“Ako budeš postupovať svojím životom, tvoja pravda sa dostane do vhodnej proporcie v porovnaní s tvojou osobnou silou.” — Lujan Matus

Zasa som si listovala v Lujanovi Matusovi a v otázkach a odpovediach žiakom som našla jednu, kde sa ktosi pýta na to, že ženy sa môžu v bosoráctve ľahšie dostať do stavu “morbidity”. Študent zisťuje, či je to stav prílišnej únavy následkom precitlivelosti, kedy sa emocionálne žena dostáva von z rovnováhy, pretože lono a Tretie oko sú už nastavené na prijímanie informácií, ale ešte stále sa nachádzajú v energeticky nevyváženom tele.

Pamätám si, že tejto téme morbidity sa dosť často venoval aj don Juan, len som ju nejako nechápala a zmysel mi unikal.

Matus odpovedá, že nerovnováha a nasledovná morbidita nie je zapríčinená tým, že by vidiaca bol preťažená informáciami, ale preto, že začne byť netrpezlivá a podráždená z “hlupáckeho” správania iných, ktoré tak vníma, pretože vďaka videniu je jej rýchlosť chápania oveľa vyššia ako rýchlosť tých, ktorým sa snaží informáciu odovzdať.

🙂 Nejako mi to vysvetlilo moje problémy s ľudstvom. Ľudská blbosť ma odjakživa neskonale vytáčala a len čo som túto netrpezlivosť prejavila, hneď sa našiel zástup tiežbosorákov, ktorý sa začal odborne fundovane vyjadrovať na adresu môjho ega 😉 … a nakoniec je to len vec rýchlosti chápania!

Myslím, že tiež patrím do cechu bosoriek s oceľovou metlou. 😆

Lujan Matus má pre bosorky s oceľovou metlou radu:

“Len sa uvoľni a nechaj, aby sa udalosti odvíjali pred tvojimi očami bez tvojho zásahu. Kontrola, ktorú tu vidiaci potrebuje, spočíva v schopnosti naučiť sa získať odstup od toho, že chceš na konci mať určitý výsledok. Aj keď cítiš nutkanie zasiahnuť, najčastejšie je lepšie nezasahovať do prirodzeného behu vecí. Ak si situácia skutočne vyžaduje zásah, zjavne ide o iné podmienky a treba konať. Ako budeš postupovať svojím životom, tvoja pravda sa dostane do vhodnej proporcie v porovnaní s tvojou osobnou silou.”

🙂 Toto bola dosť drsná lekcia v mojom živote – naučiť sa získať odstup od veci… Ono to znie tak jednoducho – proste nekonáš, nie? – ale vyžaduje si to niekoľko vecí súčasne (vlastne len jedinú vec súčasne 😛 ): 1. dôverovať v energetický svet a jeho rovnováhu a to, že veci majú nejaký vyšší zmysel, pretože majú vždy zmysel aj na našej mikroúrovni (“ako hore, tak aj dole”, prijatie zákona kauzality všetkými smermi); 2. odosobniť sa od diktátu ega a jeho večného “lebo ja chcem!” a 3. naučiť sa počúvať tichý hlások svojej duše, aby sme vedeli, kedy je potrebné konať (ja mám kyvadlo pre prípad, že by som nemala dušu 😉 ).

Takže všetko začína tým, že ego okrešeme na úroveň, v ktorej je naším spojencom, nie naším vládcom. Vychováme si vnútorný monológ tak, aby nám kreslil svet, o ktorý stojíme, a ukazoval, kde oproti tomuto svetu podbiehame latku. (Raz sem o tej výchove napíšem. Kto ste netrpezlivejší, pozrite si Self-Coaching od Josepha Lucianiho.)

Ako taoista som nemala problém začleniť sa do celku zvaného Príroda. Proste som si dávala pozor a nebabrala som veci, ktoré by neboli “podľa Prírody”. Chápala som, že v prírode je to tak komplikovane poprepájané, že nemám šancu odhadnúť dopad svojho konania. Všetko v pohode, absolútne hepi, Príroda is king. (A potom som išla a nasadila si do záhrady exóty. Ale hlavne, že “Príroda is king”. 😕 )

Horšie to bolo u ľudí. Videla som veci, ktoré oni nevideli, a moja životná skúsenosť mi hovorila, že moja intuícia je spoľahlivejšia ako ich názory. Snažila som sa im to vysvetliť. Odmietli pochopiť. Snažila som sa ich dotlačiť do konania, ktoré by ich bolo priviedlo k vytúženému výsledku. Zašprajcovali sa a začali vzdorovať. Vybehla som s nimi. Vyhlásili ma niekedy až za “čiernu mágiu”, ktorá “by si mala riešiť najprv svoje vlastné problémy s egom”. 😛

Tak som si ich vyriešila 😉 . Kto chce kam, pomôžme mu tam. Nie je mojou zodpovednosťou na tomto svete, aby sa ľudia poučili. To je výlučne ich vlastná zodpovednosť. Mojou zodpovednosťou je, že v mojom okolí bude dostatok podnetov, inšpirácie a príležitostí pre tých, ktorí by sa chceli poučiť – a že tam bude pomocná ruka, ak ju budú hľadať. 🙂

Žiadna “zlá karma”. Ak niekto chce žiť v škaredom svete, je to jeho voľba a moja žiadna starosť. 🙂

Chápala som to na mentálnej úrovni ako koncepciu, ale veci ma ešte stále dostávali na emocionálnej úrovni. Až do februára tohto roka – nakoniec som sa “spustila” 😉 na Ruiza. Jeho teória “len tvoj príbeh” mi dala potrebný odstup, aby som zo scény konečne odišla ako herec a sadla si do publika.

Ovšem trvalo to pár mesiacov. 🙂

Ale oceľovú metlu som nevyhodila! Je opretá v kúte a čaká na najbližšiu príležitosť, kedy bude potrebná.

A práve, ako som dorobila poslednú časť článku, našla som u Ivy na blogu čosi, z čoho hneď a okamžite vyberám citát 🙂 :

“Stejně jako Bůh se nevměšuje do záležitostí lidí, ale zachovává jim svobodnou vůli, musíš i ty ponechat svým bližním jejich svobodnou vůli a nikdy je nesmíš k ničemu nutit násilím.”