Včera sme očkovali Mačičky a tak k nám prišiel Jožko a trochu sme sa bavili o ezoterike. Myslím, že okrajovo sme sa dotkli toho, ako ja nemôžem ľudí vo všeobecnosti a špeciálne ľudí v ezoterike 😉 a Jožko zas prispel tým, že ich zatriedil do troch skupín. Ono to triedenie niekedy obrovsky pomôže, ak potrebujete niečo skúmať, ale človek musí byť ochotný svoje kategórie vytvoriť, preskúmať, urobiť si záver a kategórie znova rozpustiť a nepridržiavať sa ich do konca svojich dní… 🙂

No ale späť k včerajšku. Takže Jožko povedal, že sú rôzne kategórie ezoterikov. Jedni, ktorí ezoteriku skúmajú, premýšľajú o nej a “skúšajú na vlastnej koži”, čo funguje a čo nie (dúfam, že som to nepoprekrúcala; ak áno, Jožko má všetky komentáre tohto sveta na to, aby ma skorigoval 😉 ).

Druhá skupina sú ľudia, ktorí náboženstvo nahradili ezoterikou. Potrebujú sa prihlásiť k niečomu väčšiemu, niekam patriť, a ezoterika je u nich “konkurenčná odlišovacia črta” (ako to býva u všetkých náboženstiev).

No a potom, keď som si ja myslela, že už obsiahol celý môj svetonázor, vytiahol Jožko ešte tretiu skupinu “ezoterikov” – ľudí, ktorí zistili, že ezoterickej komunite môžu predávať. Je jedno, v čo veria alebo aký svetonázor majú, ale hovoria to, čo predáva ich produkty (aj keby tým produktom mali byť oni sami).

Ja som ich vždy zahŕňala do tej “združovacej”, feel-good skupiny, ale asi naozaj sú kategória sama o sebe. Kategória “fejku”. Zneužívajú pocit spolupatričnosti iných na to, aby z toho vytrieskali svoj prospech oproti nim, kým tí iní z toho vytrieskávajú len pocit normálnosti a spolupatričnosti.

Toto je môj problém s uskupeniami každého druhu. Asi som loner, vlk-samotár. Zistila som, že keď sa dajú dokopy ľudia so spoločným záujmom, ktorí potrebujú okolo seba iných ľudí, po istom čase začnú upravovať svoje hodnoty, aby o spoločenstvo ostatných neprišli, začnú sa cítiť rovnako, hovoria tou istou rečou o tých istých veciach a ostatní im nerozumejú a sú “mimo” – teda sú “divní”. A začína pocit “my proti nim”, aký poznáme zo všetkých náboženstiev. Nevyznávaš môjho boha?! Ďuf sekerkou po hlavičke! A toto ja nechcem a preto sa vyhýbam skupinkám ako čert svätenej vode. (Teda, ak existujú “čerti”. Teda, ak existuje “svätená voda”. 😉 )

Myslím, že je jedno, kto alebo čo sme – ak sme sami sebou. Z nejakého dôvodu nás svet potrebuje presne v tejto podobe. Ak nás ťahá židovstvo, potom buďme Židia, ale netvárme sa “dnes mám ramadán, dnes nemôžem”. Mala som spolužiačku, ktorá bola zarytá kresťanka katolíčka. Boli sme na stáži v cudzom štáte, v cudzom meste, a ona nevedela, kde je katolícky kostol. Tak sa vzala a šla do baptistického. Čo by mi bolo úplne fuk, keby 1. pred tým neklamala, že ide len telefonovať domov (aby nemusela prezradiť, že je veriaca) a 2. nenadávala v kuse na baptistov potom, keď sa z kostola vrátila – a nabudúce tam šla znova. Úplne najhoršie je, keď sa dáme nejakým smerom, ale časť z nás zostáva “s výhradou” – necháva si otvorené zadné vrátka pre návrat do inej reality. Nemáme veľa síl, ale tie, čo máme, ešte trieštime na dva smery. A v pozadí v našej hlave nechávame hlodať červa pochybností.

Alebo som stretla dámu, ktorá bola liečiteľka a mala zaujímavé a čiastočne funkčné metódy, len ma zaujalo, ako vyhlasovala, že denne musí najmenej päť minút levitovať… Pre mňa je levitácia úplne úžasná schopnosť a nesmierne som jej ju závidela až do okamihu, kedy som zistila, že tým myslí “meditovať”…

Aj o tom je ezoterika – o nevhodnom používaní dobre znejúcich slov. Snaha o zvýšenie svojej vlastnej hodnoty v očiach iných. Guruizmus. A pritom je to také zbytočné – svet nás potrebuje presne takých, akí sme, len my sa z nejakého divného dôvodu potrebujeme iní, než akí sme…

Nech už ideme kamkoľvek – choďme tam so všetkým, čo sme. Ak si nie sme istí termínom, tak používajme kuchynskú slovenčinu. Ak sme nútení správať sa nie celkom bezchybne v našich očiach, necíťme potrebu znížiť tých druhých, aby sme my zostali “nad nimi, hoci chybujúci”. Nebojme sa byť sami sebou a byť v očiach niekoho iného “divní”. No a čo? On je zas možno “divný” v našich očiach. A trápi ho to?

Nebude to ľahké. Nutne budeme mať obdobie, kedy sa budeme tváriť ako niečo, čo nie sme. Je to ezoterická metóda “fake it till you make it” – tvár sa, kým sa tým skutočne nestaneš… Princíp funguje, len by som si priala, aby ho ľudia nasadzovali plný, nie len jeho prvú časť. Teda nie len “fake” a zastaviť sa tam, ale pokračovať až do toho “make”.

🙂 Moje zbožné želanie.