Keď oko vidí a mozog mlčí :-)

Pred pár dňami som bola “v teréne”. Sedeli sme v miestnosti s presklenou stenou a nádherným výhľadom von. Naproti oknám bol pomerne strmý, zalesnený svah, takže siahal až mimo môjho zorného poľa. Bola tam aj nejaká kôlňa či dreváreň a všade naokolo zmiešaný les. Bolo nasnežené. Všade bolo bielo a stromy tiež boli pokryté asi 10 cm chumáčmi snehu.

Neskôr začal duť vietor. Konáre stromov sa kymácali a kde-tu z nich padali kusy snehu. Sedela som tvárou oproti oknám, takže mi chvíľu trvalo, než som si na tento pohyb zvykla a prestal ma rušiť.

Po pár hodinách som zaregistrovala niečo iné – iný pohyb… Keďže som myslela, že ide o srnku, okamžite som začala zízať z okna, akoby od toho záviselo moje prežitie. 😛 Ale nič… Kedy-tedy zadul vietor, videla som pohyb konárov, ale tam, na svahu za kôlňou bolo ešte niečo iné… neviditeľné. Teda, moje oči to nevideli, ale môj mozog to dekódoval. Bol tam pohyb a ja som ten pohyb nevedela očami zachytiť.

Najprv som skúšala hýbať hlavou, či to nie je zrakový klam (ako tie bodky, čo niekedy vidíme), ale nič. Postupom času sa to prestalo skrývať za kôlňou a blížilo sa to k oknám. Nevidela som to – a napriek tomu som to vnímala! Bolo to obrovské, nemalo to nijakú určitú formu (alebo sa to “prelievalo”) a prejavovalo sa to len tak ako pozeranie cez vodnú clonu… Ako keď sedíte v umyvárni v aute, na čelné sklo vám lejú vodu a vy cezeň pozeráte von. Ak si spomínate na film Predátor so Schwarzeneggerom, tak tak nejako sa to dalo zaregistrovať: ako drobné vlnenie obrazu na okrajoch toho “niečoho”.

Najprv ma pochytila panika. Vypliešťala som oči a cítila som, ako mi tuhne šija a telo sa pripravuje na boj… Vtedy som sa zachytila. Keďže zhmotňujem, musím si dávať pozor na pocity, ktoré v sebe vyvolávam! Tak som sa nasilu uvoľnila a povedala si, aká sranda to je, že tam vonku je niečo, čo vidím/nevidím – a že si počkám, čo z toho vylezie… 😛

Nevyliezlo nič. Len čo som sa uvoľnila, môj mozog to prestal registrovať, akoby to tam nebolo. 🙂

Neviem, čo to bolo. Ak máte nejaké vysvetlenie, sem s ním…

51 thoughts on “Keď oko vidí a mozog mlčí :-)

  1. mne to sedí na tento zvládnutý atribút bojovníka … aj podľa citátu dona juana …

    kuki … Ochotne som urobil všetko, čo odo mňa žiadal. Bol som optimistický a silný. A zvysoka som kašľal na svoju hrdosť či strach. Bol som tam ako bezchybný bojovník. Keď dokážeš udržať svojho ducha na výške, hoci niekto po tebe dupe, tomu sa hovorí kontrola.

    čo, myslíš? eta, vozmožno? 🙂

    Páči sa mi

    • Ja neviem, Lilah… Toto nie je o odstalkovaní mojej reakcie, mňa oveľa viac zaujíma, čo bolo to tam vonku… 😛 Ale nakoniec som aj tak dostala svoj stalk: nebola som bezchybná so svojím slovom – nepostarala som sa, aby som bola jedno-jednoznačná… 🙂 Díky!

      Páči sa mi

      • mno, ja neviem, mne to sedí … na ten atribút … nie je podstatné čo si videla vonku, tvoja reakcia tela bola automatická a ty si to predsa len zvládla … 😕

        nie je stalkovanie práve o autoamatike? .. prosto umenie vyplávať z každej životnej situácie zo vztýčenou hlavou a usmevom číslo 3 … 🙂 … ( základ je zostať v strede, v rovnováhe … a to vždy … )

        Páči sa mi

  2. Pecka! 🙂

    Zalezi na tom co to bolo? Videla si to! Podla DJ mas dost ulozenej energie aby si to mohla vidiet.
    Dokonca si to ani nezahodila v myslienkach ako: “vietor, fatamorgana, cokolvek” teda nerobila si predpoklady ale autenticky vnimala.

    Páči sa mi

  3. možno niaka bytosť či “škriatok”ktorú môže zachytiť len niekto kto má vysokú energiu…
    nemala si vidieť okom ale mala si vnímať,a zjavne vnímalo aj to čo tam bolo Teba 🙂

    Páči sa mi

  4. Mňa len pletie, že to prestalo, len čo som prestala byť napätá a uvoľnila sa. Tomu mechanizmu nerozumiem. To “videnie” by som aj chápala, niekedy “vidím” vzduch (najčastejšie za súmraku) ako také stĺpy čohosi, čo sa nahor tornádovito rozširuje, ale to nikdy nezmizne, keď sa uvoľním… Nerozumiem, prečo toto zmizlo… 😦

    Páči sa mi

    • možno si si len mala uvedomiť že nie je dôvod byť napätá..len si mala vedieť vedieť že “to “tam je a hotovo…a spokojne fungovať ďalej…asi si tam bola za jadrový reaktor 🙂 a Tvoje fyzé nebolo podstatné..

      Páči sa mi

      • No a nebolo to tak, že strach začala mať, až v dôsledku toho čo videla? Teda nie v dôsledku strachu videla to “čosi” a následne po uvoľnení už nie. Takže teraz moc nerozumiem. Ak bola Helar v zlom rozpoložení už pred tým videním, tak potom to sedí, ale ak tieto pocity získala na základe videného, tak ani moc nie.

        Páči sa mi

      • Megi, to čo videla, jej podvedome vyvolal paniku – strach a potom sa už nedokázala tak sústrediť, aby to znova videla. Možno aj tá bytosť to vycítila a preto zmizla z dosahu a nemohla sa viac ne ňu naladiť, neviem, nejaké vysvetlenie je.

        Páči sa mi

      • Aha, takže ak tomu správne rozumiem, bola v určitom naladení, v tom naladení ho zbadala, začal sa približovať, pocítila strach, blížil sa, uvoľnila sa, zmizol. V uvoľnení však už nemala to isté naladenie ako predtým resp. ako v čase strachu. Čiže ten “čosi-ktosi” fičí len na strachu (vtedy ho ešte videla) alebo … na stave, v ktorom bola pred strachom. OK, akosi som sa zase zamotala :). No v každom prípade nech to bolo, čo to bolo, isto to bolo veľmi zaujímavé. Ja som raz niečo videla okolo svojho psa. Venčila som ho a zrazu bola okolo neho taká biela para alebo dym, alebo neviem. Až som sa zľakla, že či nehorí 🙂 Ale keď som sa lepšie naňho zahľadela, po chvílke to prešlo. Bolo to síce niečo iné, ale mne sa to zdalo dosť zaujímavé.

        Páči sa mi

      • To je veľmi zaujímavé, lebo ja som nenormálny realista (teda o mnohých veciach hovorím, že im verím, ale nejako neviem, či to tak aj cítim). A nikdy som nič nevidela (no možno niečo, čo sa mi teraz tak z detstva akosi navracia) a toto bolo dosť silné. Akoby z neho stúpala hustá biela para. Aj som sa bála, či je OK, tak hádam tej energie príliš veľa nestratil. Inak vďaka za vysvetlenie.

        Páči sa mi

    • Cali,

      už ti zobrazuje stránky normálne? Pretože mne sa stalo to isté čo tebe a vyše hodiny sme s technikom bádali a nie a nie prísť na to, čo je vo veci. Postupným testovaním (všetky tri počítače prejavovali tú istú chybu, hoci každý z nich má iný prehliadač, kým jeho počítač, napojený na inú linku, ju neprejavoval) sa nám podarilo chybu vystopovať až k telefónnej linke (stalking jak hoooovado 😀 ). Keď sme vypli a znova zapli rooter (taká čierna krabička, cez ktorú ide pripojenie na internet), začalo to z ničoho nič fungovať. Takže ak tvoje problémy trvajú, skús reštartovať rooter (vedú k nemu hadice s telefónnou koncovkou a jedna z nich ide do PC).

