tá voňavá ruža. A ak nepristupujeme zodpovedne ku každej jednej veci, ako to učia toltékovia, ale len k tým “dôležitým”, tak tým vnášame do života dualitu (=niečo iné musí byť “menej dôležité”).
4. “Pre každého AA je charakteristický určitý živel.” Keď som sa ja snažila tieto atribúcie cez channeling vypracovať, rehotalo sa mi celé Nebo. Vezmime si paru – je to voda? Je to vzduch? Kam patrí? Vezmime si dym. Je to oheň? Je to vzduch? Kam patrí? Už som sa tým kedysi zaoberala v článku Kde začína fialová? No a pokračujeme. “AA majú aj svoju mandalu“, inými slovami, mimohmotná existencia má aj svoju mandalu, ktorú pre ňu vytvorila nejaká hmotná existencia, lebo si ich inak nevedela predstaviť. A kresťania majú Bibliu a moslimovia Korán a Židia (prečo ich vlastne píšeme veľkým, keď ide o vierovyznanie?) majú Talmud, hindu majú Védy (ktoré vraj odkopírovali, ako som počula, od Slovákov – a mali by sa volať “Vedy”) a taoisti majú Tao Te Ťing. Ale všetko sú to len hmotné priblíženia k myšlienke (=totálne nehmotná záležitosť), pokus dostať myšlienku do nejakej hmotnej podoby. Takže myslím, že tí AA (=archanjeli) sa budú cítiť náramne viazaní mandalami, ktoré im namaľujeme. Navyše “mandaly” sú prvok hinduizmu a “archanjeli” sú prvok kresťanstva. A ja som prvok Pekla – pretože Peklo je rovnako súčasť Neba ako všetko iné. Spájame sa v bode, ktorému hovorím Všetko-čo-je, resp. Otec.

V prírode i v našom fyzickom teler vládne súčinnosť týchto živlov.
Harmónia a vyváženosť medzi živlami prináša zdravie a plnohodnotný rast pre matku zem a všetko, čo z nech pochádza.
Duch a hmota sú prepojené a závisia na sebe.
všetko okolo nás je oduševnelá príroda, a rovnako ľudia sú duchovné bytosti vo fyzickom tele.
Ak vysielame myšlienky plné svetla a lásky, pôsobia na matku Zem a prírodu ako silné, pozitívne energetické prúdy.
Pochopíme, že poslaním nás , ľudí , ako duchovných bytostí je presvetlenie Zeme a jej transformácia.
Tým sa stávame nositeľmi SVETLA.
/skrátene spracované z knižného zdroja : S.Bader-Ptej se andělu/

1. “Plnohodnotný rast.” Aký “plnohodnotný”? Ako by vyzeral “neplnohodnotný”? Rast je rast a to, nakoľko je “plnohodnotný”, môže povedať len to, čo rastie – teda Všetko-čo-je. Nijaký človiečik, ktorý si myslí, že vie lepšie ako Boh.
2. “Ľudia sú duchovné bytosti vo fyzickom tele.” Ako takí sú automaticky “nositelia svetla”, pretože sú svetlom tvorení. Alebo vibráciou, nehodiace sa škrtnúť. Je to naša podstata, nemusíme “presvetľovať matku Zem” na to, aby sme sa stali nositeľmi niečoho, z čoho sme tvorení. (Ona tá Matka Zem možno o nijaké presvetľovanie z našej strany ani nestojí. Američania “presvetľujú” amazónsky prales – do slova a do písmena. Akosi mi to veľmi duchovné nepríde…)

Tak, svoje som si povedala. Pripomínam, ide o starší text, takže dúfam, že autor je dnes už niekde inde… Moje staršie články sa tiež nevyznačujú dnes potrebnou mierou preduchovnenia. 😛

Nedeľte. Mňa anjeli učili presný opak (menovite Gabriel, ale robím ústupok a hovorím mu “anjeli”): “Hľadaj taký uhol pohľadu, v ktorom jeho pravda a tvoja pravda súčasne dávajú zmysel. Pretože obe sú pravdivé – len na inej vrstve existencie.” To nám pomôže získať pocit pre celok bez toho, aby sme museli večne niečo stavať proti niečomu inému a porovnávať to.

Dnes som sa naučila, že posudzovanie vlastne nie je nič iné, len nástroj porovnávania a prejav dualitného vnímania.