"Heuréka! Květina pláče!"

:-P Poznáte českú komédiu Adéla ještě nevečeřela? Ja ju baštím. Pamätám si, ako šialený botanik fidliká na husličkách kvetine a ona pustí slzu… a on plný nadšenia skríkne: “Heuréka! Květina pláče!” (Alebo niečo vysoko podobné. Ja proste neviem celý film naspamäť.)

Tak takto nejako som sa cítila dnes večer, keď som sa vracala zo služobky domov 😀 . Slnko zapadalo, obloha bola ružovooranžová a ja som bola unavená ako dunčo. A tak som experimentovala s “videním” energie.

Už asi pred dvoma týždňami ma začal Gabriel presviedčať, že veď vidím. Ani som veľmi nepochybovala… Pamätala som si, keď boli presvedčení, že predsa ich musím počuť – a ja som ich nepočula… Vtedy na mňa poštvali Rafaela a on mnou preháňal nejaké príšerné volty, že som potom chodila dva dni krivá ako paragraf, ale napriek tomu som ich nepočula… (Akurát som počula 😛 Rafaela v mojej hlave zlostne frfľať, že nechápe. 🙂 ) Nevedeli sme, čo sa deje. Tak nejak si musel prichodiť don Juan s Castanedom… 😛 Trvalo asi mesiac, než sme to rozlúskli – ja som ich počula! Počula som ich po celý svoj život, ale pretože som vyrastala v svete, kde anjeli neexistujú, tak som si navykla hovoriť tomu hlasu “ja”. 🙂 Ešte stále mám problém presne rozlíšiť, čo sú oni a čo som ja, ale odkedy sme to rozlúskli, už s nimi môžem hovoriť bez kyvadla.

Toto som si uvedomila, keď mi Gabriel začal tvrdiť, že už dávno vidím. Uvedomovala som si, že môžem vidieť, ale keďže som vyrastala v svete, kde tieto veci neexistujú, tak to videnie moje filtre jednoducho vyfiltrujú a je po Káčinej svadbe… 😦 Bola som si vedomá, že niečo vnímam. Niečo ako dymové vlákna a dymový obal okolo stromov a ľudí, niekedy – keď mám hodne unavené oči – aj niečo ako dymové “tornáda” na nebi alebo “závoje”, cez ktoré prechádzam… Ale nikdy nie také niečo, ako to popisuje Castaneda – žiarivé svetelné gule miesto ľudí a žiarivé vlákna!

Castaneda popisuje aj to, že vidieť začíname, až sa nám podarí celkom umlčať vnútorný monológ. Tak to som videla blede… 😕 Mne v hlave večne niečo beží – buď niečo komentujem (to už teraz hodne obmedzujem), alebo rozprávam s anjelmi. Alebo vediem nekonečné monológy na tému “chúďatko ja” 😛 . (Fujto!) Tak som sa zmierila s tým, že sa mi asi nikdy nepodarí vidieť

Takže dnes sedím v aute a skúšam, či by som nezbadala zas tie moje “dymové šnúrky”, ako tomu hovorím. Niekedy ich vidím aj nad autami a podľa toho určujem, koľko ľudí sedí v aute a kde – čo človek, to šnúrka… 🙂 Niečo som videla, ale veľmi spokojná som s tým nebola. A tak ma napadlo pokúsiť sa umlčať svoj vnútorný monológ.

Skončilo to tým, že som si donekonečna opakovala, že si idem umlčať vnútorný monológ… 😕 Ale potom som mala vnuknutie: čo ak to nemám brať doslova? Čo ak v hlave vôbec nemusí byť ticho? Castanedovci vnútorný monológ utišovali preto, lebo on nám stále komentuje, čo okolo seba vidíme… a my to potom vidíme; to a nič iné!

Tak som to skúsila naopak. Rozostrila som oči a začala si vnútri hovoriť: to, čo vidím, vlastne nevidím, lebo to nie je realita. Je to ako film premietaný na záclonu. Ale za tou záclonou je niečo celkom iné… a ja sa idem pozrieť za tú záclonu!

