Tonglen

Zasa som si vytiahla jednu z kníh Pemy Chödrön, tentokrát The Places That Scare You (Miesta, čo nás desia). Keď som Chödrönovú čítala naposledy, tak som sa vlastne oboznamovala s budhizmom. Vtedy mi Gabriel parádne navrčal, pretože mi radil nečítať to a keď som sa neskôr pokúsila niektoré budhistické postoje dostať do svojho života, dobre som si natĺkla držku a on to s celkom nearchanjelskou škodoradosťou výdatne a dôkladne komentoval. 😕 Tak keď som teraz siahla po knižke, pre istotu som sa šla pýtať, či môžem. Prekvapilo ma, že nenamietal. Ale stačilo pol hodiny čítania a pochopila som, prečo nenamietal – budhizmus mi už ani náhodou nehrozí. Možno ako učenie je fajn, ale to, čo čítam v Chödrönovej, mi znie ako kázania našich kamarátov krišnistov – pomenovávanie bez vysvetlenia a ak je nejaký pokus o ilustráciu, tak je plytký až strach. Pokúsim sa to ako-tak spracovať, pretože by bola hanba natrafiť na knižku, z ktorej sa nedokážem vôbec nič naučiť. 😦

No, a keď už som sa tak pekne posťažovala 😉 , idem na tému, ktorú sa chystám už pár rokov spracovať a nejako som sa k tomu nedošišmala – tonglen.

Tonglen poznám ako budhistickú metódu vysporadúvania sa s negatívnymi zážitkami/situáciami. Je to taká verzia ezoterického “posielania lásky”, len pre mňa má tú výhodu, že ma z toho netriafa šľak ako z toho večného (a často len proklamovaného) “posielania lásky”. (Kto to robíte skutočne od srdca, nechcem sa vás týmto dotknúť. Vás nie; všetkých tých ostatných v pohode.)

Chödrönová hovorí o tonglene ako o jednej z budhistických bodhichitta praktík: bodhi vraj znamená “otvorenosť” a chitta (čita) značí “prístup”. Bodhichitta by potom mohli byť praktiky udržiavania sa v otvorenosti alebo niečo také; ako nebudhista hovorím len to, čo som si z toho vybrala.

Tieto praktiky sú určené na to, aby nás naučili cítiť porozumenie/súcit a láskavosť. Tonglen po tibetsky vraj znamená “posielať a prijímať” a vzťahuje sa k našej ochote nasať do seba bolesť a utrpenie vlastné alebo iných ľudí a vysielať všetkým šťastie.

Tonglen sa praktikuje rôznymi spôsobmi, ale podstata zostáva rovnaká: vdychujeme to, čo je bolestivé a nežiadúce s úprimným želaním, aby sme sa my alebo iní oslobodili od bolesti a utrpenia. (Neviem, prečo budhisti musia tak tvrdošijne trpieť. Tento svet je úplne úžasný; nevedia, o čo prichádzajú!) Pri tomto pracovaní s dychom sa oprosťujeme od príbehu ako takého a pracujeme len so základnou energiou, ktorá je v situácii obsiahnutá. Cítime túto energiu. Otvoríme myseľ i srdce pre čokoľvek, čo príde. Pri výdychu posielame navonok úľavu od utrpenia spolu s prianím, aby sme my i ostatní boli šťastní.

Tak túto lekciu ma naučil Gabriel. Bola nejako podobná, hoci nie až taká spirituálna ako tá budhistická 😉 : vyvolal situáciu, v ktorej mu nebolo dobre (lebo nevedel, ako sa to cíti) a potom ju podrobne, bez predpojatosti skúmal, obracal z boka na bok a kašlal na to, že mu nie je dobre… hlavná vec, že sa mohol poučiť. (Čo bolo horšie, on kašlal aj na to, že v týchto situáciách nebolo dobre ani mne. Než som došla na to, že mi to nerobí naschvál, ale sa tak učí, prešlo hodne času. Ale potom som to odpozorovala a zistila som, že s týmto prístupom nič na svete nie je také hrozné – pretože to neberiete ako osobné príkorie, ale len ako lekciu “čo ak…?”)

