Na fejsbúku som našla citát, ktorý mi padol práve v tomto období dobre:

Kedysi som bývala milučká, cítila som sa mizerne a dovoľovala som ľuďom, aby sa do mňa podľa ľubovôle navážali.

Keď som to prestala robiť, zostala som dokonale šťastná a podľa tých, čo sa navážať už nemohli, zjavne narušená.

Nemôžeme kontrolovať alebo zmeniť tých, čo sa do nás navážajú. Skončí to vtedy, kedy to ukončíme my. My máme tú moc v svojich rukách – a sme oveľa mocnejší, ako je im príjemné… — Anne-Marie Wiesman

🙂 Keď si spomínam, ako som sa vždy snažila byť osvietená a správať sa k ostatným slušne – a aké podrazy mi potom povyvádzali – musím priznať, že som sa necítila najlepšie.

A potom prišla Matrioshka a pár rokov sa mi snažila povedať niečo, čo som pochopila až nedávno: Že človek má nárok aj nebyť osvietenecký a urobiť si podľa svojich emocionálnych poryvov. Že to možno navonok nevyzerá na Ježiša, ale cítite sa potom oveľa lepšie. 😉

Ja vychádzam z učenia o troch energiách, ktorými sme tvorení. U mňa boli emocionálna energia a city odjakživa blokované. (Ak teraz cítite nutkanie vysúkať zo seba nejakú dobre mienenú poučku, tak na 5 minút zastavte dych a ak ešte aj potom budete mať chuť komentovať, do toho – a uvidíte, čo sa stane! 😛 ) Keď som sa začiatkom roka dostala do svojej emocionálnej fázy, mala som z toho strach. Vlastne som v tej fáze mala byť už dávno, ale najmenej dva roky som jej silou vôle vzdorovala. Bola by som aj dlhšie, ale chcela som sa pohnúť vpred, tak som to nakoniec vzdala…

A naučila som sa jedno: Tým, ako som sa nasilu udržiavala vo fáze vôľovej a mentálnej, nemohla som pracovať na problémových presvedčeniach, ktoré sa spájali práve s týmito energiami. Ak si pozriete enneagram, celkom presne zistíte, o ktoré oblasti života ide… Takže emočnú oblasť som si pomerne rýchlo spracovala natoľko, ako som v danom okamihu bola schopná, a potom som sa odmietala pohnúť ďalej. Navyše keďže som sa odmietala zapodievať emóciami, nezostávalo mi nič iné, než sa zúfalo držať oblasti rozumu, hoci som už dávno bola vo vôľovej fáze – a tým neriešiť ani obmedzenia na úrovni mentálnej energie…

Teraz, keď som si dovolila prehupnúť do emocionálnej fázy, získavam odstup od obmedzení, ktoré som si sama nastolila v oblasti mentálnej (napr. “hlasní hlupáci ma rozčuľujú a potrebujem ich okresať na ich patričnú veľkosť”) a vôľovej (napr. “som pre ostatných vzor a nesmiem preto dovoliť pudom v sebe, aby sa navonok prejavovali”) a získavam možnosť začať ich riešiť. A ako odpoveď na tieto samonastolené obmedzenia som objavila hádzanie sa o zem, vyrábanie drám a otrčený prostredník. 😛

Prečo to píšem? Pretože niektorí možno robia presne to, čo ja – zo strachu pred nejakou oblasťou, ktorá im je nepríjemná, vzdorujú plynutiu s energiou a pôsobia sami sebe zbytočné utrpenie. Sme tvorení tromi energiami na to, aby sme ich používali, nie aby sme niektoré z nich odstavovali – a to dokonca ani vtedy nie, ak nám to nejaké “múdre učenie” diktuje. Potrebujeme nájsť mier so všetkým zo seba.