      Páči sa mi

      • Heli, dik za tip. vymazala som cache este cez vikend a nič. ale v utorok to nejak záhadne začalo fungovať:)
        ak to ale spraví nabudúce, skúsim ten rooter, dík 🙂

        Páči sa mi

  5. Ja by som povedala, že najaká anorganická bytosť. Jednu vodnú som mala vo sne a bolo to ako skutočnosť.

    Tým, že si svoj zrak upriamila, zachytila si pohyb niekoho, koho bežne nevidíš a on ťa zeregistroval. Vydal signál a tvoje podvedomie sa začalo brániť. Ja občas bočným pohľadom zachytím tiež prítomnosť nejakej bytosti , zameriam na ňu pozornosť a vidím jej zhluk energie. Naposledy som ho vnímala ako dýmovú clonu. Pozerala som sa sústredene na to miesto a stále sa tam pohyboval. Bol ako vychádzajúci dým z niečoho, ale na stoličke mi nič nehorelo. Takže si v pohode sedel veďľa mňa. 😆

    Všetky tie toltécke techniky ťa prinútili vnímať svete inak a nezabudni, že tu nie sme sami. Ďalšia vec, čo ma napadá, že si podvedome vytvorila elementála. Ja som tak jedného zanechala v kolegyni, keď som ju liečila a on sa za dva dni prejavil, ale pozitívne. No prikláňam sa k prvej verzii.

    Páči sa mi

  6. Súhlasím s anitraM citujem: “Ďalšia vec, čo ma napadá, že si podvedome vytvorila elementála.” Ja takto zhmotňujem energiu, ktorá je okolo nás do fyzického bytia. Tým, že si sa uvolnila, už si nebola na toho elementála sústredená, a tak sa vyparil. Strach z niečoho nového ťa dostal, a to, že si si začala uvedomovať ten strach, tak sústredila si sa na strach, aby opadol.
    Najprv vyhľadávam reálne vysvetlenie, nebolo tam podlahové vykurovanie, alebo radiátor? Pretože aj teplý vzduch sa nám môže vlniť. 🙂

    Páči sa mi

  7. Mam pocit, ze nieco podobne som zazila, ale len v domacom prostredi, vacsinou ked som zaspavala alebo po mediacii. Ked som z toho co som vnimala nemala dobry pocit, co som teda vacsinou nemala, tak som to pozorovala a potom som poziadala o ochranu a az ked som bola oddychnuta tak som to skumala, podla potreby posielala do Svetla a tak…Nechcem ducharcit, ale podla mna to bol nejaky elemental ako to uz ktosi spomenul a mohol mat ulohu rozptylit ta, odlakat tvoju pozornost a “vyhodit” ta zo svojho pokoja. Je mozne ze sa ti bude skusenost opakovat, tak uvidis 🙂

    Páči sa mi

    • Hmmmm… nie, nevnímam to ako strach. Skôr začnem chaosiť, som napätá, lebo neviem, čo robiť (skôr), ale strach je niečo iné… Vieš, ja som od povahy bojovník a kým mám šancu narušiť nepriateľovi jeho krkavicu, obvykle necítim strach. Zato paniku chytám často, keď ma niečo zaskočí a musím rýchlo zareagovať.

      Páči sa mi

      • Môj predpoklad bol správny, ale radšej som sa spýtala 😀

        Ráno som si prečítala tvoj zážitok a srdce sa mi prudko rozbúchalo, ako keď ťa stretne niečo, na čo dlhý čas čakáš. Ja to volám aj radosť duše. Spýtala som sa anjelskych a oni, že čo sa tak pýtam,keď viem 🙂 Vravím, aspoň malé potvrdenie slovami a zrazu pieseň a v nej slová akoby vyskakovali ku mne. Chvalabohu slovenská pesnička, v inej reči by to pre mňa udička veru nebola 😀
        “Viem, že sa chceš opýtať, čo to vôbec znamená”, nôti spevák. Ja : “To ty ako vieš toto?” 🙂 A on zas : “Na lístok mi napíšeš slová, čo som vravel sám.” Ja : “Hm, nie som si istá, či hovoríme o tom istom.” A on to zaklincoval : “Čo s tým, máš len jednu z ciest, tak sa netráp viac, čo s tým.”
        Zostala som ako obarená, vypla hudbu poďakovala sa krídlatým a šla preč.
        Presne som vedela, čo to znamenalo pre mňa.
        Predčasom som mala pocit, že cítim niečo veľké pri mne. Nevidela som to. Akoby ma to ťahalo “domov”. Len ja som z toho vtedy mala strach. Bála som sa, lebo som ešte nebola na “správnej ceste.” Nebola som pripravená a rozhodnutá, len som si to navrávala, neodžila som si to potrebné v sebe. Možno to vo mne teraz rozvírilo to stalkovanie, neviem. Ale udičiek na cestu domov dostávam v poslednom období požehnane 🙂

        Možno ti to niečo napovie, držím prsty 🙂

        Páči sa mi

  8. Podobne veci som už zopár krát zažil pri mojich potulkách po lese. V kúte oka som zazrel tmavý tieň ktorý ma začal pozorovať a po chvíli sa zase stratil. Tieto tiene som už videl viac ráz ale vždy mi pripadalo ich správanie skôr ako pozorovacie než ako by mali mať nejaký zlý úmysel.

