Nebojte sa priať iným, aby uspeli

Už sa blížim ku koncu knihy a včera (teda niekedy v minulosti) som narazila na pasáž, ktorá ma donútila zamyslieť sa.

Carlos sa v nej baví s Pablitom, podobným žiakom ako on sám, o treťom žiakovi, Nestorovi. Pablito hrdo vyhlasuje, že sa o Nestora stará a že don Genaro mu povedal, že starať sa o bojovníka je česť. Tomuto veľmi nerozumiem, lebo bojovníci v mojom vnímaní sú dosť osamelý živočíšny druh a neviem si predstaviť, ako sa “starajú” jeden o druhého, ale to ešte stále môže byť aj vyhlásenie o mojej obmedzenej predstavivosti 😛 , takže neriešim. Čítať ďalej

Postreh dňa: emocionálna reakcia na faktický podnet

Pôvodne som si myslela, že napíšem názov “Slovák má tendenciu vyjadrovať sa nie k myšlienke, ale k jej autorovi”. Potom mi napadlo, že ale to by som sa zachovala presne ako “Slovák” 😀 a tak idem radšej písať situáciu, než to nejako nazvem…

Moja stará bolesť. Zverejníte svoj názor. Niekto s ním nesúhlasí. A napíše ako odpoveď, že to ste ale pekný blb.

🙂 Stretli ste sa s tým? Čítať ďalej

Praktické osvietenie: život v svete bežných ľudí

Na blogu Sacred Space in Time som našla článok, ktorý ma zaujal, pretože síce je taký nejaký… ehm… hinduisticko-budhistický (a ani k jednému smeru nemám celkom bezproblémový prístup), ale spomínajú sa tam aj toltékovia a to už je parketka pre pragmatika ako ja :-P… Aby to však nebolo najjednoduchšie na celom svete, navyše som aj lenivý pragmatik a tak budem krátiť a hovoriť svojimi slovami (aspoň niekde):

Autor pripomína, že kenshō je zastávka na ceste, nie konečný bod určenia. Osvietenie (kensho) má rôzne podoby – od definitívneho osvietenia mudrcov typu  Siddhartha Guatama po osvietenie nejakých 84.000 ľudí počas jedného dňa, ako to rozpráva budhistický príbeh.

Dnes po svete chodí mnoho osvietených jedincov ako Eckhart Tolle, Mooji, Adyashanti a iní. Zažitie stavu jednoty a spojenia so všetkým a zažitie bezvýhradnej lásky odhaľujú iluzórnu podstatu hmotnej reality ako povrchovej vrstvy tohto všetkého. Čítať ďalej

Paradox čisto v našej hlave

Mailom každú chvíľku niečo prifrčí a minule ma niekto obšťastnil Paradoxnými desatoro. Tak ma dohriali, že som sa šla okamžite pozrieť na web, čo to je zač. Zistila som, že ide o názvy kapitol z knižky Kenta M. Keitha Paradoxné prikázania.  A štýl, akým sú nazvané, i vývody autora článku, čo som na webe našla (“veľkí ľudia s veľkými myšlienkami ohrozujú malých ľudí nízkej mysle”) ma vnútorne bolia. Mám problém s vyjadreniami, ktoré silne polarizujú svet, stavajú nás proti iným a robia z nás Obeť v zmysle: “niekto, kto sa musí obetovať, a preto je lepší ako ostatní, ktorí sa neobetujú”. Už v minulosti som sa s týmto videním sveta potýkala a zatiaľ sa na tom nič nezmenilo – budí vo mne silnú neľúbosť. Čítať ďalej

Trpiace vnímanie: o odvahe byť sám sebou

Môj obľúbený autor 🙂 Lujan Matus zaviedol termín “trpiace vnímanie” (alebo aj utrápené, utýrané, ťažko životom skúšané – proste haunted awareness 🙂 ). Keď som sa dostala k tejto kapitole jeho knihy, ešte som na ňu nebola zjavne pripravená, pretože som ju prečítala, preskočila a knihu som na dva mesiace odložila ako “nonsens”. Dnes ráno (čo je zas raz “temná minulosť” vo vašich očiach) som ju predsa len otvorila a niečo mi našepkalo, že sa mám vrátiť a prečítať to znova…

🙂 Stálo to za to. Čítať ďalej

O krok bližšie k bezchybnosti

Pred chvíľkou som dostala nový citát od Miguela Ruiza a okamžite ma pochytila eufória a musím ho uverejniť (a pre istotu aj hneď nahrubo)… 🙂  Je znova  na tému “zrkadlá” a veľmi presne vyjadruje, že ľudia v nás nevidia seba samých, ale svoje presvedčenia o tom, ako iní ľudia v ich svete konajú, myslia a cítia:

Nič neberiem osobne. Som len štatista v príbehu iných ľudí. Viem, že čokoľvek ľudia o mne hovoria, je len projekcia ich predstavy o mne. Nemá to nič spoločné so mnou. — don Miguel Ruiz

(I don’t take anything personally. I am a secondary character in other people’s stories. I know that whatever people say about me is just a projection of their image of me. It has nothing to do with me.) Čítať ďalej

Zaujať postoj bojovníka

Don Juan hovorí Castanedovi:

“Najťažšia vec na svete je zaujať postoj bojovníka. Nijako nepomôže sťažovať sa a cítiť, že má človek na to právo a veriť, že niekto nám vždy niečo robí. Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.”

“Si tu, so mnou, pretože tu chceš byť. Už si medzičasom mohol prebrať plnú zodpovednosť, takže predstava, že si vydaný napospas vetru, je absurdná.” Čítať ďalej

“Keby som bol(a) jediný človek na svete…”

Na ktoromsi našom blogu som našla úryvok z nejakej knižky, ktorý mi zadal príčinu na zamyslenie. Zamyslenie nad tým, prečo sa niektorí ľudia tak veľmi dovolávajú “konania dobra” a “prinášania osvety”.

Budeš konat dobro a nebudou Tě chápat. Budeš konat dobro, a budou se Ti smát. Budeš konat dobro, dávat to nejlepší ze sebe druhým a oni Tě pomluví, roztrhají svými soudy na kusy a z Tvých malých chyb stvoří ve svých výkladech smrtelné zločiny. Budeš konat dobro, a bližní Tě opustí, Tvé deti Tě nepochopí a dají se cestou širokou, pohodlnou, ale časem do problémů a utrpení vedoucí. Čítať ďalej