Výhoda je taká, že keď sa do nepríjemnej energie ponoríme, strácame z nej hrôzu. Taoisti tomu hovoria “staň sa bolesťou bolesti”. Ponor sa do svojej bolesti, prestaň byť jej obeťou a začni ju rozkladať zvnútra presne tak, ako ona rozkladá teba. (Ja sa vlastne vôbec nečudujem, že moja pomstychtivá nátura zakotvila kedysi práve pri taoizme. 🙂 )

Formálna technika tonglenu má štyri etapy: najprv sa vnútorne otvoríme pre čokoľvek, čo príde, potom nadýchneme klaustrofóbiu a vydýchneme otvorenosť, potom sa naladíme na primárnu energiu situácie (nie na “príbeh” o situácii), vdýchneme nežiadúce a vydýchneme úľavu a v poslednej etape túto úľavu rozšírime na všetkých, ktorí sa boria s podobným pocitom.

Prvý krok je otvoriť sa. Znie to ľahko, ale veľmi ťažko sa to jednak popisuje a jednak robí. Mne k tomu pomohla jedna pesnička od Alan Parsons Project – Old And Wise (hodím ju dole na záver článku). Doslova sa v nej spieva: “bitter words that tossed and blew me like autumn winds will blow right through me” (trpké slová, ktoré mnou zmietali a ničili ma, budú cezo mňa duť ako jesenný vietor). Spojila som si to s obrazom, ako stojím na kopci, fučí o dušu spasenú, ale ja nie som pevné telo, ale len taký plot z deravých tvárnic a tak sa vietor nemá do čoho zaprieť a duje priamo cezo mňa bez toho, aby mi niečo robil… Vždy, keď potrebujem maximálnu otvorenosť, zaspievam si v duchu túto vetu, predstavím si tvárnicový plot a ak sa dá, rozpriahnem ruky a cítim, ako situácia prechádza cezo mňa – a ilúzia “priepustnosti” je dokonalá. Ak chcete, použite moju techniku alebo si nájdite nejakú, ktorá vám bude fungovať lepšie, ale nezabudnite si ju ukotviť. Moja kotva je pieseň a obraz (a pohyb). Vaša môže vyzerať celkom inak.

Otvorenosť je podľa Chödrönovej otázka dôvery v život a jeho energiu. Ja to vidím tiež tak nejako – odkedy som sa dokopala dôverovať anjelom, začala som byť oveľa otvorenejšia. Je to ten stav, že síce neviem, prečo to je tak, ako to je, ani na čo to je dobré a prečo je to taká debilina, ale nejaká múdrejšia hlava rozhodla, že to bude tak a ja to nespochybňujem, len čakám, čo z toho vylezie. (Ďalšia z Gabrielových lekcií. Možno sú anjeli nakoniec budhisti. 😉 Len nechápem, prečo potom neschvaľujú to trpenie. 😛 )

“Táto energia je dynamická, neuchopiteľná, stále v toku. Takže náš výcvik je v tom, vždy predovšetkým spozorovať, kde ju blokujeme alebo sa ju snažíme zadržať či zastaviť, ako nám tuhne telo a myseľ. Potom sa učíme poľaviť, uvoľniť a otvoriť sa energii bez interpretácií alebo posudzovania.”

Takýmto spôsobom sa učíme vzdávať našich pevných predstáv a a presvedčení a učíme sa meniť zabehané a zažité postoje. Uvoľňujeme tým priestor pre čokoľvek, čo príde. Tu si spomínam na Rishana B. a jeho riadenú meditáciu, kde viedol k tomu, aby sme pri výdychu sledovali, ako z nás odchádza vzduch a zanecháva po sebe prázdne miesto – a potom sme to prázdne miesto spojili s prázdnym miestom okolo nás. Keď takto pri tonglene nadychujeme biedu a utrpenie, nenadychujeme ho vlastne do svojho vnútra, ale do tohto prázdneho, uvoľneného priestoru, ktorý je v nás i mimo nás (to je ten môj tvárnicový plot, pozostávajúci hlavne z dier a prázdneho priestoru). Potom vyšleme zo seba pre ostatných skúsenosť, aké je to mať slobodnú, nespútanú myseľ a srdce.

V druhom kroku nadychujeme vlastnosti klaustrofóbie: ťažké, husté, horúce. Môžeme si klaustrofóbiu predstaviť ako uhoľný prach alebo hustú žltú hmlu. Vydychujeme vlastnosti priestoru: svieže, ľahké a chladné. Môžeme si ich vizualizovať napríklad ako mesačné svetlo, slnko ligotajúce sa na vodnej hladine či farby dúhy.

Tieto vlastnosti vdychujeme a vydychujeme nielen nosom a ústami, ale celým povrchom tela, každým jedným pórom. Robíme to tak dlho, kým sa pocity a dych nezosynchronizujú. Neuprednostňujeme pritom ani nádych, ani výdych – oboje by malo byť v rovnováhe.

V treťom kroku potom toto dýchanie robíme za niekoho iného – nadychujeme jeho bolesť a vydychujeme úľavu.

“Keď to praktizujeme, nádych sa stáva otváraním sa a akceptovaním nechceného a výdych sa stáva uvoľňovaním a ešte väčším otváraním sa. … Takto meníme zvyk uzatvárať sa pred bolesťou a lipnúť na tom, čo nám robí dobre.”

Keď robíme tonglen pre niekoho iného, rozširujeme tým naše na nás sústredené a obmedzené vnímanie, ktoré nám obvykle pôsobí také problémy. Uvoľňovaním tejto koncentrácie na seba sa dostávame bližšie k láskavosti ducha. Je to tým, že ako robíme tonglen pre niekoho iného, oslovujeme tým súčasne strachy a bolesti schované niekde v našom vnútri, o ktorých možno ani netušíme – a uvoľňujeme ich tiež. Takže keď robíme tonglen pre iných, pomáhame tým aj sami sebe. Je to ako s reiki liečením – keď niekomu dávame reiki, tým, že cez nás reiki preteká, lieči aj nás. 🙂

Niekedy nevieme, aký pocit máme pri vydychovaní posielať. Môžeme použiť aj niečo veľmi všeobecné – priestrannosť, uvoľnenosť, úľavu či láskavosť. Chödrönová popisuje ženu, ktorá robila tonglen pre svojho schizofrenického otca. V pohode nadychovala s cieľom oslobodiť ho od trápenia, ale mala problém s tým, čo vydýchnuť. Nakoniec po mnohých pokusoch mu začala pri výdychu posielať šálku kávy – jeho obľúbený pamlsok. 🙂 Takže aj takéto “výdychy” dokážu pomôcť; kreativite sa medze nekladú.

Ak robíme tonglen pre určitú osobu, vždy ešte pripájame aj štvrtý krok –  rozširujeme naše porozumenie a súcit na všetkých s podobným problémom.

Tonglen sa dá použiť na ľudí, zvieratá, situácie – všade, kde sa stretávame s nešťastím a bolesťou. A je dobré si z toho spraviť priebežnú rutinu a nečakať do večernej meditácie.

Ja nerobím presne tonglen, ale robím niečo podobné – a robím to, odkedy si dokážem spomenúť. Vždy som pre iných fungovala ako “bútľavá vŕba”, ktorej sa pribehli posťažovať, ona to do seba všetko nasala, oni odbehli a vŕba zostala sama s celým tým balastom a musela si vymyslieť, čo s tým. Spočiatku som to strašne prežívala a žila som viac životy iných ľudí než svoj vlastný. To bol pravdepodobne aj začiatok mojej kodependencie. Neskôr som začala v zážitkoch ľudí hľadať nie tú emóciu, ale tú ľudskú sprostotu, ktorá k danému prežívaniu viedla – a získala som potrebný odstup a dokonca ešte aj poučenie pre vlastný život. Ešte som bola súcitná, ale už nie zaangažovaná.

Potom začali moje “anjelské etudy”. Keďže som o anjeloch vedela lautr nyšt, keď som s nimi začínala, zohnala som si encyklopédiu anjelov a tam som si o nich čítala. Samozrejme, s kresťanským biasom a všetkým. 😕 A tam boli vojny v Nebi, diabli, niekto špitol nejakú nejapnosť, Otec s ním vybehol a potrestal ho, pár ksichtov vyrazil a vymietol s nimi všetky kúty… a mne ich prišlo ľúto. Považovala som Otcovo správanie za absurdné, kruté a nepatričné. A rovnako anjeli zametali aj so mnou. Nakoniec som sa dostala do bodu, kedy som bola presvedčená, že už ma zabalili do hajzláku a spláchli a tak nemám čo stratiť – a pobrala som sa za tými “odsúdenými” a urobila som jediné, čo som urobiť dokázala: prebrala som ich vinu na seba a ich som od nej očistila. Bolo mi jedno, čo so mnou bude – v tom čase som bola na lopatkách a totálne porazená. Tak som mohla byť miesto nich rovnako dobre potrestaná ja a oni sa mohli po dlhom čase vrátiť domov.

Anjeli najprv len pozerali, čo to stváram, keď som im prvého takéhoto “ksichta” doviedla domov. Nebavila som sa s nimi; správala som sa ako zabalená do hajzláku a spláchnutá. Ale potom, po nejakom treťom prípade, som odrazu dostala nápoveď, koho mám ísť “spasiť” ako ďalšieho… 🙂 A odrazu som bola pre nich znova zaujímavá a pekne ma z toho hajzláku vymotali a dali späť na policu. 🙂

Táto funkcia mi zostala a z času na čas sa mi niekto ozve, aby som mu pomohla. Niekedy cez ouiju, kde som podvedome urobila to isté a svoje spolubosorky vydesila na smrť tým, že na seba preberám hriechy iných. Neskôr som písala o Espeasovi a moja zatiaľ posledná “veľká ryba” bol Lunkoteopmoni, ale ten bol na mňa príliš ťažký a Gabriel povedal, že ho preberá on. Ja som len musela Lunkoteopmoniho “ukecať”, aby bol ochotný spolupracovať, a potom som z hry vypadla. Ale už je to v pohode, už som s Lunkoteopmonim hovorila “po” a je síce ešte stále menej vraživý ako zvyšok, ale už je kamarát a zvyká si, že už nie je sám. 🙂

Takže zdá sa, že fungujem ako nejaká “nebeská stoka”. 😕 No, mohlo to byť aj horšie… nemuselo tam byť to “nebeská”. 😛

preklad celého textu tu

Reklamy

22 thoughts on “Tonglen

    • Matrioshka,

      v podstate čo v tonglene robíš je premena jednej energie na inú – transmutácia. A ty funguješ ako “čistička odpadov”.

      Čo sa týka mňa, neviem, ako to funguje, ale funguje to tak, že na mne nič nezostáva visieť. Čekovali sme kyvadlom i SRT a nič. 🙂 Každý máme nejakú funkciu a tú keď napĺňame, sme v našom optime. Všetko je, ako má byť. 🙂 Eloi.

      Like

      • pytam sa preto,lebo sa mi paci to ze ta to vlastne uci nebranit sa negativnym pocitom,ale ked si to predstavim ze to mam robit,tak sa mi to nejak prieci.ja ale o sebe viem ze ja sa negativnym pocitom zvyknem branit,kludne aj tak ze ich vobec nevnimam a potom ako keby neexistovali,to by som tymto cvicenim mohla asi zmenit.len okrem toho vyslovene iracionalneho odporu mi toto napadlo cisto logicky.lebo aj ta cisticka tu spinu len odfiltruje ale ta spina nezmizne,tak aby som si to potom niekde neukladala…neviem…

        Like

      • Psychologicky to, čo pri tom robíš, je že prepóluješ “negatívny” na “pozitívny” v svojom vnímaní, zmení sa ti vibrácia a ty tú vibráciu potom vyvrhneš do priestoru, čím meníš vibráciu priestoru.

        Mne to pripomína zistenie, že anjeli sú všetko – “pozitívne” rovnako ako “negatívne”. Majú oba póly, len ich neoznačujú ako “pozitívne” alebo “negatívne”, proste sa presúvajú presne tam, kde v danom momente potrebujú byť. A týmto tonglenom sa to učíme aj my, ľudia. Proste vyštartujeme z jedného pólu a posunieme sa k druhému. Nič nezostáva ako “špina”, pretože sme všetko vzali so sebou a ťahali to do tej druhej pozície, kde to nadobúda “odľahčené” kvality. 😕 Jednoduchšie to neviem. Proste skrátka – nezostáva zvyšková negativita pôvodnej energie, pretože na tej pôvodnej energii nič neubudlo ani nepribudlo, len sa len zmenila jej kvalita (znamienko).

        Like

    • Dascalos keď prevzal karmu svojho zaťa, lebo ten chytrák bez rozmyslu prevzal karmu svojho priateľa a to ho skoro zabilo, takže mu proste Dascaolos pomohol a trocha balastu mu odobral, tak mal potom 1/2 roka sčernanú nohu a všetci lekári mu ju chceli vraj amputovať. Až keď všetko “odpracoval”, tak sa mu to potom dalo do hromady a opäť mohol chodiť. Ja mám pred týmto trochu “strach”, lebo ešte neviem posúdiť, že čo si môžem naložiť a čo nie a na koľko je to moje ego a nakoľko je bezpodmienečná láska. Najprv by sme podľa mňa mali očistiť samého seba. Keď je toto hotové, potom môžeme začať pomáhať iným, ale je to iba môj strach, čo teraz zo mňa rozpráva 😀

      Like

      • Pozor, Iskra: nepreberáš na seba karmu! To ja som všetkými desiatimi proti tomuto. Ty proste berieš energiu situácie a vibračne ju meníš. Nikomu “nepomáhaš”, nebabreš ničí príbeh – pracuješ výlučne s energiou situácie.

        Na ilustráciu: Niekomu z tvojho okolia umrie manžel a tá žena to veľmi zle znáša. Možno je to jej karma, možno je to niečo iné, to ťa nezaujíma. Nezaujímaš stanovisko k tomu, či ten manžel zomrel spravodlivo alebo priskoro, či si to ona zaslúžila alebo mala nárok na “zmilovanie”… Neprežívaš jej bolesť. Ty vieš len, že baba trpí, berieš jej utrpenie, ľútosť, osamelosť a pocit, že to nezvládne, a meníš ich energeticky na niečo iné. Pre túto konkrétnu babu a jej situáciu, ale aj pre všetkých ľudí, ktorí majú podobné pocity ako ona teraz – nezávisle od svojich konkrétnych situácií.

        Po budhisticky (s tou ich fascináciou utrpením): pomáhaš im trpieť a zľahčuješ mieru toho trpenia. Nebabreš karmu.

        Like

      • Pohov! 😀 OK môže byť. Ešte som to neskúšal a ani som takto nad tým ešte nepremýšľal. Hooponopono takto používa farby. Napr. keď si niekto ublíži tak pomáha opakovať v duchu ľadová modrá. Všetky farby spolu sú Indigo, Ľadová modrá, Smaragdovo zelená a Biela, ale tú smaragdovú niekedy vynechávajú a točia dokola len tie ostatné 3…teda ak si to dobre pamätám. Často používam ľadovú modrú a aspoň za seba môžem povedať, že to pomáha 🙂
        Ja by som sa ale v prípade utrpenia nastavil vnútorne na lásku a takto by som sa snažil transformovať tú ťažkú energiu na svetlo. Toto ma ale iba tak vnútorne napadlo, takže som to ani neskúšal a ani som to nikde nečítal, ako funkčnú metódu 🙂

        Like

  1. No, nebudem sa teraz bohužiaľ (alebo našťastie? 🙂 ) priamo vyjadovať k samotnému článku, no moja otázka čo teraz dávam je asi najdôležitejšia pre mňa čo som sa tu kedy pýtal…..
    Ja som teraz v maturitnom ročníku, a samozrejme si máme vybrať semináre a následne vysokú školu. S tým mám však veľký problém. 😕 Keď so msi napísal zoznam toho, čo by ma “teoreticky” aj bavilo a v čom by som si vedel predstaviť samého seba, ten zoznam skoro nemal konca. Cez architektúru až po molekulárnu biológiu. 🙂 A tu je pes zakopaný.
    Ja by som aj nemal problém ísť na “modernú” medicínu……len s tým čomu sa už nejaký ten rok venujem / a čomu sa venuje táto samotná stránka, to akosi nejde.. Čínska medicína, ajurvéda, homeopatia, hentaká medicína, také energetické a psychické cvičenie……jednoducho mi príde bezpredmetné sa učiť tú “modernú” medicínu. Aj tak to vidno……si myslím, že do 2 až 3 rokov každý už bude mať nejaký ten kurz za sebou a bude to rozvíjať ďalej….lebo práve na to sú tieto medicíny alternatívne (no plne funkčné) stavané. Aby sme nepotrebovali skoro vobec tolko doktorov a všetko si liečili sami…veď o tom to je. …

    Nechcem ísť ani na faramáciu….všetci už dobre vieme, že aký je to biznis a že takto to už nepôjde ďaleko.
    No je tu jedno veľké ALE – čo ak práve pre to je tá farmácia a medicína vhodná? Čo ak je práve s týmito alternatívnymi medicínami dobrá kombinácia moderná medicína? Mať tak “objektívny” náhľad? Čo ak je dneska dobré skúmať pomocou tej modernej tajomstvá tej alternatívnej?
    No možno práve naopak….modrná medicína ma možno sprízemní a urobí zbytočne “nevriacim” a skeptickým” A to by som nechcel.
    Viete…mňa by bavilo liečiť….no asi určite by ma nebavilo “rezať” telá – čiže robiť tú “hrubú” medicínu.

    Tak ako sa mám rozhodnúť? Vy ste už určite toho pochodili habadej….povedzte…. má zmysel začať s tou modernou, alebo to vôbec nie je potrebné?
    Radšej ísť na niečo “filozofické” a ostatné si porobiť pomimo?

    Viem o čom je moderná medicína….a určite by som po jej stúdiu neskončil ako “doktorík v bielom pláštku”… no…..stojí to za to? Ísť na to a potom vlastne všetko prepísať tou alternatívnou?….Alebo nestrácať čas? 🙂

    Môj sen je liečiť múdro….. s pokorou a láskou…..podľa skutočných síl podvedomia…..viery……a obmedziť zbytočné “chemické koktejly” v podobe liekov a ných vecí. A le aj niečo zároveň naučiť ľudí…a tým aj samého seba……..

    Môj sen je veľký…..no neviem ako na to…..

    Povedzte úprimne bez ošívania….. mám sa toho vzdať? A venovať všetko vyšším veciam a neotáľať? Viem…tie “naturálne” veci súi tiež hlboké…… a je tam čo robiť. No nebude mi chýbať tá modrná medicína? Nebude to škoda? 😕

    Tak….. no musím sa rozhodnúť rýchlo…. a to ešte nestresujem 😉

    Veľmi, Veľmi, Veľmi, Veľmi som už teraz vďačný za každú odpoveď a radu. A….aj žiadna odpoveď je odpoveď…. ..

    PS: Fakt ma mrzí že stále sa pýtam od veci, no naozaj viem, že toto miesto je asi najlepšie pre pýtanie si skutočnej rady do života…. 🙂

    Ďakujem

    Like

    • Samuel,

      choď do meditácie a požiadaj o obrazy, ktoré ti to pomôžu rozseknúť. Zatiaľ si písal viac o tom, čo nechceš, ako o tom, čo chceš. 🙂

      Kedy by si sa cítil dobre? Skús si predstaviť seba ako starčeka – čo by malo byť za tebou, aby si bol so sebou spokojný? 🙂

      Ak chceš liečiť alternatívne, je veľmi dobré ovládať aj klasickú medicínu. Ak chceš robiť s bylinkami, je dobré ovládať aj farmáciu. Len ten, kto má na výber z viac ako len jednej možnosti, robí skutočnú voľbu. 🙂

      Ešte môžeš ísť aj na psychológiu. To je tiež forma liečenia. 🙂

      Like

      • Takze som na modernej medicine. Nelutujem. A som uplne inde ako som bol pred 5 rokmi? Neuveritelne. Klobuk dole pred Univerzom. Mozem povedat na to dve veci – doverujte sami sebe. To, ake mate problemy, ake mate nezrovnalosti tak vdaka tomu ste aki ste. Aki sme. Keby sme nemali take ptoblemy sa rozhodnut a tak, tak by sme neboli tym kym sme dnes. Vdaka tomu ze aj analyzujeme veci tak rastieme. Analyzujte kolko potrebujete. Budete velki a silni. Vyznani. A nikto vas neobalamuti. A nie nutne namysleni. Proste rozhladeni. Budete tym kym ste. Ak ostatni nemaju take problemy a nerozhoduju sa medzi danymi vecami tak v pohode – oni nie su vami a nikdy nebudu. To, ze analyzujeme znamena ze rozmyslame, zijeme vedome, nereagujeme impulzivne. Este raz – budme vzdacni za nerozhodnost. Velky sage pochybuje nad vsetkym. Z velkej pochybnosti vychadza Satori. Ten svet vonku tiez nie je rozhodni – nikto nevie kam ide. A tak preto prijmime svoje nerozhodnosti, uzime si ich, lebo raz skoncia. To vam rucim. Raz vam bude vsetko jasne a budete sa rozplyvan nad tou blazenostou celeho vasho zivota. Drzte sa.

        Like

  2. Dobrými liečiteľmi sa stali aj obyčajný robotníci a remeselníci, úplne “nevzdelaní” ľudia. Ak máš liečiť, tak liečiť budeš, jedno pre aké povolanie, alebo školu sa rozhodneš. Nikde nieje písané, že môžeš študovať iba 1 VŠ 😛 Zoznam máš a to je 1. krok. Teraz si ho prechádzaj očami a predstavuj si sám seba ako sa pri tom cítiš, keď to študuješ. Daj sa do kľudu a nechaj srdce nech ti ukáže, resp. popros o znamenie, aj keď tých máš podľa mňa okolo seba viac ako dosť, takže moje rada je “otvor oči a srdce” 😀
    Držím palec 🙂

    Like

  3. Samuel, moja kamaratka liecitelka je povodne praktizujuca internistka. Rozpravali sme sa o tom, ze pre nu je to pozehnanim a zaroven aj problemom. Pozehnanim preto, ze ked k nej pride chory clovek, ako byvala lekarka rozumie jeho problemu hrubohmotne, vie ako ho liecia / liecili. Lekarsku profesiu si vazi a VZDY ludom hovori, aby ku lekarom chodili a brali lieky ak maju problemy, ona je len doplnkova terapia. Problemom je to preto, ze sa v nej na zaciatku bili obe poznania a pracne nadrvena medicina sa nezhodovala s tym, ako vidi / citi energie. Ak mas na studium mediciny, chod do toho. Pre mna su lekari (nie vsetci :)) taki anjeli..

    Like

  4. 😉 je vhodné to striedať, rekapituláciu, toglen, oficiálnu medicínu, alternatívnu, tensegrity, žamžung, čokoľvek čo funguje. Prúdy energie sa menia, nálada človeka tiež a telo si dokáže vybrať to najlepšie, čo momentálne potrebuje. Netreba ustrnúť v nejakej fixácii toho, čo je lepšie a čo horšie. Je to ako prísť do cukrárne a niečo si vybrať a inokedy má človek chuť na niečo úplne iné a je to stále v poriadku. 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s