    Páči sa mi

  9. “Neviem, čo to bolo. Ak máte nejaké vysvetlenie, sem s ním…” Dostala si množstvo odpovedí, takže už vieš?

    Hľadáš vysvetlenie? Vonku, u ostatných, ktorí ten zážitok nemali? Tým im dávaš moc a autoritu. Ja tvrdím, že si to VEDELA už v tom momente, keď si to vnímala, nech už To bolo čokoľvek. Otázka je, či tvoja MYSEĽ (ego) chce prijať, čo si VEDELA/videla. VVyzerá to tak, akoby si hľadala nejaké (iné) vysvtelenie IRACIONÁLNEHO zážiku, aby sa ho ego-myseľ mohlo chytiť a u(s)pokojiť sa.

    Ako bojovníčka vieš, že nejde o vysvetlenia a už vôbec nie také, ktoré sú dohadmi iných. Všimol som si tendenciu niektorých dospieť k unáhleným záverom o tom, čo TO bolo – všeobecne, dalo by sa povedať, že najpopulárnejším vysvetlením/interpretáciou, je, že to bola nejaká bytosť (anorganická) – niektorí si pohotovo a radi k tomu priradia anjela, iní nejakú zlovoľnejšiu bytosť… všetko v tendencii schematického vnímania/škatuľkovania podľa predvídateľného systému presvedčení dotyčných. A pretože dnes sú tak veľmi populárni anjeli, víly, draci a pod., tak bude väčšina pokusov interpretovať nejaký (pre myseľ/ego) nejasný, neznámy zážitok v tomto smere. Tým dôjde k okamžitému vylúčeniu menej populárnych možností interpretácie…

    Napadlo ťa, že si mohla napr. vnímať SVOJU VLASTNÚ SMRŤ? Alebo že to mohol byť SPOJENEC (žiadna víla, anjel, a podobné limonádové bytosti)? A čo tak považovať to za ENOPTICKÝ fenomén? No mohol to byť aj sprievodný efekt posunutia zlučovacieho (alebo ako ty hovoríš, kotviaceho) bodu… A to som dal len pár príkladov, ktoré tu nik nevzal do úvahy (akoby aj, keď tu toľkí uvažujú stereotypne, schematicky, podľa toho, čo pre nich znamená duchovno/ezoterika).

    Opakujem však: včera som uvidel, že ty to VIEŠ. Pýtam sa preto znova: si pripravená to poznanie aj prijať, aj keby sa nezlučovalo s tvojím obrazom sveta?

    Pekný deň želám.

    Páči sa mi

    • Ďakujem, že si pridal svoje návrhy k tým ostatným, ktoré nemám počúvať… 😀 Nie, naozaj netuším, čo to bolo. Ak si ty videl opak – nuž, za to ja nemôžem… (Treba brýle. 😛 ) Ja som dúfala, že niekto má podobný zážitok a vie mi napovedať. Zo všetkých tých možností, ktoré tu boli spomenuté, som si nakoniec vybrala “podlahové kúrenie”. 😛 Nehovorím, že je to najrozumnejšia voľba, ale je to voľba ako každá iná. Ja som odjakživa bola racionalista. 🙂

      Keby to bol býval spojenec, moje telo zareaguje inak. Ja sa ich totiž nejako nebojím. Moje telo reagovalo na niečo neznáme – a teda ani moja smrť to byť nemohla. S tou sme najlepší kamaráti (do čias, kým zostáva na dĺžku ramena a moc po mne nechniape; ak s tým začne, schytá). Ten “enoptický” (ty si mi teda dal! 😀 ) efekt som vylúčila ako prvý tým, že som začala hýbať očami a skúmať, ako sa obraz zmení.

