… len vidíme naďalej

Na blogu Female Warrior som našla komentár, ktorý si sem okamžite dávam:

“Keď sa naučíme zotrvávať vo vnútornom tichu po dlhšiu dobu a premeníme zvyšok nášho vnútorného monológu tak, aby sme vylúčili z neho sebadôležitosť, naše vnímanie sa oslobodí a budeme zažívať život a svet v jeho čerstvosti a nebudeme pozerať viac len na svoje vlastné projekcie.
Potom uvidíme, že naše spolublížne magické bytosti sú stále ešte tak chytené v svojich projekciách, že nás možno vôbec ani nevnímajú. A samozrejme nás to neunaví, pretože nerozmýšľame v kategórii sebaľútosti, ale len naďalej vidíme.” — albertlauer

Ľudia, konečne niekto, kto netvrdí, že vnútorný monológ je nepriateľ a treba ho totálne a všemožne zakillovať! Pre mňa je vnútorný monológ od istého času vychovávateľ, ktorý mi ukazuje, ak niekde podbieham pravidlá, podľa ktorých sa učím žiť. Kamarát, ktorý ma bez irónie a s nekonečnou trpezlivosťou nakopáva, aby som bola to, čo chcem byť, a nie to, čo je v danom okamihu jednoduchšie byť…

Mám pocit, že možno najpresnejšie zo všetkých, čo som doteraz čítala, popísal mechanizmus, akým skutočne začíname po toltécky vidieť.

5 thoughts on “… len vidíme naďalej

  1. aaaaanoooo, tak toto robim v poslednej dobe a potvrdzujem , ze to naozaj funguje, moj egusik aj vnutorny hlas, je dolezitou sucastou mojeho zivota, presne tak ako aj moja druha duchovna cast, obe casti su na rovnakom mieste. aj ked viem ako je tuna na blogoch ego zatracovane, ja si moje vazim a mam ho na takom istom cestnom mieste ako mojho duchovneho vodcu ci vnutorny intuitivny hlas.
    neviem to vysvetlit a mozno so mnou nebudete suhlasit, ale som presvedcena, ze ego je v zivote cloveka take iste dolezite ako aj vnutorny hlas intuicie, len ich treba drzat v rovnovahe ako vsetko v zivote 🙂
    krasny den vsetkym okoloiducim 🙂

    Páči sa mi

    • Presne s tvojím komentárom prišiel aj ďalší citát od Ruiza: “Don’t resist life passing through you, because that is God passing through you. Just your existence proves the existence of God.” Neprieč sa životu prechádzajúcemu cez teba, pretože to je Boh prechádzajúci cez teba… Už len tvoja existencia dokladá existenciu Boha. 🙂

      Je to, ako hovoríš. To ego kvôli niečomu máme – a tak by sme ho tak mali používať. Keby sme nemali ego, nemôžeme skúmať svet okolo nás vo vzťahu k nám, pretože by neexistovalo nijaké “my”. A keď to ego máme “od Boha”, prečo ho zatracovať? Oveľa rozumnejšie sa mi zdá používať ho tak, ako bolo pôvodne myslené, a nie tak, ako ho používame dnes – že si ideme kúpiť hustilku a umelo ho nafukujeme, pretože potom ten svet okolo nás vyzerá menší a my v ňom vyzeráme väčší…. 🙂 Strach z vlastnej zraniteľnosti. Děkuji, už jsem blil. 😀 Prach si a na prach sa obrátiš a z toho prachu vyrastie niečo nové – kvetina alebo burina, ale niekto sa tomu aj tak poteší. 🙂

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s