Dnes ráno som našla na fejsbúku ďalší pekný citát od Marka Cloudfoota. (Nejako mi pomáha dostať jasno do mojich zmätených myšlienok, koťuha jedna 😛 …)
Vstúpiť do sveta bosorákov je výlučne o našom vnímaní a ako s ním narábame, aby sme ho udržali fluidné.
Bežný človek využíva vnímanie na to, aby upútal na seba pozornosť druhých. Bojovník používa vnímanie na to, aby uvoľnil pozornosť druhých. Ak je vnímanie fluidné, neudržiava pozornosť na jednom špecifickom mieste. Umožňuje, aby aj pozornosť druhých bola rovnako fluidná.
(Entering the Sourcerers world is wholly about your perception and how you manage it to be fluid.
The normal person uses perception to capture the attention of others. The Warrior uses perception to free the attention of others. If perception is fluid, it doesn’t hold attention in a particular place. It allows the attention of others to be just as fluid.)
Tým, že sa oslobodíme od potreby vyhovovať iným, hovoriť o tom, čomu rozumejú, a robiť veci, ktoré schvaľujú alebo predpokladajú, oslobodzujeme svoju vlastnú pozornosť. Ale ak na seba nepútame iných ľudí a ich pozornosť, dávame im možnosť oslobodiť tú ich pozornosť.
Pozor – bojovník nerobí nič pre /miesto nikoho iného! Ne-“pomáhame”. Umožňujeme ľuďom, aby žili svoj vlastný život – a dôverujeme ich schopnosti, že to zvládnu.
Táto lekcia bola pre mňa hodne drastická a povedala by som, že ešte dnes sa hanbím za svoje zlyhanie… keby som vedela, čo znamená “hanbiť sa” 😛 .
Iskierka, ďakujem. Bol si v tejto veci “ruka božia”. 🙂
A ako ste na tom vy? Koľkých ľudí potrebujete mať na seba napojených, aby ste sa cítili dobre? Na kom/čom ešte lipnete – a obmedzujete tým svoje vnímanie?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
dobry clanok s otazkou na konci… to si pyta zamyslenie aj u toho kto nechce 🙂 dakujem za citanie….teda za napisane…. krasny den vsetkym…
Páči sa miPáči sa mi
Sun vďaka…
…a áno,je to nesmierne drastické.A kde tu aj cítim pocit hanby…ale napadlo ma-Je to môj pocit?Mám sa za čo hanbiť?Alebo sa majú hanbiť tí,ktorí si myslia že môj život by žili lepšie…?
Páči sa miPáči sa mi
Aniel, nikto sa podľa mňa nemá hanbiť. Hanbu vnímam, ako nevedomú reakciu (program – zacyklenie – nepochopenie).
Vieme, že neexistuje zlyhanie, ani trestajúci boh a teda ani hriech. Tým pádom je pocit hanby, pre mňa len “nejaká mysteriózna potreba” fixovať sa na veľmi nízku vibráciu a ani za toho svätého ne(od)pustiť.
Keď dorazím až sem (rozpoznám tento vzor), hneď vybehne ten stopovací Dunčo vo mne a začína hľadať tú “kotvu”…viac – menej úspešne 🙂
Ako už píše Sun v článku, resp Mr. Cloudfoot, môžem otvoriť svoje vedomie a udržiavať ho v plynúcom stave a tým pomôžem svojmu okoliu, aby mohlo dosiahnuť to isté.
Je to o mojom vnímaní a len toto potrebujem “ustrážiť – prebudiť”….tak to vnímam Ja 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nikto sa nemá za čo hanbiť. Hanbiť sa znamená, že som dala menej, než som vedela, že môžem dať… Je to jedine moje zlyhanie pred sebou samou. Ak majú ostatní názor, že zlyhávam… nuž, je to ich názor a ich proces precitania z ich klamlivého obrazu o mne… pretože AJ TO SOM JA. 🙂 Som všetko, čo dokážem byť. Bez delenia na “dobré” alebo “zlé”, pretože meradlo dobrého/zlého nie je nejaká externá hodnota, ale len situácia, v ktorej sa prejavia. A situácie, ako vieme, sú každá INÁ. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun, rado sa stalo. Aj keď si tohoto momentu Božského dotyku nie som vedomí, ale to asi ani nebola moja úloha, ale ako posol, som sa už zopár krát celkom osvedčil 😀
Páči sa miPáči sa mi
Sa nepamätáš, ako som ťa naposledy vybočkávala, ty dilino? 😀 😀 😀 TO BOL TEN MOMENT!