      Takže neviem. A ani ma to moc netrápi. Len mi je ľúto, že to prestalo a nedozvedela som sa, o čo ide. 😕

      Páči sa mi

      • Časť textu toho, čo som napísal, bola určená tebe. Spôsob tvojej reakcie a to, čo si si z toho vybrala či nevybrala, je tvoja vec. Nikde som netvrdil, že to BOLA ktorákoľvek z mnou vymenovaných možností, ani som netvrdil, že som videl, ČO to bolo. Napísal som, že som VIDEL, že TY to vieš, no neprijímaš svoje videnie/vedenie. To je tvoja vec, ak nechceš vedieť, hoci vieš.

        Text však niesol odkaz aj pre ostatných.

        Ad “enoptický fenomén”: pohybom očí ho nezrušíš.

        Páči sa mi

      • Toto je dobrý fór, DreamingWolf… To si musím osvojiť! Poviem, že niekto niečo vie a ak to nevie, tak to vie, len si to odmieta pripustiť – a tak chyba je u neho! 😆

        Teraz už nepochybujem, že som na Devalona a Azodarianu a celý eldhwen blog robila čiernu mágiu! Oni to vidia – len ja o tom neviem, lebo si to odmietam pripustiť… 😀 😀 😀

        Nehnevaj sa, ale toto ťa nectí. A táto moja reakcia nectí zas mňa. 😛

        Páči sa mi

    • Ak vieš, že Helar vie, dostal si možnosť spoznať, čo vlastne vie?
      Môžeš sa o to s nami podeliť? Tá zvedavosť je príliš silná 😉

      Tendenciu panikáriť “jednať zbrklo a chaosiť” mám totiž pri zhliadnutí “nového” aj ja.

      Minule za mnou v noci (vo sne) prišlo niečo, čo som nebol schopný “vidieť”. Iba som to cítil a bolo to VEĽKÉ, resp. ja som sa pri tom cítil veľmi malý a cítil som veľký rešpekt, ale po chvíľke som paniku ovládol a pýtam sa, Gabriel, si to ty a do mňa vletelo asi milión voltov ako odpoveď a ja som to považoval za áno, ale keďže som nenadviazal iný kontakt ako “pocitový”, tak tiež neviem, čo to vlastne bolo 😀

      Páči sa mi

      • 🙂 Milión voltov znie presne ako Jeho Gabrielstvo. 🙂 Ale mohlo to byť rovnako dobre tvoje zvyšné “ja” – ten zvyšok energie, ktorý sa nevpratal do tvojho drobného ľudského telíčka a šiel sa kuknúť, čo práve stváraš a prečo chrápeš… 😛 Ak si za očami nevidel súčasne svetlo, tak to bol pravdepodobne zvyšok z teba. Je to dosť desivý pocit, ale dá sa na to zvyknúť… 🙂

        Páči sa mi

      • Neviem, čo helar vie. Nevidím do jej hlavy 😀 Uvidel som však, že vie, čo to bolo, no nechce to prijať. Snaží sa to uchopiť racionálne, a tým sa jej to vyšmykuje.

        Páči sa mi

  10. Vidíš prečo sa nespýtaš Gabriela, on ti povie čo si videla, nájde si to v tvojich spomienkach. Ja som mala tiež najskorej pocit, že vieš, čo to bolo a chcela si vedieť k čomu by sme sa priklonili mi nezúčastnení.

    Páči sa mi

  11. Ak by to písal Castaneda, tak by k tomu pripísal, že to bol jeho spojenec, ktorého mu Don Juan pritiahol (v mladosti pri tom tuhol rovnako ako hore v článku, prejav fixácie bodu spojenia v novom mieste). A potom by pripísal, že keď sa prebral, bol celý pozvracaný, a že tie zvratky boli jeho a že Don Juan sa smial, až sa zadúšal … 😉

    Uvoľnenie z bodu spojenia mu musel zvyčajne urobiť Don Juan, oproti tomu je samostatnosť v článku vyšší level.

    Páči sa mi

    • Žiaden vyšší level… Kotviaci bod fluktuuje celkom voľne počas spánku a ja som bola dosť oťapená, keď som mala ten vnem.

      Ale som rada, že som sa neprebrala celá pozvracaná a že nikto sa na mne nesmial. To nemám zrovna najradšej. 😀 Radšej sa smejem ja na iných! 😛

      Páči sa mi

  12. keď ste začali o tých snoch :D, nedá mi nepovedať čo sa mi nedávno snívalo. Sedela som ako keby som meditovala, a zrazu som sa cítila tak veľkolepo, jasne, všetko sa zdalo tak jednoduché a ja som mala megavysokú vibráciu. Má meditovanie vo sne väčšiu moc, alebo to bola len reakcia na to, ako sa chcem pri meditácii cítiť?