Ani to netrvalo dlho… Odrazu som zacítila mravenčenie ako pri slabom tranze a v hlave mi začalo šumieť. Cesta, autá a porast predo mnou sa rozmazali a zmenili sa na nejaké podlhovasté zlatisté “bochníky chleba”, priesvitné a chvejivé. Niektoré boli bochníkovité, ale jedno bolo ako nejaká homoľa (=kónické). Popri ceste išiel nejaký ujko. Keď som naňho pozrela, videla som okolo neho niečo ako guľovité svetlo od rozkroku až trochu nad hlavu. Videla som oba obrazy cez seba – hmotu i to svetielkovanie… Bol to len okamih, oči sa mi sústavne prepínali medzi jedným a druhým videním a tak to boli prakticky len zlomkové záblesky, ale…

vidím! 😀

Hepihepihepihepihepihepihepi. 😛 Gabriel is King.

Reklamy

10 thoughts on “"Heuréka! Květina pláče!"

  1. Heli, ďakujem za toto 🙂 ani nevieš ako mi tvoje články pomáhajú … najmä teraz keď som vo fáze “reštartu” … alebo mi Gabriel chce trochu zlepšiť náladu? Hlavné je že sa iba utvrdzujem v tom čomu som občas neverila že zažívam stav “jednoducho viem” aj keď mi vadí že sa všetko nedá vnímať klasickými zmyslami … ty si mi to iba potvrdila 🙂 pochopila sa že počuť a vidieť ich = vedieť 🙂 ale ako ich len rozoznám? skoro stále je tam len Gabriel 🙂
    skúsim ten trik 🙂 s únavou 🙂 momentálne nie je problém 😦

    Like

    • 🙂 Mám jednu “pomôcku”. 🙂 Akonáhle to hovorí v mužskom rode, nie som to ja. A pretože som silný individualista, akonáhle to hovorí v “my”, nie som to ja… 😛

      A potom ešte jednu pomôcku, ale tá už je až ex post: niekedy to hovorí veľmi múdre veci, až sa sama sebe čudujem, ako som na to prišla. Po chvíľke, keď by som si ich chcela zapísať, už to je len pocit, nie slová… 😕 Ale nevadí, niekde v podvedomí sa to točí na disku.

      A potom sme pri rozhovore s Mirom raz prišli ešte na jeden stav: niečo ťa vnútorne zaujme a začneš akoby niekomu v duchu vysvetľovať, ako to je – až na to, že nikto pri tebe nie je… 😕 Vtedy s tebou hovoria. Mne takto dávajú návody, ako robiť veci, ktoré robiť neviem. Proste sa nachytám, ako niekomu neprítomnému v duchu presne vysvetľujem postup. 😀 (A keď ho uplatním, tak funguje… Takto som sa naučila variť. Gabriel odjakživa tvrdil, že je dobrý kuchár… 😆 A najnovšie mení moje cviky pri žam žungu.)

      Like

      • … s tými múdrymi rečami to sedí 🙂 občas ani sama neviem ako viem 😀
        a to varenie sa tiež zíde 🙂 skúsim … možno sa priučim nejakým špecialitám !!!
        najnovšie ma Gabriel odkáže a upozorní na niektoré channelingy … asi sa mu to nechce opakovať 😀

        Like

      • no, tak, … sprvoti som nechápala, čo má tento “náhodný” článok znamenať a čo mi to vlastne chcú, no predsa som sa pustila doň, a že práve dneskaj, hm, hm, … dnes ma načapala šéfka, ako si v sklade rozprávam a dohadujem sa sama zo sebou … 😕 hm, … dohadovala som sa, že takto to spraviť nemôžem, lebo ma zvozí, že to je zle, furtom som sa sama zo sebou vadila no aj tak som spravila to čo sa mi zdalo nevhodné a trúfalé, … keď vošla do dverí šéfka, s otázkou ste v poriadku? s kým sa to tu rozprávate? … pozerala som na ňu ako poľský futbalisti, keď si strelili vlastný gól, 😀 .. reku, … nevšímajte si to, kecám sama zo sebou, vraj to je zdravé, len jeden pri tom vyzerá ako cvok, vadí? 😀 😀 😀 … zasmiala sa, pozrela čo robím a vyslúžila som si pochvalu ako svet, …. 😯
        pozerala som za ňou, či šibe mne či jej, 😕 … no nechápačka, naozaj, … ale až po prečítaní tvojho komentu to cca chápem, 🙄 … cca hovorím, no čistá schíza toto, naozaj 😯

