Toto mam z facebooku, je to jeden z tych pribehov pri ktorych rozum ostava stat nad tym, vo co tady vlastne go, citajte.
Vo Washingtone DC, pri stanici metra, za chladného rána januára 2007 muž s husľami hral Bachove skladby asi 45 minút. Počas tejto doby, približne 2000 ľudí prešlo stanicou, väčšina z nich šla do práce. Asi po 4 minútach si muž stredného veku všimol, že tam hudobník hra. Spomalil a zastavil sa na pár sekúnd, a potom sa ponáhľal za svojimi povinnosťami. O štyri minúty neskôr dostal huslista svoj prvý dolár. Žena hodila peniaze do klobúka a bez zastavenia pokračovala v chôdzi. O 6 minút sa istý mladý muž oprel o stenu a počúval, potom pozrel na hodinky a odišiel.
O desať minút, trojročný chlapec zastavil, ale jeho matka ho ťahala rýchlo za sebou. Chlapec sa zastavil znovu, chcel pozerať na huslistu, ale matka ho postrčila, tak dieťa muselo pokračovať v chôdzi, hoci hlavu malo otočenú po celú dobu. Toto sa opakovalo s niekoľkými inými deťmi, ale každý rodič – bez výnimky – nútil svoje dieťa pohybovať sa rýchlo ďalej. O štyridsaťpäť minút: Hudobník hrá nepretržite. Len šiesti ľudia zastavili a počúvali na krátku dobu. Asi dvadsiati dali peniaze, ale pokračovali v chôdzi svojim obvyklým tempom. Muž získal celkom 32 dolárov. Po hodine skončil a nastalo ticho. Nikto si to nevšimol a nikto tlieskal. Žiadne uznanie vôbec nič.
Nikto to nevedel, ale huslista bol Joshua Bell, jeden z najväčších hudobníkov na svete. Hral jedny z najťažších skladieb, aké kedy bolo napísané, na husliach v hodnote $ 3,5 miliónov dolárov. Dva dni predtým, Joshua Bell vypredal divadlo v Bostone, kde na miestach v priemere za $ 100, sedeli ľudia a počúvali ho hrať rovnakú hudbu. Toto je pravdivý príbeh. Joshua Bell, hral inkognito v DC stanici metra, táto akcia bola organizovaná Washington Post ako súčasť sociálneho experimentu o vnímaní, vkuse a prioritách ľudí.
Tento experiment si kládol niekoľko otázok: Sme schopní vnímať krásu aj vo verejnom priestranstve, v nevhodnú dobu? Ak áno, vieme sa zastaviť a oceniť ju? Vieme rozpoznať talent v neočakávanom kontexte? Jedným z možných záverov tohto experimentu by mohlo byť toto: Ak nedokážeme na chvíľu zastaviť a vypočuť si jedného z najlepších muzikantov na svete, hrať jedny z najlepších hudobných skladieb aké kedy boli napísané, na jednom z najkrajších nástrojov, aký bol kedy vyrobený … O koľko ďalších vecí prichádzame ponáhľajúc sa životom?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
vcera som to pisala uz neskoro, rada by som doplnila este toto: my si nestihame vypocut koncert genialneho hudobnika, ktory je zadarmo, lebo sa musime ponahlat zarobit 100 dolarov, aby sme si za ne mohli kupit listok na koncert genialneho hudobnika. Z toho pre mna vyplyva presne to co som vcera pisala v komentaroch k El Moryovi. Nam vobec nejde o tie hmotne benefity, nam ide o to, aby sme sa mohli za niecim pachtit. Ta hra samotna je pre nas ovela vacsi benefit ako samotna vyhra…
Páči sa miPáči sa mi
áno
ja som odpozovala ešte jeden jav, veľmi podobný vo vzťahoch …
ludia sa milujú len preto aby sa milovali … no trebárs prítomnosť im nedovoluje byť fyzicky spolu, ale sú si verní atd … no ako inak nenaplna ich to, trápia sa, majú očakávania, predstavy, ktoré v túto chvílu nejde naplniť a tak potom v jednom kuse výčitky atd …
milujú sa naozaj? alebo ich živí len pocit, že tým, že kvôli láske trpím, jedine vtedy sa cítim byť milovaným? …