    Páči sa mi

  13. “Toto je dobrý fór, DreamingWolf… To si musím osvojiť! Poviem, že niekto niečo vie a ak to nevie, tak to vie, len si to odmieta pripustiť – a tak chyba je u neho!”

    Za iných okolností by bola tvoja vyššie napísaná reakcia celkom opodstatnená. V tomto kontexte odbiť to, čo som ti napísal nepoukazuje na konanie bezchybného bojovníka. VIDEL som, že to VIEŠ a čo s touto informáciou urobíš, je na tebe. Kľudne ju zmietni zo stola, ak chceš…

    “Teraz už nepochybujem, že som na Devalona a Azodarianu a celý eldhwen blog robila čiernu mágiu! Oni to vidia – len ja o tom neviem, lebo si to odmietam pripustiť…”

    No, možno je načase postaviť sa tomu zoči-voči. Je ľahšie odpísať SRT ako nedôveryhodnú, než si pripustiť také niečo. Zaujímavé, dovtedy bolo SRT v pohode, ale keď niekomu potvrdí, že robíla čiernu mágiu, tak kredit stráca? Nuž, a keby niekomu v channelingu Gabriel či Rafael, poťažmo Michael povedal to isté, čo vtedy?

    Ako bojovníčka vari odmietneš všetko, čo ti poukáže na tvoju temnú stránku? A propos, bojovníčka: tak sa chceš vidieť. Identifikuješ sa s touto časťou už dlho, tak, že si samu seba presvedčila, že ňou naozaj si. A od istého nedávneho bodu svojho života si sa utvrdila, že ňou musíš byť. To je v poriadku, no zdá sa, že prehliadaš, že pod touto fasádou si niekto iný. A tá časť teba sa ti, prirodzene, zrejme veľmi nepáči.

    Máš vysokú ambíciu byť bojovníčkou, ale nielen to. Prahneš po tom, aby ťa obklopoval kruh obdivovateľov, ktorých by si viedla, ktorí by ťa mali za vodkyňu. Tvoji “zverenci” :)) To je silné pokušenie. Toto všetko z tvojho blogu priam sála…

    P.S.: Si si 100% istá, že si v poslednom čase ani raz nevykonala čin, ktorý by bolo možné klasifikovať ako čiernu mágiu? Zásah do integrity druhého, s cieľom manipulatívne niečo na ňom zmeniť, bez jeho vedomia a súhlasu?

    Myslíš, že tvoja inklinácia (práve) k bosoráctvu v tomto živote má u teba len rýdzo čisté a pozitívne motívy? Minulosť, hoc’ aj veľmi dávna, sa opakuje. Aj u teba…

    Páči sa mi

    • Gotcha! 😀 😀 😀

      Nie je jednoduché musieť zdôvodňovať, však? 😀 OK, ide sa na vec:

      Za iných okolností by bola tvoja vyššie napísaná reakcia celkom opodstatnená. V tomto kontexte odbiť to, čo som ti napísal nepoukazuje na konanie bezchybného bojovníka. VIDEL som, že to VIEŠ a čo s touto informáciou urobíš, je na tebe. Kľudne ju zmietni zo stola, ak chceš…
      1. Aké okolnosti by boli “iné okolnosti”? Naznačovanie informácií zavádza do rozhovoru nerovnoprávny vzťah, kde jeden vie a druhý sa musí domnievať.
      2. Kto hovoril, že som “bezchybný bojovník”? Nerobíš náhodou predpoklady?
      3. Ty si videl, že ja viem – a ja to odmietam pripustiť. Zasa nerovnoprávnosť v postavení. Ty si vraj videl a ja ti to neverím. Toť vsjo.

      “Teraz už nepochybujem, že som na Devalona a Azodarianu a celý eldhwen blog robila čiernu mágiu! Oni to vidia – len ja o tom neviem, lebo si to odmietam pripustiť…” No, možno je načase postaviť sa tomu zoči-voči. Je ľahšie odpísať SRT ako nedôveryhodnú, než si pripustiť také niečo. Zaujímavé, dovtedy bolo SRT v pohode, ale keď niekomu potvrdí, že robíla čiernu mágiu, tak kredit stráca? Nuž, a keby niekomu v channelingu Gabriel či Rafael, poťažmo Michael povedal to isté, čo vtedy?
      1. Čomu sa mám postaviť zoči-voči? Tomu, čo si ty alebo nejaký Devalon o mne myslíte? Čo si myslíte je vaša vec a moja žiadna starosť. Je to výpoveď o vás, nie výpoveď o mne.
      2. Prečo by som si mala pripúšťať niečo, čo nie je pravda?
      3. Alebo máš ty iné informácie o mne? 😀 Videl si ich?
      4. To, či verím SRT alebo nie, ťa nemusí trápiť. Verím… ale svojmu SRT.

