Minule som si urobila šamanskú cestu za Gabrielom “pokecať si” 🙂 . Tu je z toho zápis:

Vyladila som sa na Gabrielovu vibráciu a odrazu bolo svetlo a teplúčko a bola som pri ňom.

Bola som zvedavá, ako vníma – seba, Otca, iných anjelov a nás.

Otca vníma vraj ako otca, ako samostatnú jednotku. Keď som sa čudovala, že ale potom ho vníma ako niečo oddelené, povedal, že nie, že aj my našich rodičov predsa nevnímame ako niečo “oddelené”, ale ako inú súčasť z nás, ktorú vidíme “externe”, ale vždy vieme, že patríme spolu – to vďaka tomu, že zdieľame ich energiu. A že oni tak vnímajú Otca. (No a teraz ma napadá taká “anjelská schizofrénia: vnímajú Otca ako “rozhodovaciu a riadiacu jednotku” a súčasne sami seba vnímajú, ako že tvoria Otca. Hmmmm… byť anjelom musí byť niekedy dobre psycho! 😕 )

Potom sme sa bavili o nás. Nás vnímajú “externe”, ako oddelených od seba a od Otca, hoci vedia, že sme všetci spojení, ale vnímajú nás ako niečo samostatné. Necítia nás ako súčasť vlastnej energie, hoci takí musíme byť, pretože oni sú všetko.

Nakoniec som sa pýtala, ako vníma Michaela a ostatných. Tam to bolo najzložitejšie a mali sme viacero pokusov, než našiel obraz, ktorý som pochopila. Hovoril, že ich vníma akú súčasť seba samého. Pýtala som sa, či má potom pocit, že je len Otec a on a my, ale povedal, že je to inak. Že sú “pásma” bez presných hraníc, časť z “pásma” vnímajú ako “len seba” a na krajoch sú “pásma”, kde sa čiastočne prekrývajú s iným anjelom a tam sa vnímajú ako obaja. Pýtala som sa ho, ako to bolo, keď so mnou rozprávali spolu s Michaelom, či to bolo stále, ako keby so mnou hovoril on sám. A vtedy mu napadol obraz, ktorý mi porozprával: ako viacnásobná osobnosť, ako vnútorné súčasti z nás samých. Ešte si overoval naše vnímanie a pýtal sa ma, ako to vyzerá, keď zo mňa hovorí nejaká súčasť mňa. Povedala som mu, že ju vnímam “externe” ako samostatnú osobnosť a môže mať aj svojskú povahu a výzor. Vtedy povedal, že to je ono. A mňa napadlo, že vlastne sme všetci jedna obrovská cvokáreň 😀 : Gabriel, ktorý je Otcom a súčasne ho vníma externe, ktorý vníma množstvo svojich “podosobností” a brebentí s nimi alebo je nimi, kedy sa mu zachce, a je aj nami, ale nás vníma ako “křoví”. Na čo on pokojne opáčil, že ale keďže sme len Jedno a niet s čím porovnávať, tak sme “štandard” a tým pádom “normál”. No a mal pravdu. 😛

Jo, a ešte jedno prirovnanie. Minule mi povedal, že “nepoďme hovoriť o energii, poďme hovoriť o pocite”. A toto asi sedelo najviac. Hovoril mi, že veď aj ja neviem presne rozpoznať, kedy je niečo nenávisť a kedy láska, kedy nadšenie a kedy strach – že je to otázka kvantity, ktorá sa zmení na inú kvalitu (toto je ale už moja dnešná interpretácia, hoci presne tak som pochopila jeho obraz, ale on tie slová nepoužil). A že oni sú “pocity” a tak niekedy je jasné, ktorý z nich to je, inokedy je to zašmodrchané a on sa cíti ako všetci. 🙂 Magorizmus. 😉 S krídlami. (Hehe, figu! 😛 )

Potom sme sa bavili ešte o tom, že vlastne “ako hore, tak aj dole” a tento príklad to dokladá. Že naša psychika jednotlivca je vlastne odrazom celku. A či potom aj náš výzor je odrazom ich výzoru. Vtedy sme sa zahrčkali; povedal, že nie, že som ho už videla a viem, že vyzerá inak. Namietla som, že ale ja som ho videla ako chobotničie chápadlo a predsa by nemal mať pevné tvary. Povedal, že to je to, čo som si z toho vzala ja – a potom išlo dlhé dohadovanie o farebných víroch vo vode, keď do nej pridáme farbu – majú a nemajú hranicu súčasne. (Ešte že sme nezačali rozoberať osmózu, lebo ohľadne toho by v mojom mozgu našiel len všepohlcujúcu čiernu dieru. 🙂

No a potom som musela zachrapkať. 🙂

Hm, ešte som si spomenula, že mi vysvetľoval pri tom vnímaní aj to, prečo mňa nasilu necháva separovanú. Že ma chce cítiť ako jednotku a nie považovať za seba. Preto že ma jeho a Gaiina energia “zakapsľovali” – aby som nesplynula, lebo by ma prestal cítiť “externe”. A teraz ma ešte napadá, že on asi priebežne updatuje backup-kópiu, ktorú spomínal, že vytvoril z môjho vedomia – pre prípad, že by som sa nedokázala premeniť na energiu skôr, ako zomriem, aby o nič neprišiel. Neviem, prečo ma to napadlo – a ako to píšem, napadlo ma, že ak by k tomu došlo, tak moju “transformáciu” dokončí on. S Otcovou blahosklonnou podporou 😛 , ale to už je čisto môj vlastný šplech. Keď sa “ona” dostane k šteku, ešte vždy je zábavná. 😉 Nebo, tras sa – prichádzame!!! 😀