pýtam sa však, čo sa stane ak sa stane, že tí dvaja spolu budú, … pocit trápenia vystrieda pocit istoty … na čom taký pár potom postaví svoju spoločnú budúcnosť? …
hm, prazvláštny sme my druh, ozaj …
Páči sa miPáči sa mi
Pekné 🙂 Pripomenulo mi to poslednú skúsenosť v metre v Ríme. Kapela hrala krásne moju milovanú pesničku od Led Zeppelin – Stairway to Heaven a skupina chlapcov fascinovane na nich hľadela a počúvala. Okrem nich nikto. Blbé bolo, že sa potom jeden chlapec spýtal, čo to je za pesničku, či to oni zložili. Starnem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
pre osvetu mladíkom aj tu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a čo na to majú povedať Zeppelináci, ktorý majú tak cca. 65rokov? 😆
Páči sa miPáči sa mi
Namiesto geniálneho virtuóza si môžeme dosadiť akékoľvek slovo – zdravie, priateľstvo, poznanie, láska, naplnenie, Anjel, Boh… “vylepšujeme” prevzatú matricu, zhora musí byť na nás perfektný pohľad…
Páči sa miPáči sa mi
Mne sa v tom príbehu páčili reakcie detí.. chceli zastať a počúvať, ale rodičia im to nedovolili. Skúšam si predstaviť tú situáciu v niektorom z mojich dní.. či by som sa ja na mieste tých rodičov zastavila a aspoň chvíľu so svojimi deťmi počúvala 😉
Páči sa miPáči sa mi
Presne, myslím, že deti sú vnímavé dovtedy, kým v nich okolitý svet nezadusí ich vlastne sny a predstavy o živote a neimplantuje im svoje.
Ja som zažila podobnú situáciu v Košiciach. Na hlavnej ulici oslovovala ľudí žena a prosila ich, aby sa zastavili a porozprávali sa s ňou. Každý sa jej zďaleka vyhol. Navrhla to aj mne s tým, aby som vybrala akúkoľvek tému. Ostala som váhať v rozpakoch, nevedela som, o čom by som sa s ňou mohla baviť. Chvíľu čakala a potom mi povedala: “Vidíte? Neviete, ani neviete čo chcete.” Nemohla som ju pustiť z mysle do večera. Už som sa ani neponáhľala, len som rozmýšľala nad zrkadlom, ktoré mi nastavila.
Páči sa miPáči sa mi
fuha. tak to by som zdrhala v rozpakoch aj ja. musela to byt zaujimava zena, zavana nejakym experimentom..
Páči sa miPáči sa mi
tenshi, skôr si ľudia ťukali na čelo, ale ja som to brala ako znamenie zhora. S obľubou používam prevzatý citát, lebo v ňom je všetko: “Tak veľmi čakáme na odkaz ZHORA, až prehliadneme posla” 😀
Páči sa miPáči sa mi
jarah
😯 .. tak toto je velice dobréééé … wow, zamrazilo ma …
dumám, čo by som asi rozprávala ja … asi o všetkom a o ničom 😛 … melie mi to dobre, takže nejako by som sa vynašla, ale dala si mi chrobáka do hlavy …
Páči sa miPáči sa mi
Jarah, mas recht. V inom kontexte (napriklad by isli na prednasku s Albertom Einsteinom a on by ponukol debatu na akukolvek temu), by si asi na celo netukali. Veci nam asi davaju aky-taky zmysel len v kontextoch a tento bol mimo beznych. Takze ak sa planovane zatrasie zem a objavi sa Boh s posolstvom, ludia to pochopia. Ak je posol prezleceny za zenu v Kosiciach, utekame..
Páči sa miPáči sa mi
tenshi, bingo! Platí to aj na chlapíka v metre. Akonáhle vyzlečie frak, nestojí nám sa pohľad, ani keby to bol sám Anjel a hral svoj najlepší vesmírny kúsok. Máme hlboko vštepené, že sa nemôže len tak poflakovať po ulici… musí dodržiavať kódex 😆
Páči sa miPáči sa mi
Aj to ponáhľanie sa, je len naučený vzorec 🙂 Takisto aj to, že ten čo hraje na ulici, je celkom určite nejaký čudák, čo sa mu niečo stalo a čo keď bude odo mňa niečo chcieť.
