V jednom rozprávaní o meditácii spomína Greggová, že ju posadili do trojuholníka v kruhu:

„Trojuholník predstavoval trojicu fyzického, éterického (po našom najskôr „mimofyzického“) a spirituálneho. Vonkajší kruh predstavoval ohnivý kruh, ktorý symbolizoval ochrannú skupinu učňov okolo každého Naguala.“

A mne to pripomenulo ešte čosi – incké „tri energie“: yachay, llankay a munay. Môj problém je len s priradením. Vôľové by som priradila fyzickému, ale potom mi nesedí to, že anjeli sú prevažne vôľová energia; nejako sa mi zatiaľ nepodarilo na žiadneho siahnuť 😛 . U mňa sa to potom pospájalo nasledovne: fyzické je o tele a jeho vzťahu k prostrediu, takže sa mi to spája s emocionálnou energiou; éterické je mimohmotné, je to energia v rôznych podobách a spája sa mi to s vôľou a tvorením a spirituálne, hoci to znie tak osvietenecky, sa mi spája s rozumom a jeho schopnosťou poznávať.

Ale ako vravím, jediné zaručene spoločné je trojčlenka. Aj Otec, Syn a Duch svätý sú trojčlenka. Tam už je to priradenie jednoduchšie: Syn ako reprezentácia zhmotneného úmyslu je fyzično; mimohmotné je prostredie, ktoré všetko umožňuje, teda po mojom „operačný systém“, po kresťansky najskôr Duch svätý, a za tým všetkým je Otec a jeho vôľa, teda jeho toltécky úmysel.

🙂

Alebo že by nie? 😉