Ako si zhmotníme to, čo chceme

1975092_736351546399504_543731847_nNa webe som našla peknú charakteristiku toltéckych stalkovačov a snívačov od Flemminga Funcha:

V svojich knihách o svojom zasvätení do sveta bosoráctva popisuje Carlos Castaneda dva hlavné druhy bosorákov: snívačov a stalkovačov.

Stalkovač je niekto, kto je majstrom v začlenení sa do existujúcej reality alebo vo vytvorení zdania istej reality. Označenie je požičané od zručnosti, ktorá sa používa pri love – postriežka/stopovanie. Lovec preskúma zvyky koristi, ako koná, ako myslí, kedy čo robí, aby bol schopný predvídať jej najbližší krok. Je to rovnako účinné aj pri vyhýbaní sa nebezpečným zverom. Takže bosorák-stalker je niekto, kto dokáže veľmi ľahko vkĺznuť do rozličných rôl tým, že je extrémne pozorný a presný v detailoch a schopný prispôsobiť sa potrebnej forme, podobne ako šikovný herec.

Snívač je niekto, kto dokáže vysnívať nové reality tak dobre, že do nich dokáže vstúpiť. Svojím spôsobom dizajnér virtuálnych realít. To môže začať schopnosťou udržať si počas snívania vedomie a kontrolovať svoj sen počas spánku – lucídne snívanie, astrálne cesty. Snívač si miesto toho, aby zaspal a možno si pamätal sen pri zobudení, udržiava kontrolu nad svojimi schopnosťami a môže počas snívania vôľou svoj sen meniť. Schopnosť vedome snívať sa premieňa na schopnosť tvoriť nové veci a ísť na miesta, kde pred ním ešte nikto nebol.

Spomínam to preto, že obe schopnosti často potrebujeme: schopnosť emulovať spôsoby niekoho iného a dostať sa do dokonalého súladu s ním i schopnosť vytvoriť niečo nové tak dobre, že my alebo niekto iný môžeme do toho zážitku priamo vstúpiť a vnímať ho ako reálny.

Ako som to čítala, uvedomila som si, že veľmi “hmotná” verzia jedného aj druhého je naše “zhmotňovanie” – keď sa vnútorne nastavíme do stavu, ako keby sme už v cieli boli (“nastalkujeme ho”) a potom ho svojím vnímaním začíname okolo seba z útržkov našej pozornosti “skladať” (snívame ho do reality).

A to mi dáva zasa príležitosť celkom nechutne vám znova pripomenúť, že tento piatok máme workshop s ďalšou zhmotňovacou technikou, kotvením. A v sobotu máme tri workshopy v jednom, taktiež k zhmotňovaniu. Miesta sú ešte voľné. 🙂

 

14 thoughts on “Ako si zhmotníme to, čo chceme

  1. Čo ja viem, ale uzavreté skupiny v tzv. bielej mágii, mi zaváňajú strachom ..a ten, už nepatrí k bielej mágii 😀 ..je súčasťou temnej strany sily … Ak je, v niekom svetlo, postaví ho pod hrniec? Sviečku zapaľujem, aby mi osvetľovala priestor 😀 a nie aby som ju skoval. Toto smrdí skupinou menej a viac vyvolených 😀

    Páči sa mi

    • Vieš, najprv som napísala, že nemyslím, že ide o strach, ale potom som si uvedomila, že asi máš pravdu… Keď sa mi nehodí článok, vymažem článok, ale nevymažem autora, ktorý prispieval aj vecami, ktoré nebolo treba vymazávať. 🙂 Nuž čo. Nedozviem sa a aj keby som sa dozvedela, nijako mi to nič neprinesie. 🙂 Ľudia reagujú tak, ako musia. Vrátane mňa. 😉

      P.S.: Ale neuvedomila som si, že som až taký postrach. 😛 Normálne pyšniem!

      Páči sa mi

      • Jednú krásnu jar, keď že prišlo prudké oteplenie, som si zobral kvintáky a išiel som si užiť posledný ľad, na ktorom bola už dosť pekná vrstva vody. Kvintáky už nebolo vidieť, ale aj tak sa korčulovalo celkom dobre, hi hi hi. Na druhý deň ma pristavil kňaz a vravel mi, že bola u neho babka Gašparová a vravela mu, že to nezbedné chlapčisko chodilo a lietalo nad vodou, určite má v tele satana. No a nato som sa spýtal “a Ježiško mohol chodiť po vode?” 😀 Napokon som mu povedal pravdu , schuti sa zasmial a dodal “nuž každý vidí svoju časť pravdy” 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor