“Komplexná trauma v nás vyvoláva pocit, akoby sme boli už mŕtvi. Akoby tá verzia z nás, ktorá “mala” žiť a existovať, bola už umrela a my sme už len prázdna obálka. To, čo zvýšilo.
Nie je to pravda.
Ak ešte dokážeš čítať tieto slová, tak tvoja cesta neskončila.
Dýchaj. Mrkaj. Fokusuj.”
Pocit „cítim sa ako škrupina toho, kým som býval“ je po traume reálny. Ako keby časti teba neprežili to, čím si si musel prejsť.
A ľudia nie vždy hovoria o tejto časti… o tej znecitlivenej, tichej časti „som tu, ale nie až tak“.
Ale ak si stále tu… čítaš toto, dýchaš tým, dokonca len existuješ… stále je v tebe niečo, čo sa odmietlo vziať. Možno sa to teraz necíti silné, dokonca sa to možno ani necíti ako ty… ale stále je to tu.
A ty? Hlavne neuponáhľavaj. Nesúď. Seď s tým, cíť to a pripomínaj si, že tá chýbajúca časť nie je reálne preč, že sa len znova predefinovávaš. 💛











Povedz svoj názor