Už ako malá snívala o ňom. O mocnom Kráľovi ktorý vládne svojmu Kráľovstvu rozumne. So Srdcom na dlani. S úsmevom na perách, ktorý ju napĺňal pokojom a nesmiernou Láskou. Prešli roky a jej sen o veľkej pravej Láske pomaly bledol. Počas tých rokov sa vydala, mala dietky. V hĺbke Srdca si však stále, rokmi niesla svoj sen. Sen o Pravej Láske. Keď si spomenula sama na seba, bola šťastná, už len pri tej predstave, podľa nej vtedy naivnej predstave o Láske. O Veľkej, Silnej, Pravej Láske. Celý čas si bola istou, že keď ho uvidí, keď ho začuje, keď k nej vetrík jeho vôňu donesie, bude jednoducho vedieť, že áno, už je tu. Prešli roky, a jej vidina, Sen, o Veľkej Pravej Láske pomaly bledol.  Manžela, ktorý ju svojím spôsobom miloval. V tom Ho úplnou náhodou zbadala. Pomaličky pristúpila k nemu a dívala sa na neho. On sa zadíval na ňu, a ani sám nevedel prečo, očarila ho. Ako šiel čas, zistili, že sa Milujú. Milujú tak, že sa sa im Srdcia rozochvievali vzájomnou láskou, už len pri pomyslení jeden na druhého. No a práve preto, že ich vzájomná Láska bola tak veľká, a oni mali ešte svoje záväzky so súčastnými partnermi, jednoducho v záujme samých seba, pre dobro toho druhého sa sami, seba navzájom vzdali. Ona pre jeho manželku, on pre jej manžela. Obaja už pri tom rozhovore, keď si zúfalý plakali do dlaní, že jednoducho nemôžu konať sebecky, a nárokovať si Lásku toho druhého na úrok dobra iných ľudí a ich lásky k nim,  sa rozlúčili a už v živote sa nevideli. Ako šiel čas, obaja zostarli. Svojím deťom a vnúčencom rozprávali o tom, že je možné mať pravú lásku, že je možné ju nájsť, a že práve oni takú lásku mali. No pre dobro iných sa jej museli vzdať ale aj ked sa nestretávajú, jednoducho veria, že ten druhý jednoducho šťastný je, kdekolvek je. Vnúčence očarene počúvali svojích svoju starkú, počúvali jej tajný príbeh lásky o ktorom ani len ich rodičia nemali potuchy. Keď však zomrela žena, predstúpila pred Pána, ktorý jej ukázal jej život ako na plátne.

V tom ho zbadala. Po tvári sa jej rozhostil úsmev, ktorý svedčal o tom, že tohto muža, naozaj milovala. Boh sa iba v tichosti, s láskou v srdci díval na ňu a opýtal sa:

” tak dieťa. A teraz mi prosím povedz. Ako si prežila svoj život podľa teba?” – žena odpovedala, že sa snažila prežiť ho vedomo a s vedomím, že pomáhala iným. Že sa dosť často, podľa nej obetovala sama seba, pre dobro iných. Pán sa na ňu s pokojom, Láskou usmieval a potom sa spýtal.

” A čo Tvoj vysnený Kráľ? Kráľ Tvojho Srdca, o ktorom si už od mala snívala. Doniesol ho k Tebe na svojích krídlach Anjel, Pán Času? Mne povedal, že áno. Doniesol ho?”

” Áno, Pane Môj. Došiel, no nedošiel tak ako som čakala. Došiel vtedy, keď už som bola vydatá, mala iný vzťah, iného muža. A tak som sa ho úplne vedomo vzdala, aby som mu neprinášala do Źivota chaos, keďže aj On mal svoje záväzky.”

” Hm, Dobre, dieťa. A bola si šťastná? Nechýbal Ti?”

” Otec. Pred Tebou to utajiť nedokážem. Chýbal mi. Chýbal mi tak, že som občas nevedela dýchať. Preto som Ťa prosila, aby si mi tú Lásku k nemu zo Srdca odobral. Ale cítila som, že som sa rozhodla správne, pretože On isto nebol nešťastným.”

V tom ju Pán chytil za ruku a ukázal jej jeho film. Ukázal jej, ako aj On, aj keď sa snažil Žiť, v dobrote, Láske svojho Srdca mal podobné chvíľky ako mala Ona. V tom sa jej boh opýtal.

“Dcéra. A mňa, mňa si ako milovala? Ako veľmi si mňa milovala?”

” Otec, prekvapuje ma táto otázka, veď Ty to musíš najlepšie vedieť, že len kvôli Tebe, službe Tebe, som robila všetko pre dobro iných. Aj vlastneho egoizmu, ktorý bol tak dobre skrytý za pravú Lásku, som sa vzdala, v záujme vyššieho dobra. V záujme Teba, Otče, Pane, Láska.”