      Ako bojovníčka vari odmietneš všetko, čo ti poukáže na tvoju temnú stránku? A propos, bojovníčka: tak sa chceš vidieť. Identifikuješ sa s touto časťou už dlho, tak, že si samu seba presvedčila, že ňou naozaj si. A od istého nedávneho bodu svojho života si sa utvrdila, že ňou musíš byť. To je v poriadku, no zdá sa, že prehliadaš, že pod touto fasádou si niekto iný. A tá časť teba sa ti, prirodzene, zrejme veľmi nepáči.
      1a. Nie je trochu samoľúbe povedať mi, ako čo sa chcem vidieť? Odkiaľ vieš, ako čo sa ja chcem vidieť? Nenapísal si hore, že mi do hlavy nevidíš?
      1b: Si si istý, že môj “bojovník” má ten istý význam ako tvoj “bojovník”?
      2. A od istého… atď. Čo to bolo s tými A. naznačovanými informáciami a B. predstavami? Ako si ty trúfaš vyhlásiť o mne, že som sa v niečom utvrdila alebo neutvrdila, keď som ti to nepotvrdila? A keď mi podľa vlastných slov do hlavy nevidíš?
      3. Ako vieš, čo je pod “fasádou”? Ako vieš, že vôbec nejaká “fasáda” existuje?
      4. Ako vieš, čo sa mi “prirodzene” páči alebo nie? Nie je to domýšľavosť? Nie v tom zlom (ale možno aj v tom zlom, ako to mám vedieť, keď nie som bezchybný bojovník a ani nevidím 😛 ?)

      Máš vysokú ambíciu byť bojovníčkou, ale nielen to. Prahneš po tom, aby ťa obklopoval kruh obdivovateľov, ktorých by si viedla, ktorí by ťa mali za vodkyňu. Tvoji “zverenci” ) To je silné pokušenie. Toto všetko z tvojho blogu priam sála…
      1. Čo ty vieš o mojich ambíciách? 😛 Povedala som ti o nich niečo? Alebo si ich tiež videl?
      2. Ako vieš, po čom prahnem? Povedala som ti to?
      3. Čo na tebe ťa núti vnímať tento blog ako sálanie 😀 túžby po “zverencoch”?

      P.S.: Si si 100% istá, že si v poslednom čase ani raz nevykonala čin, ktorý by bolo možné klasifikovať ako čiernu mágiu? Zásah do integrity druhého, s cieľom manipulatívne niečo na ňom zmeniť, bez jeho vedomia a súhlasu?
      1. Áno, som si istá.
      2. Môžeš však po svojom poslednom komentári povedať to isté aj ty o sebe? Alebo si sa mi snažil nainfikovať pocit mocou posadnutého zaslepenca manipulujúceho masy, ktorý je navyše taký blbý, že mu o jeho túžbach, fasádach a temných stránkach potrebuje rozprávať niekto zvonku?

      Možno si bezchybný bojovník v svojej toltéckej vetve. Ale bol si bezchybný so svojím slovom? Nerobil si predpoklady? Bolo toto tvojich 100%? Akurát myslím, že to “neber veci osobne” si zvládol bez problémov… No, Ruizovec by z teba ešte nebol. 😛 Nič si z toho nerob; ani zo mňa. Ale ja sa aspoň nesnažím robiť psychoanalýzu psychoanalytikovi. 😉 Sorry. Toto bola príležitosť, ktorej sa nedalo odolať.

      Myslíš, že tvoja inklinácia (práve) k bosoráctvu v tomto živote má u teba len rýdzo čisté a pozitívne motívy? Minulosť, hoc’ aj veľmi dávna, sa opakuje. Aj u teba…
      😯 Heh, skončila som skôr ako ty… Toto mi uniklo. K bosoráctvu inklinujem, pretože k nemu inklinujem. Ako si to odinterpretuješ, tak si to odinterpretuješ – bude to len tvoja interpretácia, nič menej a nič viac. A o mojich motívoch môžeš tak akurát snívať. Čo to tu naznačuješ? Vieš, že naznačovanie je v komunikácii považované za manipuláciu? Čo na tvojom terajšom postavení v tebe vyvoláva pocit, že si natoľko slabý, že ma potrebuješ manipulovať? (Fuj, ale toto bola fakt podpásovka. Toľko k “bezchybnému bojovníkovi”.)