Páči sa miPáči sa mi
Já ták. Tak to si pamätám 🙂
Ja sa rád bočkávam a objímam sa ešte radšej a to máš set sakra pravdu, lebo to sú momenty Božského dotyku. Boh vo mne sa dotkne Boha v tebe. Nádhera 🙂 Milujem to.
Páči sa miPáči sa mi
hm… 😕 len neviem, či sa dá vôbec vnímaním nejaká pozornosť upútať 😀
Páči sa miPáči sa mi
preco?
Páči sa miPáči sa mi
Myslím že áno.
Veď skús stiahnuť gate na Hviezdoslavovom námestí a uvidíš výsledok 😆
Páči sa miPáči sa mi
Závisí od slipov, aké bude mať 😀 😀 😀 (if any 😉 )
Páči sa miPáči sa mi
červené 😀 mňam
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
hodím sem úryvok z mojej knižky, kde som toto trochu riešila. Sorry za sebapropagáciu, ale keď už som to raz napísala, je mi jednoduchšie copy-paste. Vivat lenivosť! (A navyše: dobré sa chváli samo. 😉 )
Keď sa človek vníma ako jedinec v opozícii proti ostatným jedincom, je pre seba megadôležitý. Jeho pozornosť sa zameriava na skúmanie, aký dôležitý v danom okamihu a v očiach iných ľudí je. Keď sa vníma ako súčasť plne funkčného systémy, prestáva špekulovať o zdanlivo nezmyselných veciach, čo sa dejú – pretože “nezmyselné” sú len z jeho uhla pohľadu, ale nie z uhla pohľadu celého systému. Zostáva dôležitý – ale ani dôležitejší ani menej dôležitý ako hociktorá iná súčasť systému – len presne rovnako dôležitý. A keďže nepotrebuje sústreďovať pozornosť na skúmanie vlastnej dôležitosti (pretože je celkom bezpredmetná, keďže je rovnaká), môže sa rozhodnúť, do čoho ju miesto toho nasmeruje. Z nutkania sa vyrobí vedomý akt vôle. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
dakujem sun,
je uzasne ako clovek moze pomoct bez toho aby to bolo jeho umyslom…
dakujem za inspiraciu k zamysleniu a tesim sa na pokracovanie knihy 🙂
pekny vecer vsetkym
Páči sa miPáči sa mi
Neznamená vnímanie náhodou …sluch, hmat, oči, chuť 😀 mňam , šiesty zmysel, atď… je to vlastne situácia, keď niečo môj mozog spracuje na základe nejakých receptorov … tak ako môžem práve takto pritiahnuť pozornosť, ak len prijímam info z receptorov ? 😕 hm Lebo ak chcem pritiahnuť pozornosť, musím niečo vysielať ( kopanec do zadku dotyčnej bytosti, ktorej chcem získať pozornosť 😀 hi hi ) a tak získam patričnú pozornosť 😀
Páči sa miPáči sa mi
Vnímanie je v mojom poňatí činnosť mozgu, nie činnosť receptorov. 🙂 A ak sa mozog nastaví na istý predpoklad, tak ho používa nielen pri interpretovaní, ale aj pri vysielaní. Prichodíš si ako obeť – a začínaš vysielať signály “udrite si do mňa”. Zákon rezonancie. 🙂 Zhmotníš si to, čo sa rozhodneš vnímať.
Páči sa miPáči sa mi
Tak že preto mi hovoria flegmatik, lebo nevnímam to, čo iný chcú aby som vnímal? 😀 Ja si myslím, že vtedy už nevedome vysielam a tvorím si situácie a prostredie podľa mojich predpokladov . Máš pravdu, podľa vnímania sa rozhodujeme, aký bude ďalší pohyb na pláňach tejto reality. Ja by som to skôr zaradil medzi rôzne šírky vnímania a potom následok, je vlastne nevedomá tvorba prežitku. hm 😀
Páči sa miPáči sa mi
he, he, ale ked viec co ini chcu aby si vnimal tak to znaci, ze to vnimas 😉
Páči sa miPáči sa mi
no ano, ale až vtedy, keď mi niekto do toho strčí môj všetečný nos 😀 alebo ” haló nespi, kde si zas lietal?”
Páči sa miPáči sa mi