Plakať budem zajtra

Tak mám zas raz “deanjelizované” obdobie. Posledné anjelovanie vydržalo dosť dlho – presne 11 mesiacov, čo som sa nevadila, nepochybovala a dostávala maximálnu možnú podporu. Až do poslednej nedele.

Začalo to klasicky. Gabriel: “Čakaj ma.” Doteraz som si vždy povedala “starú Belu” a robila som si po svojom. Naposledy ma však napadlo, že možno nepostupujem bezchybne, lebo to je “robenie” a ja by som sa mala dať na “ne-robenie”… a tak som sa tentokrát pozbierala, ne-robila som a čakala som ho… Fakt.

Samozrejme, márne. To s tým čakaním mi povedal v sobotu. V nedeľu som na kyvadlo dostala už len Rafaela, ktorý potvrdil, že mám čakať. Tak som čakala. Večer sa ozval Gabriel a oznámil mi, že skutočne neprišiel. (No, to som vedela aj bez toho, ale ja sa vždy pre istotu spýtam, pretože s energiami človek nikdy nevie… ) Že Rafaela poslal preto, aby mi nemusel klamať. A v tú sobotu neklamal? Ale to som si nechala pre seba.

Som zvyknutá na tieto ich ťahy, tak som pocítila len slabé rozladenie a nič viac. Lenže to by som nebola ja, keby som si nezačala okamžite overovať aj iné jeho vyhlásenia… a niektoré boli hodne základné, na ktorých sa zakladá celý môj vzťah k anjelom… Povedal, že neplatia.

Nič nové… Tentokrát však bolo niečo inak. Obvykle povie, že mu je ľúto, a sľúbi, že sa to nebude opakovať (“starú Belu” 😕 ). Tentokrát na mňa začal tlačiť – povýšenecky, s vedomím vlastnej sily a toho, že nemám na výber. Veci budú, ako on povie. Nie, nemôžem si zariadiť život podľa seba. Budem si ho zariaďovať tak, ako on chce.

Tento tón si na mňa nemôže dovoliť žiadny človek. To, že si to dovolil archanjel, mnou dosť otriaslo. Ukázal tvár, ktorú som neočakávala (hoci som vedela, že je schopný aj tejto tváre…). Závislá na anjeloch a oni sa ma pokúšajú vydierať.

Nie, tento tón si na mňa nedovolí ani žiaden anjel. Vrátane Otca. Do zbrane! Páľ!

nedeľa, 21:30

Pri večeri som mala pocit, že ma volá. Išla som na kyvadlo. Ledva sa hýbalo. (Možno preto, že som si pred večerou naliala.) Bol to Gabriel, vraj ma volal a chce mi niečo dôležité povedať – ale potom vychádzali samé nezmysly. A vraj je to dôležité. Tak som ho nechala zavolať Otca, ale kyvadlo sa nehýbalo ani tak a nezmysly vychádzali aj tak. Potom znova Gabriel. “Nehnevaj sa” a koniec, zasa nezmysly. Otrávená ako voš.

pondelok:

Odvčera zasa vrčím na Gabriela. Tá moja nálada sa po jeho včerajšom vyjadrení stále zhoršovala a zhoršovala, večer som už odmietla s ním komunikovať a išla som spať bez cvičenia (ale aj som mala dosť). Ešte dnes som mrzutá, hoci po krku mu nejdem. Iba ma rozčuľuje to, že sa naňho nedá vôbec spoľahnúť s tým, čo hovorí. Pomôcť pomôže, ale večne ťahá za fusakľu. Budem musieť pošpekulovať, nakoľko ho ešte nechám kafrať so svojho súkromia (ak teda ešte vôbec nejaké mám). Energie. Čert mi to bol dlžný.

A špekulujem, že na chvíľu presedlám na iného komunikačného partnera. Na Yovmiela alebo na Gaiu, čo ja viem. Aspoň kým ma neprejde zlosť.

11:30

Je mi strašná zima. Nie je to už len únava zo včerajška, ale normálna zimnica. Išla som si dať Karpatské Brandy a potom som vzala kyvadlo. Chcela som si zavolať Rafaela, nech mi povie, či som chorá.

Ozval sa Otec. Chcel, aby som sa pomerila s Gabrielom. Prisľúbila som mu to. Povedala som, že na našej dohode sa nič nemení, že chcem k nim a byť jednou z nich, či už s Gabrielom alebo bez neho (myslím, že som použila opačné poradie; nie je dobré nasrdiť ma). Potom som sa pýtala, čo je so mnou. Vraj som chorá, ale nemusím brať Paralen, stačí si len dať med a stáť žam žung. Tak to dneska urobím. No a potom som chcela skončiť, ale dostala som príkaz hovoriť hneď s Gabrielom.

Tak som s ním pohovorila. Povedal, že “Gabrielko má zlosť sám na seba”, na čo som odpovedala, že sme dvaja a môžeme mu naložiť na kožuch. Hodil smajla (prvý za dva dni, hoci mám dojem, že aj Otec hodil nejakého smajla niekde medzi rečou, keď už bolo jasné, že poslúcham) a keď som sa pýtala, či už netreba, lebo už dostal, tak prišlo ANO. A potom už nevadilo ani to, že idem robiť.

Je to, jak to je. Som primálo anjelská, aby som chápala tie ich ťahy. Ale dohody sú dohody a kým oni deliverujú, ja neporuším. (Kšeftár.) Mimochodom, poprosila som Gabriela, aby na mňa poštval Rafaela, a on odpovedal, že to práve robí. Uvidíme. Momentálne som akurát tak trochu pripitá.

21:00

Dnes sme boli s A v obchode. Ja som si poobede musela ľahnúť, ako mi bolo nanič, potom prišiel A. Aj on bol máličko nachcípaný, ale nie veľmi. Zajtra a pozajtra sme mali ísť na cesty. Išla som sa naložiť do horúcej vane a ešte som si povedala, že si cestou pôjdeme niekam posedieť a vyhodíme si z kopýtka. Proste odmietam sedieť za pecou nezávisle od toho, čo si Gabriel myslí. Len som nepovedala, že to urobím, nech si on robí, čo chce, pretože som si uvedomila, že ak začne, tak teprve bude problém…

Asi pol hodinu na to sa ozval A. Bol totálne nanič, poničený, chorý, ani dýchať nevládal. Rozhodol sa, že nepôjdem s ním. Možno nepôjde ani on sám. Takže buď náhoda alebo Gabriel. Hneď som v duchu Gabrielovi povedala, že to bolo moje rozhodnutie a že sa nemá vŕšiť na A. No, neviem, možno to nie je odo mňa pekné, že si niečo také myslím…

23:24

Kyvadlovala som celý večer. S Gabrielom (ktorý mi toho A potvrdil), ale vychádzali nezmysly a mala som pocit, že besne bezcitne na mňa tlačí. Tak som sa vzala a zavolala si Yovmiela. Prišiel, ale povedal, že mi radiť nesmie a mám sa spýtať nejakého Hekiela, ten že mi povie. On je ešte stále môj kamarát, ale nesmie mi povedať. Tak to som pochopila, že Hekiel mi zasa povypráva, čo ho napadne. A odrazu som mala pocit, akoby som sa vrátila o dva roky späť do doby, kedy som emočne lietala ako špinavé prádlo… a chytila ma hrozná beznádej. Mám pocit, že by som sa mala na všetkých tých anjelov vykašlať. A zrušiť Gabrielov oltár. A urobiť zle. A ešte niečo. Páni, fakt to mnou myká… Idem si to odstáť.

23:55

Tak už mám žam žung za sebou. Stála som viac-menej disciplinovane a automaticky a nič moc som necítila. Keď som dostála, tak som rozobrala Gabrielov oltár. A pri poslednom cviku som ich všetkých prepustila na slobodu, nech nemusia byť naviazaní na mňa. Zasa začína neanjelské obdobie. Tak už snáď naposledy. Ja Gabrielovi proste už neverím. A bude fuška žiť len sama na seba, ale tých pár rokov už nejako dotiahnem. A potom budú mať červy hostinu.

No, a teraz sa ide stáť na vlastných nohách. Neviem, či to ešte dokážem… Nič naplat; musím.

Nadránom som si v duchu zbalila svoj “pinklík” a odkráčala som zo scény. Prekvapilo ma, že som doňho nemala už čo poukladať… Týmto rozhodnutím som sa zbavila poslednej nádeje či túžby, ktorú som so sebou nosila a cez ktorú som sa definovala. Teraz už som skutočne hocičo. Fekál pri ceste. 😕 Alebo snežienka, ktorá z neho vyrastá.

