Aljoška nám poslala jedno videjko, ktoré tu už asi bolo, ale nevedela som ho narýchlo nájsť a tak predsa len… nenechám si to ujsť. Aljoška píše: “Je to len krátke videjko, ale mňa skoro rozplakalo a zároveň vnútorne pohlo. Možno sa bude páčiť a osloví aj Vás 🙂

Je to o sile slova. Dievča slepcovi miesto “som slepý” (ak sa správne pamätám) prepíše ceduľku na “je krásny deň a ja ho nemôžem vidieť”. 🙂 Slová robia zázraky… preto si dávajme pozor, ako ich používame!

Inak, dnes ráno som si uvedomila, ako veľmi dedičstvo kultúry/národa ovplyvňuje spôsob, ako vnímame svet. Bola som u lekárky a tá sa ma pýtala, ako sa mám. Odpovedám: “Staroba – choroba.” Potom som si spomenula na plné porekadlo: “Mladosť – pochabosť; staroba – choroba.” Čo myslíte, aký svet vníma niekto, kto povie niečo podobné? V jeho myslení je svet nedokonalý, pretože poukazuje na nedokonalosti… Tak o mladosti, ako aj o starobe sa dá povedať tisíc iných vecí, ktoré by boli pozitívne… ale kultúra národa sa rozhodla vidieť veci negatívne. A jeden odfarbený debko (to ako ja) si nedal tú námahu, aby rozmýšľal nad tým, čo hovorí… dodnes. Ododnes už žiadny “debko”. 😀 Ododnes sa rozmýšľa, čo sa pustí z úst. 😀 Staroba – múdrosť, pokoj, vychutnávanie si. 😛 Mňam.

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …