Dva citáty od Mira

Na Mračnej hore je stránka, kam pridávajú ľudia zaujímavé citáty. Včera Miro pridal dva, ktoré ma chytili za srdce – a tak ich prenášam aj sem:

“Na našej ceste nadíde bod, kedy si musíme vybrať medzi „ľudskou formou“ a „druhým ja“. Pretože žijeme spútavaní ľudskou formou, mnohé z toho, čo si myslíme, že potrebujeme alebo chceme, nie je ničím viac, než iba túžbami ľudskej formy. Nevieme, čo je pre nás najlepšie v zmysle nášho rastu.

Presvedčenia sú pokusom ľudskej formy imitovať pravdu. Vedomosti sú náhradou ľudskej formy za poznanie. Naše emočné múry sú pokusom ľudskej formy imitovať skutočnú osobnú silu. Ľudská forma nie je schopná skutočnej lásky, čo je dôvodom, prečo je láska priemerného človeka závislá. Ľudská forma nie je schopná rozlišovania medzi tým byť separovaný a byť jednotlivcom…”

Tento citát so mnou okamžite zarezonoval, takže bude dôležitý – buď pre mňa alebo pre túto stránku, neviem… Páči sa mi najmä to, že presvedčenia nám nahrádzajú poznanie “pravdy” (v zmysle skutočnosti, reality) a že sa robí rozdiel medzi vedomosťami (nadobudnutými štúdiom a čítaním) a poznaním (nadobudnutým uvedomením si, čo daná vec znamená pre mňa). A sedí aj to s tou láskou: milujeme, milujeme – ale vždy niekoho. Málokedy sa dostaneme do stavu, že milujeme preto, lebo sa nám páči pocit, ktorý z nás vychádza, a je nám jedno, na koho alebo čo sa ten pocit naviaže… To je skutočný rozdiel medzi ľudskou láskou a “anjelskou” láskou, ako som ju spoznala ja.

Rovnako dobre mi urobil aj druhý Mirov citát:

“Je to kliatba nášho ľudského podmieňovania veriť, že problémy v našich životoch bránia uskutočneniu nášho plného potenciálu. Človek na duchovnej ceste vie, že nech sú jeho alebo jej životné podmienky akékoľvek, či sa objavia akékoľvek „problémy“, neprichádzajú na nás v podobe trestu, ale ako príležitosť vyrásť. Všetky a každý z nich je výzva, ktorá nám dáva príležitosť potvrdiť svoju silu. Nikdy nám nie je dané niečo, čo nie sme schopní zvládnuť, a tak tento človek vie, že čím väčšia je výzva, tým väčší bude dar sily na sklonku dňa.”

Zdroje nepoznám, ale rozhodne to bol múdry človek. 🙂

33 thoughts on “Dva citáty od Mira

  1. Medzi pozemské túžby patrí nielen túžba po matérii a zanechani po sebe nejakej stopy, ale aj túžba po porozumení s druhou- jedinou osobou -partnerom.

    S týmto práve sa často mylne spája slovo “láska”.

    Iba ten človek,ktorý sa vymaní z obmedzení ktoré sú viazane na zem a hmotu dosiahne skutočnú slobodu.

    Like

    • Inanna,
      zaujímavo si to vystihla. Keď tak rekapitulujem oslobodzovanie sa 😉 od pripútaností, tak najbolestnejšie bolo pre mňa práve vyslobodenie z citovej zviazanosti s inou osobou, avšak okamih, kedy nad bolesťou prevládla vďačnosť a radosť zo slobody je slovami neopísateľný 🙂

      Like

      • hmmm dufam ze to raz pocitim, prave som dala dovidenia jednemu vztahu, bo som sa chcela oslobodit, zatial to este boli…

        Like

      • lucindela,
        keď to ešte bolí, tak sa pozri na tú emóciu,ktorá bolí. Všimni si, v ktorej časti tela sa nachádza a zakaždým, keď sa objaví tá emócia – bolesť z rozchodu, vcíť sa do tej energie (emócie) a snaž sa pochopiť, že je to iba energia a ona odíde. Musíš ju len zakaždým odhaliť a pomenovať, napríklad “smútok”. Potom, keď sa objaví, iba si povedz, smútok, zasa si tu? Funguje to na všetky nechcené energie – pocity, emócie…

        Like

      • lucindela, to je dobré. to má bolieť, pretože potom budeš pripravená pocítiť a precítiť aj iných.
        a v budúcom vzťahu rozpoznáš city hneď na začiatku. cez bolesť rastieme, žiaľ je to tak. 🙂

        Like

      • Lili,
        nehnevám sa, veď aj tvoja rada mala niečo do seba. Je dobre, že máme viac možností na výber a nech si vyberie Lucka, čo jej vyhovuje 🙂
        1. Či chce tú bolesť prežívať – cez utrpenie človek rastie
        2. Alebo sa tej bolesti vyhne – aj vtedy človek rastie, keďže sa naučí sebeovládania

        Like

      • zaujímavá teória. 🙂
        vyhnúť sa problému, ktorý sa vráti ako bumerang v inej podobe.
        potom len repceme nad osudom, že pane bože prečo ja? že? 🙂
        a áno, je aj niečo v čom sa zhodneme, lucindela si vyberie. 🙂

        Like

      • Boli len to, co ma pre nas hodnotu: 🙂 Hodnota vychadza zo sudenia co je pre nas dobre a co je zle.

        “Mistr Rjókan žil prostým životem v malé chýši na úpatí hory. Jednoho večera navštívil jeho chýši zloděj.
        Zjistil však, že tam není co ukrást.