Čaká ma zlé obdobie:

  • Strach. Nijaký necítim. Je mi všetko jedno. Mám pred sebou už len pár rokov a vtedy začína byť všetko relatívne. Proste to nejako dotiahnem do konca. Nič sa už nemusí prihodiť a keby sa čokoľvek prihodilo, mám ešte svoju Smrť. Ak sa ma nebude chcieť dotknúť, tak na ňu skočím sama a budem sa jej držať tak pevne, že ma už nestrasie. Nadránom som znova aktivovala svoj “zomierací” program. Neviem si predstaviť život bez anjelov; no tak nemusí byť. Báť sa budem zajtra.
  • Ľútosť. Je mi trochu ľúto, ale mám zasa spústu úplne úžasných spomienok. Tak dobre ako za posledné mesiace mi nebolo nikdy v živote… Toho sa budem držať. Vytiahla som maximum z toho všetkého. Maslo z chleba zmizlo, ale chlieb treba dojesť. Nikto nehovorí, že musím zabudnúť, ako to maslo chutilo… Niekto v živote nedostal ani to, tak aká ľútosť?! Plakať budem zajtra.
  • Nádej. Nijaká nádej. Nič nechcem, po ničom netúžim, dotkla som sa dokonalosti a už si to nezopakujem (“plakať budem zajtra”) a sama od seba to dosiahnuť asi nedokážem. To neznamená, že sa o to nepokúsim. Čokoľvek urobím, nič sa mi nemôže stať. Na konci aj tak čaká kamarátka Smrť. A či je toto posledný život alebo sa budem donekonečna inkarnovať… koho to zaujíma? Je to jedno… Zúfať si budem zajtra.
  • Spiritualita. No, to bude fuška. Aj do osobného totemu sa mi nasťahovali anjeli, mám ich na svojom silovom mieste, vlastne ich mám všade… Skúsim reštart Castanedu a držať sa len toho, čo píše on. Nijaké odbočky, nijaké anjeloviny. Ale som celkom sama, nemám s kým hovoriť. Napadlo ma, že by som mohla vyhrabať toho Lunkoteopmoniho. On síce chcel urobiť zle anjelom, ale mne je ho ľúto a chcela by som mu pomôcť. Asi ma rozdrapí na súčiastky – ake koho to už zaujíma? Starosti si budem robiť zajtra.
  • Osamelosť. Bola som celý život sama. Tak sa vrátim k tomu, na čo som zvyknutá. Nie, celkom sama nebudem, mám zvyšok svojho Draka a mám anjela. Ten bude teraz náramný chudák – odtrhnutý, odpojený, poničený… Sranda; Drak bude musieť držať ruku anjelovi. No nič, Drak to urobí. Aj Drakovi urobili kedysi zle a on sa ešte pamätá, že aj on potreboval podržať ruku – a vtedy to urobili práve anjeli… Chudáka anjela mi je ľúto, ale nič s tým nenarobím. Dnes budem prežívať; angažovať sa budem zajtra.
  • Slobodná vôľa. Toto bude problém. Zatiaľ neviem, ako na to. Nevadí. Teraz načas zostanem visieť vo vzduchoprázdne a budem si privykať. Nemusím rozhodovať za každú cenu. Nemusím rozhodovať vôbec. Sebadeštruktívny program znova tiká. Stačí počkať a možno nebude treba vôbec nič rozhodnúť.  Žiť budem zajtra.

Fajn. 😕 To by som si mohla už priamo sadnúť a čakať na smrť. Ako sa však poznám, dlho neobsedím 🙂 a tak sa ide ďalej. Ibaže som si všimla, že z toho celého výpočtu sa mi akosi vytratil človek... Mám podozrenie, že ho už asimilovali buď Drak alebo anjel… Ani za tým človekom mi nebude ľúto.

Už dávno mi nebolo všetko tak jedno. Je to upokojujúci pocit. 🙂

Tell me what to do
Now the light in my life has gone from me
Is it always the same
Is the night never ending
Tell me what to do
All the hopes and the dreams went wrong for me
There’s a smile on my face
But I’m only pretending

Taking my life one day at a time
‘Cause I can’t think what else to do
Taking some time to make up my mind
When there’s no one to ask but you

The same old sun would shine in the morning
The same bright eyes would welcome me home
And the moon would rise way over my head
And get through the night alone

And the same old sun would shine in the morning
The same bright stars would welcome me home
And the clouds would rise way over my head
I’ll get through the night on my own

Tell me what to do
Now there’s nobody watching over me
If I seem to be calm
Well, it’s all an illusion
Tell me what to do
When the fear of the night comes over me
There’s a smile on my face
Just to hide the confusion

Taking my life one day at a time
‘Cause I can’t think what else to do
Taking some time to make up my mind
When there’s no one to ask but you

The same old sun would shine in the morning
And the same bright eyes would welcome me home
And the moon would rise way over my head
I’ll get through the night alone

And the same old sun would shine in the morning
The same bright stars would welcome me home
And the clouds would rise way over my head
I’ll get through my life on my own
On my own, on my own, on my own