“Áno, to všetko som videl. Ale mňa si v skutočnosti tiež nemilovala. A ani si mi neverila. Pretože ak by si mi verila, videla by si, že som k Tebe prišiel. Pristúpil vtedy, keď  som sa cez oči Tvojho Kráľa Srdca díval ako mi bozkávaš tvár. Aké to bolo príjemné, cítiť ako veľmi ma miluješ cez tohto tvojho kráľa. A ako veľmi to bolelo, keď si ma odmietla, keď si mi neverila, že ja, ten ktorý iba Som, ten ktorý stvoril Svety, Vesmír, nedokážem zariadiť všetko tak, aby si so svojím kráľom mohla byť? Veď Ty si ma vlastne neprijala. Radšej ako by si trúfla žiť Lásku, ktorú som ti ponúkol, tak si sa jej radšej vzdala a ešte si aj nahováraš dieťa, že si to robila pre Mňa. Veď ja som Láska, som Źivý len a len z Lásky, prečo by som Ti posielal do Źivota niekoho, ak by som nevedel, že si pripravená ňou aj Źiť. Pozri sa, čo si tým svojím Činom, tou svojou Láskou spôsobila inej Źene. Źena, ktorá už mala v tomto Źivote zažívať Lásku po boku Tvojho manžela, nemala možnosť ju prežiť, nie v tom veku, ktorý si vytýčila už pred svojím narodením. Veď Ste sa tuto, predo mnou dohodli. A pozri sa na tohto muža, ktorý doteraz smutný čaká na ženu tvojho Kráľa. Celé roky ju pozoruje, neodváži sa povedať jej, čo k nej cíti, nie je prebudený ako si bola Ty. Čo dieťa moje, čo mi na toto povieš?”

Žena zosmutnela. V tom jej bolo všetko jasné. Veď ona Otca, Boha, vlastne skutočne neprijala. Neprijala tú Lásku, ktorú jej Otec na zlatom podnose až k nosu priniesol.

S očami plnými sĺz a jednej, jedinej prosby v nich sa otočila k Otcovi a ticho ho prosí.

“Otec, Láska, Prosím, Daj mi ešte jednu šancu. Daj nám obom novú šancu, pretože len spolu, môžeme byť jedno. Len s ním a on so mnou, môžeme byť naozaj jedno a úplný. Veď ako sa na to dívam teraz, On je naozaj časťou mňa samotnej. Sme jedno a v tom sme jedno s Tebou. Prosím Ťa, odpusť mi Otče. Daj mi ešte jednu šancu”

Otec sa iba usmial, a pomoc jej prisľúbil. No upozornil ju, že tým, že On ešte je dole, a jeho žena a aj jej muž nemali možnosť kvôli jej chybe rozvinúť svoj vzťah, budú najprv uprednostnený oni. Ale ak bude nadalej tak dobre slúžiť jemu cez ľudí ako slúžila v tejto inkarnácii, slúžiť Srdcom, že až vtedy keď mu ukáže, že jeho samotného vie rozoznať aj v maličkom kvietku, ktorý ju pošteklí na nohe, len vtedy, jej dovolí stretnúť sa s ním a spolu tak splynúť v jedno. Žena nadšená, keďže pri Otcovi Čas má iný rozmer ako dole na zemi, súhlasila.

” pozri, už je čas. Práve sa derie na svet nový život. Tu máš dokonalé podmienky k tomu, aby si mi ukázala, že skutočne si toto všetko robila pre mňa, teda pre seba, lebo ja som Ty a Ty si Ja. Ale? Aby si mi to skutočne mohla životom, svojím konaním ukázať, odoberiem Ti všetky spomienky ktoré si si doteraz nazbierala. Nepotrebuješ ich. Máš predsa svoje Srdce. Svoj chrám, v ktorom sa schovávam od narodenia s Tebou. Ak sa budeš obracať len ku mne vo svojom a len svojom Srdci, v budúcej inkarnácii so mnou, cez Tvojho kráľa už konečne splynieš. Tak len choď dieťa, len choď, a ži s Láskou. Ži so mnou.”

🙂 toť, taká moja malá úvaha o  tom, ako to môže byť. Čo ak je to takto? Čo ak sa sebaobetujeme a obetujeme v mene Lásky, za Boha a za Kráľa úplne zbytočne? Koľký z nás to aj v skutočnosti robia? Koľkí z nás neprijímajú ani len Lásku samých k sebe a nieto ešte Lásku od iných, ktorý sa nemusia vždy javiť, že tou Láskou, že tým Bohom aj v skutočnosti sú? Skúste sa zamyslieť, tak ako sa to pri sledovaní vzťahov, a nielen mojích, ( s matkou, dedom, babkou a čo ja viem kým ešte 😛 ) , ale aj pár mne blízkych, hlavne ženských dušičiek v okolí, či to naozaj nemôže takto byť. Len sa zamyslite, precítte, že či skutočne prijímate všetko, ako vám to Anjel, Pán Času na svojích krídlach v tú ktorú danú chvíľu prinesie, či naozaj to všetko prijímate s otvorenou náručou ako to jediné a pravé posolstvo od Boha, teda od samotnej Lásky. Iba to skúste. A do úloh ženy a kráľa srdca si kludne dosadte človeka, ktorého ste sa v záujme vyššieho dobra dobrovoľne vzdali. Mama, otec, syn, brat, sused, ktokolvek. Iba to skúste. Mne keď podopínalo, čo všetko som ja vlastne neprijala, nebolo mi veru dobre, ale vôbec. Čo a koho som z čistej lásky a dobroty srdca poodmietala, len a len preto, že ja viem predsa najlepšie, čo je pre mňa najlepšie. Ale? Kto som ja? 🙂