Snívam, plánujem, kritizujem…

Ako často máte priestor na snívanie? Ako často sa pristihnete, že svoje sny skritizujete a zastavíte hneď na začiatku ako nereálne, alebo vám ich zničí niekto iný? Ako často máte sen, ale nepremyslíte dostatok detailov na jeho uskutočnenie alebo nezanalyzujete dobre vopred prekážky? A ak náhodou sen stroskotá, neodvážite sa ísť do jeho uskutočnenia opäť zo strachu alebo lenivosti…

Ak chceme dosiahnuť úspech, musíme vyrovnávať tri polohy, v ktorých sa poväčšinou pohybujeme, a to sú polohy rojko, realista a kritik. Disney využíval tieto polohy alebo roly prirodzene na vytváranie kreatívnych nápadov a uvádzaní ich do praxe, Robert Dilts v rámci NLP jeho štýl zanalyzoval a popísal techniku, ako na to.

Každý z nás je rojko, realista aj kritik. Výzva pre väčšinu z nás však je, že máme tendenciu tráviť väčšinu nášho času len v jednej alebo maximálne dvoch z týchto troch polôh. Napríklad, ak je naša prirodzená tendencia pracovať z pozície rojko a v nej trávime aj najviac času, môže nám to spôsobovať problémy premeniť sny do reality, keďže nemáme premyslené detaily alebo plán realizácie a nevidíme alebo nechceme vidieť prekážky. Ale môže sa stať, že sme väčšinou v polohe kritika – nielen voči vlastným snom, ale aj voči snom a predstavám iných. Nenechávame samých seba alebo ľudí okolo snívať a ich rozlet zrazíme na zem hneď na počiatku odradzujúcim stanoviskom.

Technika NLP nám pomáha uvedomiť si jasnejšie, ako sa tieto tri polohy odlišujú, v čom sú ich slabé a silné stránky a ako s nimi pracovať.
Cvičenie je jednoduché, dá sa robiť jednotlivo aj v skupine. Zložitá je len jedna časť a to udržať sa vedome a dôsledne v každej jednej polohe, aby sme z nej vyťažili maximum.

Najprv si označíme v miestnosti miesta, ktoré bude vyhradené rojkovi (1. Dreamer), realistovi (2. Realist) a kritikovi (3. Spoiler / critic). Kritika dáme ďalej od ostatných.
Pre získanie objektivity si určíme tiež 4. miesto – metapozíciu, ktorá predstavuje nezaujatého pozorovateľa z vtáčej perspektívy. Ak pracujeme v skupine, je možné dokonca rozdeliť na jednotlivé roly dni. Prvý deň vyhradíme rojkom, druhý realistom a tretí deň nastúpia kritici.

Pred začatím si treba opätovne pripomenúť, že najdôležitejšie je konzistentne sa udržať v každej jednej polohe a nemiešať roly. Je preto dobré, ak nás cvičením niekto sprevádza a ten dáva pozor, aby sme neskĺzavali do iných rolí / polôh.

Takže najprv budeme snívať 🙂

Premyslíme a precítime si svoj sen, svoju túžbu. Postavíme alebo posadíme sa do jednotky a našou úlohou bude nechať ako rojko svoju myseľ voľne sa túlať. Rojčíme, snívame, vizualizujeme si náš sen. Spojíme si ho s obrazom / predstavou, vôňami, chuťami, zvukmi, s detailmi. Vytvárame čo najpresnejší vizionársky obraz bez hraníc, obmedzení alebo prekážok. Nedovoľme, aby nám prichádzali na myseľ realita, kritika, spochybňovanie. Toto je čas na snívanie a brainstorming, nie na realitu alebo obavy . Nič nám nestojí v ceste, ale všetky sily sa spojili na uskutočnenie nášho sna. Uvedomujeme si všetky výhody a prínosy nášho sna, užívame si, aké by to bolo krásne keby… Môžeme náš sen ukotviť niekde na tele.

