Zo stalkovacej skupiny: stalkovanie a sebadôležitosť

Stalkovanie Ruizových piatich dohôd v stalkovacej skupine už začalo. A ako to býva, vynárajú sa už aj prvé poznatky.

Zatiaľ sme si aspoň pozháňali podklady, ktoré budeme používať:

A práve ten pracovný zošit vo mne vyštartoval istý poznávací proces.

V zošite sú sady otázok, pomocou ktorých skúmame svoje dohody. Pokúsila som sa na prvé otázky odpovedať, aby som vyskúšala, čo to spôsobí. Ako som to robila, pripomenulo mi to odrazu jeden zo starších článkov tu na blogu. Presne tú istú mieru ľahostajnosti, ktorú som cítila vtedy, som cítila i k týmto otázkam. A nielen ja; ešte iná stalkujúca, podobne racionálne založená ako ja, s nimi mala zjavne svoje problémy…

Poznatok číslo 1: Otázky niektorým pomôžu a niektorých vôbec nemusia osloviť.

Mám na to dve hypotézy. Je možné, že otázky sú vhodné pre ľudí na istom stupni sebaspoznávania. Ak sme na tejto ceste noví, otázky nám pomôžu o sebe kdečo pozisťovať. Ak sebaspoznávanie však už istú dobu praktizujeme, je šanca, že tieto veci už vieme a nepredstavujú pre nás nijaký poznatok.

Moje odpovede vyzerali nejako takto: 

  1. Čo si o vás mysleli a hovorili druhí ľudia? 🙂 Neviem. Viem len, čo som si myslela, že si myslia… Do hlavy iného nevidíme a ak sa mám zdržať interpretácií (=jedna z dohôd), tak sa nebudem pokúšať odpovedať.
  2. Napíšte si zoznam všetkých vlastností, ktoré si myslíte, že máte. Nechce sa mi. Je to jedno. Mám zo všetkého trošku – z toho dobrého rovnako ako z toho zlého.
  3. Čo si o vás myslia druhí ľudia? Niečo si už len myslieť budú… A asi len polovica z toho je pravda. 🙂
  4. Napíšte si zoznam vlastností, ktoré podľa ich názoru máte. Nevidím im do hlavy. A prečo je dôležité zapodievať sa mnou a mojimi vlastnosťami? Ja sa predsa cítim v pohode taká, aká som… nepotrebujem sa rozoberať. Sebadôležitosť. Fujto! 👿
  5. Napíšte si zoznam vlastností, ktoré nemáte, ale chceli by ste mať. No, fakt neviem. Chcela by som byť asi tolerantnejšia, aby ma zopár ľudí prestalo vytáčať, pretože zakaždým, keď emócia opadne, uvedomím si, že som len vyplýtvala časť energie – a zbytočne.
  6. Ako by ste chceli vyzerať? Mať ten výraz v tvári čo Budha.
  7. Aké spoločenské masky nosíte? Závisí od prostredia. Ak stojím v dlhom rade, snažím sa vyzerať trpezlivo, hoci ma to vnútorne žerie. A keď sa ma niekto snaží predbehnúť, snažím sa nenahryznúť mu krkavicu. Ale inak som 1:1. Och, predsa mám jednu masku… Nech mi je hocijako zle – navonok to nedám najavo! Môj hlavný stresor je “be tough!”
  8. Nosím ich preto, lebo… …je to jednoduchšie. Nech si myslia, čo chcú, ja nie som moja maska. Tá maska je tu pre nich, aby mi nekafrali do života.
  9. Čo by sa stalo, keby som tie masky odložila/odložil? Ešte počkám pár rokov, pôjdem do penzie a odložím. A svet sa v tom momente pokaki. 😛
  10. Aké by bolo, keby ste prejavili, čím naozaj ste? Ale ja prejavujem, čím som – len si vyberám vhodné prostredie

Druhá hypotéza znie: Otázky sú vhodné pre emocionálnejšie založených ľudí. Ľudia so silnejšou mentálno-vôľovou energiou sa k nim možno stavajú ľahostajne, pretože emocionálne príkoria dokážu rýchlejšie odhaliť a neutralizovať ako ľudia s prevládajúcou emocionálnou energiou; na druhej strane týchto ľudí skôr “dostane” nelogičnosť a obmedzenia, ktoré na “emocionálnych energiách” nezanechávajú takmer nijaký dopad.

