Viem, že už zasa idem byť (prehnane) kritická a nemala by som – mala by som pretekať láskou a byť postihnutá demenciou… Ale zatiaľ ešte nie som a svoju zlosť? zhnusenie? neviem inak spracovať, takže sa ide článkovať.
Pred chvíľkou (čo je pre vás niekedy celkom inokedy) som zahliadla na jednom z blogov Uzření Božství v druhých. Keďže by som sa do toho stavu rada dostala aj ja, šla som si ho prečítať, hoci dobre viem, že to nie je najvhodnejší blog pre ľudí môjho razenia (nech už to znamená čokoľvek).
No a ako som čítala, sánka mi klesala a nedokázala som sa sústrediť na text, pretože sa rozbehol dobre naštvatý vnútorný monológ.
Takže za kradnutie nie je zodpovedný zlodej, ale my, pretože ho nechápeme? Znásilňovačov a vrahov by sme nemali pchať do väzenia, ale pochopiť?
“Chytejte a trestejte vaše zločince, ale uvědomte si, že je to pouze vyrovnávání se s důsledky ve fyzickém světě. Můžete udělat víc než jen někoho potrestat. Můžete dát člověku sílu zločin nespáchat.“
Pekné. A ako?
“Pokud chcete probudit něčí Duši, musíte správně odhadnout jeho možnosti coby člověka.“
A ak napriek tomu niečo popácha, nie je na vine on, že vás podrezal, ale vy, že ste ho neodhadli správne.
Alebo by sme každý jeden mali mať vzdelanie psychoterapeuta a poslanie presviedčať iných, aby neprejavili svoj “tieň”.
Ak niekomu dávame výsadu správať sa, ako ho napadne, ale sebe nedávame ani tú výsadu reagovať ako človek, mať strach a snažiť sa brániť pred budúcimi ohrozeniami, prichodím si ako kresťan, ktorý niekomu nastavuje druhé líce a prosí si o ďalšiu facku.
Nie, nemýľte sa; som toho názoru, že si potrebujeme pestovať pochopenie pre všetko, čo pochopiť dokážeme. Ale každá palica má dva konce. Každý zločin má aspoň dvoch účastníkov – páchateľa a obeť. Je bezmozgové obhajovať páchateľa a očakávať od obete, že ho navyše aj poľutuje a bude sa snažiť “prebudiť jeho dušu”. Keď niekto ide zaútočiť na niekoho iného, obvykle z dvoch dôvodov – buď sa cíti ohrozený (a niektoré odhady situácie nemusia byť najsprávnejšie), alebo to chce. A keď to chce, vie, že robí proti spoločenským zásadám, ktoré sú tu práve na to, aby nikto na iného neútočil. Je jedno, že kedysi útočili na neho… Porušuje zásadu a tým postavil svoju chúťku nad vôľu svojej obete. A potom prichádza niekto osvietený a povie obeti “prebuď v ňom dušu”.
Ja som z iného kraja. U nás je každý plne zodpovedný sám za seba. Ak urobím zle, vyžeriem si to. Ak si to vyžrať nechcem, tak zle neurobím. Ale ak ma chytia, nemôžem rátať so zľutovaním, pretože ani ja by som sa nezľutovala, ak by som chytila niekoho, že robí zle.
Vždy máme voľbu.
“Duše, která nenašla během života sílu projevit se dobrem, kterým se přišla prožít, naplnit svůj úmysl a naplnit nejvyšší očekávání sebe sama, naplní alespoň očekávání vaše a stane se tím, kým je viděna.”
Takže zlodeja zlodejom nerobí to, že kradne, ale že v ňom vidíme zlodeja. Vraha vrahom nerobí to, že zabíja, ale že my v ňom vidíme vraha. Ono to má svoju logiku – keby sme povedali “len si vezmi, čo len chceš, a zabi, koho len chceš, nič sa nedeje”, odrazu by naozaj nebolo krádeží a vrážd. Ale jedno by nezmizlo – situácie, kedy jeden urobil zle druhému.
Ak je osvietenectvo to, čo stojí v tom článku, tak potom už osvietená byť nechcem. Alebo si môžem kúpiť samopal a začať spracovávať svoje frustrácie externe? Nie, ja nesmiem? Zato iní môžu?
Takže len toľkoto.
P.S.: No a potom som sa tam pozrela ešte raz a totálne ma dostalo toto:
“Vaším úkolem není říkat zloději, že není zlodějem, vaším úkolem je probudit zlodějovu Duši, aby si sám vzpomněl, že není zlodějem. Nezapomeňte, to vy přeci víte, kým skutečně je, ne on.”
😯 Heeej? On nevie, kým je, ale ja áno? Hoci som neprešla ani milimetrík v jeho topánkach? Hoci si doňho premietam len nejaké moje osvietenecké predstavy o “úbohom malom dieťati”? Hoci som možno psychicky aspoň taká troska ako on?
Arogancia. A nie bársjaká; spirituálna. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
To mi pripomina toto video
Páči sa miLiked by 1 person
Ale niečo na tom je. Vidieť v človeku potenciál (teda ešte neviem, načo je to dobré, ale tuším, že na niečo je. Možno len pre mňa – nikoho nenútim preberať môj pohľad. 😉 ). Ako súhlasím so všetkým – sú ustanovené zákony, normy, práva – nerešpektuje ich, je na mieste, aby si trest odpykal.