No a na záver ešte zopár dohôd…s cudzími ľuďmi sa nerozprávame a ani sa pri nich nezastavujeme…pamätaj synu, svet je zlý a treba sa mať na pozore…už len teba budú vítať s otvorenou náručov….vidíš, keby sa ujo lepšie učil, nemusel teraz hrať na ulici…pečené holuby z neba nepadajú…atď.,atď a to tu máme ešte negatívne skúsenosti so stretnutí s cudzincami, takže strach je odpoveďou na otázku, prečo sa nikto nezastavil a prečo odmietame žiť v Tu a teraz, teda podľa mňa 😀
Páči sa miPáči sa mi
Na druhej strane sa to da…street art je forma umenia, ktoru mam velmi rada. Hladat sposob,ako tych ludi zaujat, aby napriek vsetkemu zastavili a divali sa…Je to trochu iny kumst ako hrat v koncertnej sieni, vonku to treba robit inak 😉
Páči sa miPáči sa mi
aby to nevyznievalo velmi kriticky, treba si zase uvedomit, ze ide o komunikaciu. A darmo ja budem komunikovat skvelu myslienku, ked neovladam rec tych co pocuvaju, alebo budem hovorit posepky, alebo monotonne….Tak to je, ak Bachove sonaty v podani virtuoza, tak frak, koncertna sien a sto dolarovy listok je zaklad, inak to na druhu stranu asi neprejde…
Páči sa miPáči sa mi
Ee, to je akoby si povedala, že ak sa modliť, tak len v kostole, a tí, čo tam nechodia Bohu nerozumejú 😛
Páči sa miPáči sa mi
nie, to som tym nevravela, ved pisem, ze umenie sa da robit aj na ulici a streetart aj naozaj FUNGUJE a dokaz zaujat. Obavam sa, ze keby si vedla virtuoza sadlo 5 typkov s africkymi bubnami, okolo by sa vytvorila minimalne skupinka divakov….Ak do takychto okolnosti, tak jednoducho inak….to som tym chcela povedat.
Páči sa miPáči sa mi
Presne ste to vystihli, keď nemáme na sebe frak a nestojíme v koncertnej sieni, tak pre mnohých nie sme moc zaujímaví. A tak to vnímam v mnohom. Napríklad veľa ľudí sa pri mne začne inak správať, keď zistia moju profesiu, nepochopili, že ja som JA a nie tá profesia… A keď sme sa predtým nemuseli, tak prečo sa tu teraz nasilu vyškiera? A koľkí mi povedali: “Ty vôbec nevyzeráš ako… Nikdy by som si to o Tebe nemyslel” No a nie je to jedno? A aj malý princ povedal, že “to dôležité je očiam skryté”, no a nie každý má danosť to dôležité uvidieť.
…A čo ak ma tu uvidí nejaký známy, ako tu v metre počúvam nejakého bezdomovca a ešte sa pri tom usmievam? A čo, keď by ma videl, že som mu za takéto poflakovanie aj niečo hodila?
Ja by som s mojimi deťmi určite zastala a možno by sme aj zatlieskali, ale… S DEŤMI. Za ne by som sa “schovala”. Veľakrát pociťujem radosť z niečoho, čo robím a som šťastná, že to robím, ale bez detí by som to nerobila. Tak napríklad ísť na kolotoče, len tak si na ulici spievať a tancovať, postaviť si na námestí snehuliaka, ísť s otvoreným dáždnikom aj keď svieti slnko, nasadiť si mikulášsku čapicu v septembri, púšťať si na sídlisku šarkana… A viete, aká som bola vždy šťastná, na nič som nemyslela, iba som BOLA, tak prečo takéto a iné “hlúposti” nerobím bez toho, aby som sa musela za niekoho/niečo schovávať, napríklad aj za frak a koncertnú sieň?
No a od detí sa tomuto učím, oni nám stále niečo ukazujú a točia hlavu za tým, čo je dôležité a v srdci skryté, tak ich už toľko neťahám za ruku preč… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…nádherne si to povedala…. až mi slzičky vytislo, keď som si uvedomila čo čítam…. … tiež robím to isté, “schovávam sa” za svoje dieťa……. Beriem si príklad a pridávam sa, už svoju dcérku nebudem “ťahať za ruku preč…” budem sa viac snažiť pozerať sa na svet jej očami a tešiť sa zo všetkej krásy života 🙂
Páči sa miPáči sa mi
krásne povedané. dojala si ma. Vlastne som sa v tom našla aj ja. So synom som vždy uvoľnenejšia medzi cudzími ľuďmi. On je na 3 ročné dieťa ešte vždy otvorený a pustí sa do reči s hocikým. Je taký môj radar, kto mu je sympatický hoci je oblečený ako bezdomovec, tak som z neho v pohode aj ja 🙂
Páči sa miPáči sa mi