Poznatok č. 2: Stalkovanie posilňuje sebadôležitosť.

Keď som si písala odpovede na tie otázky hore, predsa len ma “osvietilo” – hoci na inej rovine, ako sa očakávalo 😛 … Pozrite si odpoveď na otázku č. 4. Keď sa budem večne zaoberať svojím vnútrom a reakciami iných na mňa, nepodporujem tým vlastne sebadôležitosťpresne tú vec, ktorej sa chceme zbaviť?!

Tak som sa spýtala skupiny. Sadf a Terrafina mi pomohli nájsť odpoveď:

Áno, vyzerá to tak, že v začiatkoch stalkovania človek posilňuje sebadôležitosť. Stále sa zaoberá sebou samým, svojím vnútrom a vzťahom seba k iným a iných k nemu. Tu je ťažké neskĺznuť do predstavy, že sme to najdôležitejšie, čo na svete existuje… Ruiz hovorí, že sme hrdinom svojho vlastného príbehu – ale len svojho vlastného príbehu a nie príbehov ostatných ľudí! Keď takto stalkujeme svoje dohody, môže sa stať, že si čoskoro budeme prichodiť ako hlavný hrdina všetkých možných príbehov všetkých možných ľudí! Terrafina a Sadf hovoria, že sa to časom poddá. Že potrebujeme len dostatočne dlho stalkovať a rekapitulovať a keď si uvoľníme dostatok energie, prestane byť sebadôležitosť pre nás otázkou.

Ja sama to neviem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Tým, že som predsa len silnejšia mentálno-vôľová energia, s týmito emocionálnymi otázkami som sa nejako vysporiadala “po svojom” a tak neviem, či sú moje dohody v emocionálnej oblasti zneutralizované alebo nie. Ak nie, potknem sa o ne niekde inde a v inej forme… ale ak nie sú zneutralizované, rozhodne sa o ne potknem. 🙂

Malo to ešte jeden vedľajší efekt – konečne som pochopila, čo sa dialo s kamarátkou, keď na jeseň minulého roka dostala megazáchvat Parazita. Proste začala stalkovať a ako spracovávala svoju emocionálnu energiu, narástla jej sebadôležitosť a vzťahovačnosť do rozmerov, s ktorými som už takmer nedokázala vydržať. 🙂 Pokoj jej duši. A vlastne aj mojej. Nespomínam si, kedy som tým prechádzala ja, takže je možné, že to ešte len príde… Potom sa máte na čo tešiť! 😀 (= Keď niečo robím, robím to dôkladne. 😆 )

4 thoughts on “Zo stalkovacej skupiny: stalkovanie a sebadôležitosť

  1. napadla ma metafora…/samozrejme, že moje “metafory” nie sú vôbec dôležité :-)) /…pre niekoho môže byť ťažké “rozbiť” dohody ,ale rozbiť niečo čo má tvar je také jednoduché….teda pozliepajme si z odpovedí na tie otázky svoju vázu….niekto už má dno…niekto ide vyššie….niekomu sa hnietenie vázy páči a patrične si to “užíva”, ale kto/čo /?/ si túto prácu vlastne užíva /?/…..a nietko si povie, že sa na to môže “vybodnúť”, lebo Vie, že kdesi v inej realite tá “váza”už bola dávno rozbitá…že nie je a vlastne ani nebola…. načo sú také vázy? a čo je to vlastne váza? ilúzia 🙂 prajem veľa odvahy tým, čo chcú “vidieť” akú podobu má /či bude mať/ tá ich váza a prajem každému veľa sily, aby ju dokázal v pravej chvíli hodiť o stenu……Mám Vás veľmi rada 🙂

    Like

  2. K poznatku č. 2 – povedal by som, že záleží od temperamentu človeka. Ak je posunutý moc do bielej zložky (anjelský genóm), tak sa mu zdá, že to zvyšuje jeho sebadôležitosť. Ak je posunutý viac do tmavej zložky (dračí genóm), ani si to nevšimne.

    Čo Castaneda nenapísal celkom jasne, hoci mu to Don Juan neustále vysvetľoval je, že sebadôležitosž je vonkajšou maskou pre sebaľútosť. Keď sa sebaľútosť rekapituluje a vyplavuje, dejú sa divy … Tam je potrebné stopovať najmä detstvo (prípadne partnerské vzťahy).

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.