        Rjókan se právě vrátil a zloděje přistihl.
        “Měl jste jistě dlouhou cestu, abyste mne navštívil,” řekl zloději.
        “Nevracejte se s prázdnýma rukama. Vezměte si, prosím, mé šaty jako dar.”

        Zloděj se rozzlobil. Popadl šaty a zmizel.

        Rjókan seděl nahý a díval se na měsíc.

        “Chudák,” přemítal v duchu. “Přál bych si, abych mu mohl dát tento krásný měsíc.”

        Like

      • Lilah,
        to nie je vyhýbanie sa problému, ak sa vyhneš smútku – ten smútok vznikol iba z nepochopenia. Ak by v človek bol napojený na zdroj Pravdy, tak nebude smutný.

        Like

      • ja nehovorím o vyhýbaní sa šialenej sebatrízni. hovorím o bolesti.
        presne ako napísal groover, vychádzam z predpokladu, že pre lucindu ten vzťah hodnotu má, inak by ju to nebolelo.
        nehovorím o nezmyselnom smútku, ktorý ťa oberá o “zdravý úsudok.”
        hovorím, o úprimnej bolesti nad stratou milovanej osoby. vždy totiž bolí, keď prídeme o priateľa.
        toto je život. snažiť sa vyslobodiť z prirodzených pocitov nasilu, alebo obchádzaním, je pre mňa rovnako nepochopiteľné, ako pre toho muža z príbehu, ktorý chcel darovať mesiac a ten idiot zlostný odišiel.
        🙂

        Like

  2. Ahojte všetci… 🙂

    Zámerne nezvyknem uvádzať zdroj, pretože to považujem za zbytočné. Podľa mňa nie je dôležité kto to vyslovil, ale myšlienka….

    No ale keď sa to tu už načrtlo, tak uvediem:
    1. citát – Kristopher Raphael, žiak toltéckeho naguála Miguela Ruiza (M. Ruiz – okrem iných aj autor knihy Štyri dohody)
    2. citát – Charles Mitchley, žiak toltéckeho naguála Théuna Maresa

    Like

    • Groover,
      nevieš si predstaviť, akú radosť si mi urobil týmto videom…úprimné d’akujem 🙂
      potešil si moje očko, ale hlavne uško…tá “vážna” hudba je vážne skvelá…všetky radostné žilky mi v tele skackali 😀
      asi ešte nie som na konci svojho pátrania, ale s istotou viem, že som tu sama so sebou…a tie chvíle, ked som tu len ja a všetko okolo tu nie je, ma robia šťastnou 🙂
      díky, si zlatý 😀

      Like

      • konečne niekto, kto ocení krásu vážnej hudby:-), tie chápajúce pohľady svojho okolia, keď im rozprávam, že milujem Vivaldiho, xi 🙂

        Like

  3. Ráz som prišiel zo školy a otec sa ma spýtal čo sme preberali…
    “ále mali sme prednášku o sexe”
    “no a čo si sa dozvedel” spýtal sa z úsmevom
    ” no..najprv prišiel farár a hovoril prečo by sme nemali,
    potom prišiel lekár a hovoril ako by sme nemali,
    a napokon učiteľ a hovoril kde by sme nemali hi hi hi 😀

    Like

    • Čo nám však na prednáškach nepovedali 🙂

      Niet dobrého ani zlého, správneho či nesprávneho, niet žiadnych morálnych súdov o tom, čo je prijateľné a čo nie.

      Sex ide za hranice všetkého,je oslavou,umením a aktom tvorenia.
      Je to Bohmi stvorený dar LÁSKY v úplnej odozve na to, čo pôvodne prišlo z Vyššieho Zdroja.Je to spôsob ako sa sa emocionálne a duchovne vrátiť späť do JEDNOTY.i.
      Sexualita je dar bohov,aby sme s nimi zostali vo večnom spojení.

      Sexuálne spojenie, má byť preukázaním si vzájomnej úcty a vybudovaním mostu medzi telom a dušou.)

      (Týmto aj reagujem na nedávne „nejapné“ osočovanie v súvislosti s“ freudovským syndrómom“…)

      Like

  4. Veľmi ma ten článok potešil. Uvedomila som si, že som šťastný človek. Milujem a svoju lásku nesmerujem len na jedného človeka. Milujem také rána ako bolo dnes, keď po dlhom čase zasvietilo slnko. Milujem ten pocit, keď sadnem do svojho auta. Milujem jazdu na bicykli , milujem vôňu čerstvo vyžmýkaného grepu. Milujem dotknúť sa snežienok po dlhej zime… Milujem život… Ďakujem Ti Bože.

    Like

    • wow, ja zasa staviam vzdušné zámky o krásnej prírode a vôbec, že žijem v krásnom prostredí aj keď je vonku škaredo.
      pustím si hudbu, sadnem na stacionárny bycikel, zavriem oči a už som vo svojom svete plnom stromov, kvetov, poletujúcich motýľov, alebo len tak snívam o pokojnej hladine rybníčka s tancujúcimi rusalkami.

      a čo tak krásne čaptavé kačiatka? alebo kuriatka?

      Like

    • 😀
      aj ja si všímaním a vychutnávaním drobných radostí spríjemňujem dni…a blúdim mysľou na nádherné miesta…odvtedy, čo som sa začala pozerať “novými” očami, je pre mňa tento život ozajstným potešením…a prestala som sa báť “smrti”…a teraz všetci povinne šup na nosy ružové okuliare !!!…hihihi 😀

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.