Len keby mi to malo niečo dať (načo som tak nejak nastavená), tak by to bolo to, že v tom človeku je viac, a ja o tom viem (možno je to dobré nato, aby som sa necítila “nad ním”, vlastne ani “pod ním”, keďže aj ja disponujem nevyužitými potenciálmi). Len ja už nie som zodpovedná za to, či ich v sebe vníma aj on. Resp. môže to vnímať tak, že jeho naplnením potenciálu je vraždenie. Ja viem, že ľudský potenciál dokáže onakvejšie veci ako to vraždenie a iné zločiny, ktoré sú v mojom ponímaní tiež prekročenie istej hranice (zároveň spoločenskej), no nato, aby svoj potenciál využíval inak (aby to bolo v súlade so spoločenskými hranicami), však už musí prísť sám. Alebo aj nemusí… My nevieme, čo je preňho najlepšie – možno si tým morálnym úpadkom proste musí prejsť, aj odpykaním – očistením, aby z neho mohol vzísť nový človek. Môže to byť akokoľvek, my len vieme, čo je v našej spoločnosti neprípustné. Bolo by síce pre nás ako spoločnosť aj individuality užitočné, aby v sebe objavil to “viac”, ale v konečnom dôsledku zmena záleží od neho a žiadne dohováranie a inšpirácie nebudú mať efektívnosť, pokiaľ sám nie je pripravený.
Ak mu navyše vsúvame svoje presvedčenie (ktorému nemusí ani za mak rozumieť a/alebo preloží si to po svojom), môže sa ešte viac utvrdiť vo svojom presvedčení. Napríklad na hore uvedenom videu je chalanovi z celej veci smiešno. Človek (zločinec alebo nezločinec) môže zájsť ďalej len sám od seba.
Páči sa miLiked by 2 people
A potom otazka je co je dalej. Co sa tyka tolerancie, tak dalej je na videu podla mna typek, vobec mu nevadi, ze styri osoby ho chcu nasilu premenit aby bol podla ich predstav, on ich to necha skusat, len sa na nich usmieva.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Mne ten týpek na videu prišiel tak trochu sfetovaný. Aj to je spôsob, ako sa vysporiadať s príkoriami. Mohla by som o tom rozprávať zväzky… Obvykle nepijem, ale odkedy beriem lieky a nesmiem piť, tak zisťujem, ako mi to pri protivenstvách niekedy chýba. 😀
Páči sa miPáči sa mi
to je mozne, alebo si uz dal zopar piv, tusim pivo drzi v ruke. Je taky vlacnejsi ako je bezne 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Čo je ďalej (resp. čo nasleduje) je snáď každému vlastné. Nemôžem len tak vo všeobecnosti povedať, čo je ďalej. Čo je za tým, keď niekto pochopí, ako škrabať zemiak? Čo je za tým, keď si niekto uvedomí, že si až posiaľ v niečom bránil? A čo je za tým, ak si len proste žije ako vie – varí, perie, motivuje deti k učeniu a vynadá mužovi, keď príde večer opitý? Myslím, že to je veľmi konkrétna záležitosť na to, aby som ju mohla zovšeobecňovať.
Možno sa otázka týka toho ďalej. Tak keď nad tým cielene uvažujem, myslím nejaký ten odpich od toho, čo je už pre nás nefunkčné. Nehovorím, že nepotrebné, lebo ľudia si niekedy doslova potrebujú prejsť podobným viackrát, aby sa vedeli odhodlať ďalej. Existuje samozrejme viacero druhov “ďalej” – napríklad postupujeme v čase a priestore tak či tak, učíme sa, rozvíjame sa… nedá sa ísť späť, len postúpiť. Len moje “ďalej” má v tomto kontexte trochu iný význam – predstavuje neudržiavanie sa zbytočne v tom, o čom vnútorne viem, že je to niečo samovytvorené a zbytočné (napr. vzorce myslenia, hatiace už dopredu rozhovor v môj neprospech). Tu by ešte mohol byť problém s tým “viem”. Viem = intuitívne som si istá správnosťou, či nesprávnosťou.
Ešte by tu mohol byť problém… s celým príkladom 😀 Takže dám iný, aby som nevyznela ako “nereálny optimista”. 😀 – Ak si človek uvedomuje z logických, pragmatických dôvodov, že nemá v tom rozhovore šancu uspieť (napr. robil prezentáciu na poslednú chvíľu a vyzerá strašne), neostáva mu, než odpustiť si (že sa mu to nechcelo robiť) a odprezentovať si to už s tým urovnaním, alebo sa ďalej kafrať vo výčitkách – čím nič nezmení, a len si robí zbytočné ťažkosti. Prípadne za to ani nemôže – robil z jeho hľadiska dôležitejšie veci, a tak nemá čo ľutovať, ani čo si odpúšťať.
Druhá časť Vášho komentáru sa mi neprieči s mojím, takže nemám k tomu čo dodať.
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ach, takto si to pochopila? Ok… 🙂
Motanica páchateľ/obeť…
Raz vidíš prepojenie, vnímaš – ktokoľvek pred tebou stojí/nestojí.
Vlastne vďaka za reminder 🙂 Prajem pekný dník
Páči sa miPáči sa mi