      Páči sa mi

    • Aurawiever, si to ty? 🙂

      Nieje na čase zakopať vojnovú sekeru a prestať riešiť kto ďalej “dočúra”?
      Veď sa všetci plavíme na tej istej vode, ibaže každý vo “svojej” loďke a prichádzame zo “svojho” smeru, takže ak vidíme niektoré situácie ináč ako ten 2., tak si navzájom “iba” rozširujeme horizonty a je teda pochopiteľné, že na priebeh plavby a navigáciu máme “niekedy”, alebo kľudne aj “vždy” iný názor, nie?

      Podstata je zámer a teda plavba ako taká a nie ako kto naviguje, alebo čo všetko počas plavby mohol (alebo nemohol) zažiť?

      Bojovať za mier, sa mi zdá podobne absurdné, ako bojovať za pravdu, alebo za lásku. Vojna, násilie a hnev, sú nástrojmi, ktoré sú charakteristické pre nízke vibrácie, nie? :/

      Páči sa mi

      • 🙂 Nie, Iskra, nie je to Aurawiewer… Ale kedysi sa Aurawiewer/Devalon vyjadril, že konečne našiel výborného učiteľa. Je možné, že tým myslel DW.

        DW je reálna osoba a bol konzultantom pri preklade knihy Théuna Maresa. Ide po “toltéckej ceste” oveľa dlhšie ako ty a ja… a rozhodne toho veľa vie a má veľa prečítaného. Ale ako ho ja vnímam, príliš pracuje s vlastnými predpokladmi. To som mu signalizovala, odkedy sa ozval prvýkrát, ešte ako Heyoka.

        Páči sa mi

    • Viem… 🙂 Pretože som ho “lovila” už asi od jesene minulého roka. Nie zas nejako veľmi intenzívne, ale predsa. Keď chceš človeku ukázať chyby v uvažovaní, nedosiahneš to mlčaním. 🙂

      Už len dúfam, že energia bola síce vynaložená, ale nie premrhaná. 🙂 To posúdiť už ale nie je moja úloha.

      Páči sa mi

  14. čítam vašu diskusiu až dnes, netuším síce čo videla helar 🙂 iba mám pocit, že keď to videla – nevidela 🙂 vnútorným zrakom,mohla to byťpráve tvoja energia…ktorá sa chcela zhmotniť,lebo to vieš 🙂 , ale strach..ako stražca podvedomia..(kedže si sa nachádzala asi niekde s viacerými ľuďmi) zastavil tvoje nevedomie a proces zhmotňovania…možno by to prerástlo v čosi ..čo sa nemalo v ten moment stať :-).. a možno si zhmotňovať začala energiu niekoho iného….:-) 🙂 🙂

    Páči sa mi

  15. Podla popisu ide asi o mocneho elementala. Samotne pocity a vnimanie vie vsak vzdy najlepsie odhadnut len ich vlastnik. Astralne bytosti atd. su uz ine spektrum vnimania.

    Svoj usudok zakladam hlavne na popise. Ked pri dlhej meditacii zacnete pozerat na predmety tak zistite ze svojim pozretim na hocijaky predmet sa dany predmet “akoby” zvacsi alebo zacne pritahovat pozornost tak ze sa zvyrazni; vyreze sa z celku. Bez nich by nebolo mozne rychle citanie, pozeranie televizie atd. Pritom je ocny kontakt stale rovnaky. Pritomny je viac dojem,pocit,poznatok ako zrakovy vnem. Aj v zdanlivo statickej scene je pritomny pohyb a sila predmetov podla elementalov ktori ich obklopuju. Aj crty tvare sa menia nadhladom elementala. Pohyb cez zrakovu scenu je preto jasnym voditkom. Ked je niekto konfrontovany z mocnym vlastnym elementalom tak su dva sposoby reakcie. Vzdat sa a nechat ho ist s tym ze jeho sila bude stale posobit. Alebo mu celit a rozpustit ho sebou. To je ta zlozitejsia cast 😉

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s