Keď sme si užili rojčenia, prejdeme do pozície 2 – realistu. Realistu máme v sebe na to, aby sme usporiadali nápady tak, aby sen alebo túžba mohli byť zavedené do praxe. Čo by sa muselo stať, aby bol náš sen reálny? Ako by sme to mohli urobiť? Zamyslíme sa konštruktívne, nie kriticky, nezavrhneme sen kvôli jeho veľkosti alebo nereálnosti. Nachádzame spôsoby, ako sa sen dá uskutočniť. Toto je čas praktického a pragmatického premýšľania, ako na to. Je potrebné navrhnúť akčný plán a premýšľať, čo je reálne, aké na to treba zdroje, pomoc, čas a energiu. Čo môžeme a budeme robiť, aby sa tieto plány stali skutočnosťou? Do akej doby sa dá sen zrealizovať, aké budú medzníky pokroku? Kto alebo čo mi môže pomôcť v uskutočnení sna? Rovnako si silu a energiu realistu môžeme ukotviť niekde na tele.

Opustíme miesto realistu a presunieme sa do pozície kritika. Kritik testuje sen a plán, upozorní na problémy, prekážky a nezamýšľané dôsledky. Kritik hodnotí, ale nemarí sny, aj keď sú ťažko dosiahnuteľné. Je priateľ, ktorý analyzuje, hodnotí detaily a upozorňuje na úskalia. Pýta sa: Čo by sa mohlo pokaziť? Čo snu alebo plánu chýba, čoho je prebytok, čo sa môže pokaziť alebo nepodariť? Dáva otázky alebo rady rojkovi alebo realistovi, ktoré im môžu pomôcť domyslieť alebo vylepšiť sen a plán realizácie.

Keď sme ako kritik plán dostatočne rozobrali na súčiastky a našli všetky slabé miesta, presunieme sa do pozície meta. Ako objektívny pozorovateľ zhodnotíme všetky tri polohy, pomôže tiež, ak si zistenia zapíšeme. Bol rojko dostatočne snívajúci a túžiaci? Pripravil realista dobrý akčný plán na uskutočnenie sna so zadefinovaním zdrojov a času? Bol kritik detailný a pozorný alebo zavrhol sen kvôli nereálnosti?
Ak je sila realistu slabá a/alebo kritika veľká, vrátime sa do polohy rojka. Je nevyhnutné, aby sme v polohe rojka nazbierali dostatočnú vnútornú motiváciu a energiu na dosiahnutie sna. Je možné, že obaja, rojko aj realista zmenia alebo zreálnia sen na základe kritikových vstupov.

Cyklus opakujeme, kým nemáme reálny plán na uskutočnenie nášho sna, ktorý môže byť kompromisom medzi všetkými troma polohami, ale bude dosiahnuteľný a všetky tri naše roly budú spokojné.
Cvičenie je dobré aj na to, aby sme seba a iných pozorovali v bežnom živote. V akej polohe sme najčastejšie a prečo? Máme okolo seba ľudí, ktorí nám v uskutočňovaní našich snov pomáhajú alebo nás naopak odrádzajú kvôli vlastnej neistote alebo strachom? Sme my tými ľuďmi, ktorí vedia byť v rovnováhe vo všetkých troch rolách a vieme snívať, plánovať a kritizovať v správnom čase a situácii?

Ak chceme dosiahnuť veľký sen, musíme nechať priestor všetkým trom; avšak nemali by sme sa nikdy kritikovi príliš ľahko vzdávať, ale posilňovať rojka a snívača v sebe a tým pomáhať realistovi nachádzať silu na uskutočňovanie túžob 🙂

Advertisements

28 thoughts on “Snívam, plánujem, kritizujem…

  1. tenshi1205, nepochybujem, že toto cvičenie je z psychologického hľadiska vypracované perfektne, ale… ALE, akosi sa mi (mne) nespája s presvedčením, že Vesmír (ak chceme, Boh, Otec, Stvoriteľ, Zdroj) má na splnenie našich snov nečakané scenáre, aké si náš Realista a Kritik ani nevedia predstaviť. Ak svoje prianie odovzdám vyššej sile, viac jej do toho nekafrem. Ale to je len môj postoj, ostatní môžu mať úplne iné skúsenosti. Ďakujem za iný pohľad na vec.