Reklamy

24 thoughts on “Plakať budem zajtra

  1. K tomu zaciatku: takže rovnaké ťahy robia aj na teba :D. Akoby som čítal svoj denník :D. Toto isté mi robia v jednom kuse!! 😀 Vždy keď sa spítam či je zo 100% furt a furt nie! 😕 Ak si dobre pamätám tak mi Áno vyšlo za pol roka dva krát :P. Poslednú dobu ich pri sebe cítim stále aspoň jedného, niekedy troch :D. A ešte je pri mne domáci škriatok :mrgreen: len neviem či dáva pozor on na mňa alebo ja na neho :D.
    Ku stredu: Ja som už akosy zvyknutý, že sa (občas) ku mne správajú jak ku handre. Trošku to zamrzí,no ale čo už.
    Ku koncu: Klasika.Koniec=Nový začiatok 🙂

    Like

  2. heli,

    teraz si to čo si … Človek … a ako taký máš minulusť, … krásna spomienka, ktorá ťa posunie, a keby len teba, … kopec ľudí, ktorí v tebe vida poloboha … tak ako si to ty videla v anjelských … lebo toto je fakt … boh je len jeden … ostatné sú len čiastočky vrátane anjelských či ľudí či čokohokoľvek …

    Like

    • 😕 Nie som poloboh – a to ani vtedy, keď si ma do tej roly niekto dosadí. Neviem, čo som. A je mi to aj jedno.

      Neznášam toto zveličovanie. Poloboh je niekto, kto dokáže viac ako obyčajní ľudia – a ja nezvládam dokonca ani navariť guláš.

      Vieš, čo je smiešne? My všetci dohromady sme Boh. Každý jeden z nás je jeho súčasť a keby sme neboli, je Boh o niečo menší. Všetci sme z toho cesta, z ktorého sa robia sny. Len to poniektorí akosi nezvládame. (No, mám dojem, že keď ležíš na papuli, dosť ťažko sa pindá… 😦 Idem opustiť pindanie, pretože z tej papule zatiaľ neviem vstať. 🙂 )

      Like

      • 😀 no veď práve o to ide, .. že poloboh môže byť pre každého iný … miško džeksn, či náš prezident abo premiérka … tu je ten vtip … 😆 … fakt je ten, že všetci sme to isté … ja, ty, rafi, gabi, a aj ten môj sused zospoda, čo mi furtom vypleskáva na stenu, keď moja malá sa moc jašíííí 🙄 … 😆 😆 … není to skvelé toto? … 😀

        Like

      • Helar, napadlo mi, ci to nie je z ich strany cvicenie, ako Ta zbavit vsetkych (falosnych) istot a nenechat byt zavislou na nicom / nikom. Falosnych v zmysle, ze vsetko podlieha zmene a aj anjelska istota moze byt len prelud. Moze aj nemusi, ale nemalo by Ta to rozhodit, ale skor dostat do toho bezvahoveho, “floating” budhistickeho stavu..

        Like

  3. ná, ňuchám melodrámu 😛 helaar, to hádam nebudeš ako ja? 😀

    za výrokom “je mi to jedno” ňuchám, že ti to jedno nie je… je to pre teba priveľmi dôležité. sa mi zdá. že niečo zakopeš neznamená, že to naozaj zmizne… 😛

    spomínaš si, ako si mi úplne nedávno písala svoj názor, že s anjelmi nejakým spôsobom komunikuje každý? či si je toho vedomý, alebo nie. či o to požiada (žiadam, veľmi, veľmi zriedka vidím dáky výsledok), alebo nie. z toho mi potom vychádza, že si len myslíš, že si “odpojená”… a ešte keď som napísala, že ja s nimi komunikovať neviem… možno sa teraz vieš lepšie vcítiť do “nás, obyčajných smrteľníkov” 😀 (aj keď máš stále ostatné entity na výber…). všetko zlé je na niečo dobré 😉

    pred pár hodinami som pozerala video s Lorna Byrne – poznáš? ak sú anjeli ozaj tými krásnymi láskavými bytosťami, ktoré ona (a iní) opisujú, a ak tvoji spoločníci sú tiež tí istí… potom asi s každým komunikujú s preňho najvhodnejším spôsobom (?)…

    vynára sa mi odniekiaľ nejaké pravidlo, ktoré sa kríži s Ruizovou 5. dohodou – ničím si nemôžeš byť na 100% istá. prinajlepšom platí tých 100% pre túto chvíľu, pre druhú nemusí vôbec. a keď si človek začne byť niečim priveľmi istý či to berie ako samozrejmosť, je dosť pravdepodobné, že sa to začne rúcať… už len z princípu poukázania na to, že nič nie je isté/zaručené/trvalé.