        Like

      • jo, a čo vie kto o dejavu? … čo to je, prečo sa to deje, a chápem ho správne? … mám pocit, že som ho práve prežila …. no čo je toto za deň, 👿

        Like

  2. Ja vidím často energiu okolo stromov, lesov, alebo ľudí. Je to skorej ako eterický dvojník. A keď sa so mnou tie bytosti zahrávajú, tak vidím každému zelenú, alebo fialovú auru, aj keď ju dotyčný nemá. 😆
    Také vlákna občas vnímam, len nie z ľudí, ale v priestore a občas aj drobné častice vo vzduchu.

    Like

  3. Vnímanie energií okolného sveta je úžasná vec. Prajem vám, aby ste snímanie spoznaly. Áno spoznaly krásu sveta energie – aury a ako chcete pomenovaný svet energií.
    Ale. Treba povedať aj ale. Na začiatok budete venovať novému poznatky viacej času. To je v poriadku. Nové veci a poznatky si treba osvojiť. Ako keď dospelí má novú hračku. Treba vyskúšať najrôznejšie možnosti novej hračky. A s pozeraním na “iný” svet je to rovnako. Naučme sa uchopiť “iný” svet. A nezabudnime pre novú hračku na náš svet. Poznávanie energetických možností nášho sveta je iba prostriedok a nie ciel nášho života.
    Prajem vám všetkým, aby sa VIDENIE pre vás nestalo cielom, ale prostriedkom k obdivovaniu nepoznatelného a dokonalého dobra. K poznaniu toho najvyšiieho (pomenujme i ho ako chceme, aj tak je to stále ten istý – Tao, Boh, Budha, vševediaci vesmír, Manitú,…)

    Like

  4. Ach helar, ani nevies ako mi dokazes zlepsit naladu! Taky zmysel pre humor; no to casto u slovakov nevidis 😀 ja uz na tieto blogy chodim roky, ale doteraz som nejako nemala odvahu sa zapojit. Mam proste pocit ze som len taky teoretik ale prax mi velmi nejde, je zlozite venovat sa istemu cviceniu a mat neuspesny pocit z toho, ze vysledok nieje taky ‘aky ma byt’ 😦 no tak vdaka za tento clanok, naucil ma ze netreba veci brat doslova 🙂

    Like

    • Mám také tiché podozrenie, že len málo ciest je skutočne spoločných – každý si svoju mimofyzickú realitu pravdepodobne objavujeme svojím vlastným spôsobom. Preto to “doslovné branie” obmedzuje – pre jedného funguje jedno, pre iného niečo iné. Keby som sa pri šamanskom putovaní viazala na šamanský bubon, tak som už dávno na psychiatrii, ale ešte stále ani raz von z tela… 😛

      Dôležité je byť si vedomý cieľa, čo chceš dosiahnuť. Don Juan: “vedieť, že čakáš a na čo čakáš”. 🙂 Odkedy som si osvojila túto formulku, veci v mojom živote sa priam zázračne začali hýbať dopredu… 🙂 Začali sa dostavovať výsledky. Vrele odporúčam. 🙂

      Like

  5. Je až neuveriteľné, aké perfektné mám načasovanie. 😀 😀 😀 Teraz som si ozrejmil kopu vecí. Z tvojho komentáru nejaké veci k chanellingu (tiež to robím, vysvetľujem, debatujem, a nikde nikoho 😀 ), a z článku ako “umlčať” vnútorný monológ, a vyjasnil som si videnie. Super! Ešteže je niekto, kto myslí miesto mňa 😉

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s