    Like

  2. 🙂 Jarah, ja som ti taká žena činu a hľadám rovnováhu medzi Božím plánom a mojou úlohou v ňom. A stále mi vychádza, že nemám len tak sedieť a čakať 🙂 ale ako povedala Matrioshka, Tvoj názor je dôležitý a možno Tvoja úloha je iná ako moja. Ja sa ešte neviem zbaviť snov a túžby ich realizovať. A modliť sa, aby mi v tom bolo pomáhané a manažovať sklamanie, keď to nevyjde 🙂

    Like

    • Ale veď to je v poriadku, každý z nás je originál 😀 a v tom je to čaro.
      Ja som zistila na vlastnej koži, že nemám mať očakávania, lebo sa z nich vykľujú iba zbytočné prekážky. Páčia sa mi tieto diskusie, lebo sú konštruktívne a netreba veľa vysvetľovať, aby sme si porozumeli. Možno to nie je náhoda… nie, určite to nie je náhoda 😛 Ináč, sklamanie beriem ako súčasť tvorenia, niekedy je aj dosiahnutý výsledok jedno veľké sklamanie.

      Like

      • Budem trochu osobná, vopred sorry, ak sa dotknem. Otázka je, či nemáš očakávania zo strachu z toho, ako to bolí, keď to nevyjde, alebo je to také prosté Budhistické zbavenie sa očakávaní s jeho úsmevom na tvári. Dychtivé očakávanie je taká čistá detská črta, mladej duše alebo dieťaťa, ktoré ešte nedostalo toľko faciek od života. Ja mám ako som spomínala v inom článku od buddhu ešte veeeľmi ďaleko, takže nemám strach, ale mám sny. A sústreďuje energiu, aby som vždy začala, aj keď nevyjde realizácia 🙂

        Like

      • Vôbec nie si osobná 😀 … Budhizmus veľmi nepoznám, ale očakávania som pustila zo svojho života na základe skúseností. Nič to nemení na tom, že mi ostalo snívanie, aj to detské nadšenie z výsledku, akoby som ho už mala pred sebou. Naučila som sa, že emócie sú presne to palivo do rakety 😛 (asi ich nemáme len tak na ukážku 🙂 . Ak niečo nevyjde, beriem to tak, že na to ešte nedozrel čas alebo by to neprospelo môjmu rastu 😆 Tým netvrdím, že nepoznám sklamanie 😀 tak ďaleko ešte nie som.

        Like

      • oki, tak potom co prekaza realistovi a kritikovi pracovat na tom sne? Aj vratane odovzdanie sa vyssej sile bez ocakavani..

        Like

      • Nechcem mať predstavy a potom porovnávať ako to je a ako by to malo byť.
        Existuje na to dobrý vtip:
        Sedí muž počas povodne na streche domu a úporne prosí Boha o záchranu. Príde k nemu čln, a on ho pošle preč s tým, že mu Boh sľúbil, že ho zachráni. Priletí vrtuľník a on urobí to isté. Hladina stúpa, prúd vody ho strhí a on sa utopil. Po smrti sa zhovára s Bohom a vyčíta mu: “Ja som ti tak veril a ty si ma nechal utopiť sa!” A Boh mu na to: “A čo myslíš, kto ti poslal čln aj vrtuľník?”
        Rozumieš?
        Niekedy sa tak sústredíme na splnenie svojho sna podľa našich kritérií, že si nevšimneme, že čo sme si priali už dávno
        máme 😀 alebo ako hovorí klasik: “Tak úporne som prosil o správu zhora, až som prehliadol posla.” 😛 Mojou alchýmiou je predstavovať si konečný výsledok a prežívať pri tom radosť a nadšenie.
        Tým netvrdím, že to, čo si napísala nefunguje. Práve naopak, každý máme to svoje, orechové.