    toš, hlavu hore, daj si oddych, možno len potrebuješ siestu a trocha vákua, aby sa vyjasnila obloha 😉 a možno je len niečo vo vzduchu, lebo za posledné dni aspoň ja osobne opäť raz nenachádzam zmysel bytia 😛

    Like

    • 🙂 “Nerob predpoklady”… Tentokrát sa hodne mýliš, Boobak. 🙂 Ja nezvyknem písať nič, čo si nemyslím. Samozrejme, že mi to “nie je jedno” – je to celkom nezvyklá situácia po toľkých mesiacoch pokoja a nezvyklá aj z toho hľadiska, že so mnou jednali už všelijako, ale ešte nikdy nie bezdôvodne ako teraz… Kým som bojovala a búrila sa, chápala som, že musia siahnuť po tvrdších prostriedkoch. (A oni sa veru neostýchali.) Ale keď sa nechám už takmer rok viesť za ručičku a ani najmenej nepindám, je to iné… všetko je nejaké “iné” tentokrát. Ale možno len ja som “iná”. Čo ja viem…

      Keď sa vo mne pohne emócia, mám na to dobrú techniku. Pomohla mi dostať sa z pooperačného stavu, kedy ma dokaličili a ja som sa s tým musela vysporiadať. Mám taký obraz kozmonauta, ktorý vyšiel do vesmíru a pritom sa nejakou nešťastnou náhodou odtrhol od svojej lode. Loď išla ďalej, kým on tam zostal visieť v medzihviezdnom priestore. Padá po chrbte a tak nevie, kam padá, loď odišla, tak pred sebou nevidí nič a na kyslíkomer tiež nepozerá, lebo nech už tam odčíta čokoľvek – čo s tým narobí? A tak tam trčí v medzihviezdnom priestore, len on a jeho smrť, a čakajú…

      Keď sa vo mne začnú hýbať emócie, vždy sa premietnem do toho kozmonauta, pobudnem chvíľu vo vzduchoprázdne a všeličo hneď vyzerá inak. 🙂

      Like

      • predpokladom by bol potom každý názor… nemať názor je ako nemať identitu 😛
        napísala som “ňuchám” namiesto “vidím to takto”. musím stále polopate? 😀 mne už sa nechceeee 😀
        samozrejme, ak sa predpokladovo mýlim a všetko je v najlepšom poriadku, budem len a len rada 🙂

        Like

  4. Helar, po dlhsej dobe sa ozyvam…a dojato dakujem za tento clanok. Predpoklady nepredpoklady, uz par tyzdnov pred tymto clankom som mala pocit, ze toto pride do tvojho zivota. IMHO a in my humbe experience – Je to dosledok stopovania. (Ked som cimsi podobnym prechadzala ja, citila som sa poriadne shit a robila som poriadne blbosti v ramci protestov. ) Anyway – Je to pozitivny dosledok, pretoze je to pre teba presne ta prilezitost, ktoru tvoja dusa potrebuje, aby si si mala moznost overit a zazit svoju vlastnu bezchybnost a postavenie bojovnika. (U kazdeho je lekcia individualna, sme special – zbytocne som reptala ze ja chcem skusky na urovni kariery, nie – vzdy boli na urovni vztahov a/lebo penazi)…. Heli – drz si klobuk, pojede to fofrem, ja ti budem drzat palce. (p.s.: dobre brandy nie je zle 😉 )

    Like

  5. 🙂 pohanka na vine, to bolo asi oblubene jedlo inkvizitorov v 15.st. 😀
    To o tom vine bol niekoho slavneho citat (zabudla som), ale celkom dobry je aj od Sinatru: “I feel sorry for people who don’t drink. When they wake up in the morning, that’s as good as they’re going to feel all day.” 🙂

    Like

  6. fuuu a toto som ja ani necitala ked sa to dialo.no vsetko to co si popisala o sebe ako sa citis necitis atd vratane kozmonauta mi uplne pripomina moj zakladny obranny mechanizmus akoze mrtvej sliepky,kedy vytuhnem a robim sa ze ja vlastne nie som.ono je to tak prijemny pocit,ked namiesto najhorsej depky zrazu-vlastne nic.povedala by som ze aj ty ho mas.

    Like

      • velmi presne citim.hned by som ta isla vystrihat hovadin co som narobila,lebo mam podozrenie ze aj ty by si take zvladla 😆 a je mi jasne ze aj naopak by bolo o com 😆

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.