        Like

      • Rozumiem a si mi krasne zrkadlo. Mas pravdu v tom, neupinat sa na presnu predstavu sna a planu tak, aby sme prehliadli planovanu vhodnejsiu Boziu modifikaciu 🙂 Mam vsak len pocit, ze viaceri (vratane mna) zabudli vyrovnane snivat, planovat a aj si to pekne “challengovat” 😉 a ostavaju v jednej z tych poloh vacsinou casu… a ani si to neuvedomuju. Takze preto cvicenie, lebo “Übung macht den Meister” 😆

        Like

      • Tenshi, kým zostávaš v rovine “ako sa to dá dosiahnuť” a nie “prečo sa to nedá”, tak sa máme od teba čo učiť. Ako som pred chvíľou čítala v najnovšom príspevku – som rada, že ste 😛

        Like

  3. Počas môjho NLP tréningu som robila toto cvičenie vo vzťahu na konkrétny cieľ, a to získanie vodičského preukazu. Prozaické, viem … Veľmi mi ale pomohlo pozrieť sa na tento cieľ z týchto rôznych polôh a ujasniť si čo, nakoľko vážne to chcem, čo pre to viem, chcem a môžem urobiť – a či vôbec niečo. Cvičenie však trvalo to na môj vkus trošku dlhšie ako mi bolo milé, takže túto Disneyho techniku využívam len výnimočne.

    Nie som si istá, či by som dokázala samu seba previesť tým cvičením a nevypadnúť z tých jednotlivých rolí, avšak pomáha mi, ak ho robím písomne – asociácia s každou rolou a separátory sú však veľmi dôležité a je potrebné ich robiť dôkladne.

    Like

    • Terri, áno. Separátory som zabudla spomenúť 😦 Pre mňa je tiež ťažšie ostať čisto v jednej polohe – ja som riešila work-life balance a už toho rojka som začala dávať do laty realitou 🙂

      Like

      • Najlepšie mi funguje to, že si idem napustiť pohár vody a napijem sa, na pol minútky odídem z miestnosti, kde robím cvičenie. Niektorí spolužiaci boli také akčnejšie typy a mali dosť dynamické separátory vo forme výskoku s ujúkaním, tlesknutím a tak.

        Like

  4. Tento článok ma inšpiroval, a vyskúšam to. Veľa času v živote som strávila v polohe snívania. Niekedy bol ten sen taký pekný, že som sa cítila spokojná, ako keby už bol zrealizovaný. Keď som sa náhodou zobudila zo sna, tak som často vynechala pozíciu realistu, ale som rovno skĺzla do role kritika. Ten kritik bol veľký frajer a mal veľkú moc. Tak ma najčastejšie skritizoval tak, že rojko bol z toho jak zmoknuté kura a realista ani nedošiel k slovu. Teraz vyskúšam na jeden svoj možný sen tento perfektný návod, a ten mi nedovolí vynechať realistu, a kritik sa nebude nadrapovať. Inak k predchádzajúcej diskusii. Začínam mať dojem, že naozaj platí človeče, pomôž si sám, a aj pán Boh ti pomôže. Myslím, že snívať je v poriadku, konať je v poriadku, len človek nesmie trvať na svojej úplnej predstave konečného výsledku. Je dobré, keď konečný výsledok vloží do božích rúk, a medzitým sa pechorí po krôčikoch vytrvalo smerom k cieľu.

    Like

    • Jana, pri čítaní tvojho komentára som si uvedomila, že to mám presne naopak – výsledok, cieľ si vyberám ja a na pánubohu nechávam, nech ma vedie ako uzná za vhodné. Ja sa prispôsobím, pôjdem ako chce, len nech dôjdem tam, kam chcem. Čím ale nevylučujem, že si občas po ceste nerozmyslím niektoré z tých cieľov.

      Like

      • Toto musím ešte domyslieť, lebo ako hovorím, v realizácii svojich snov som dá sa povedať nepoškvrnená…..

        Like

      • Rovno ti poviem, zdá sa mi, že keby som si určila úplne presný cieľ, napríklad presne tento biely domček na gaštanovej 500, tak by som asi nevedela dôverovať výsledku. Ale keď si poviem pekný biely domček so záhradkou, v tejto približnej lokalite, a nech sú tam fajn susedia, dáko to už zariaď, tak tomuto cieľu som schopná veriť.

        Like

  5. Jani, ja keď som si ten dom vysnívala (a aj ho uskutočnila :)) , rojčenie bol skôr o ukotvení pocitov, ktoré v tom vysnívanom dome budem mať. Teda nie presná farba alebo ulica, ale pocit bezpečia, rodiny, kvety v záhrade a tak. Je trochu iný, ako bol pôvodný sen, ale bez toho snívania by som nikdy v sebe nenašla energiu naňho zarobiť a ísť do úverov 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s