Stretnutie s Castanedom: Vraciam sa na začiatok

Keď som sa nedávno spovedala, ako neslávne dopadli moje anjelské exkurzy, tak som na konci spomenula, že ma napadlo ísť sa spýtať Castanedu, čo za obraz si z tých všetkých zážitkov mám poskladať. Carlos Castaneda je čosi ako otec moderného bosoráctva a už je hodne dávno po smrti. Ja som sa k nemu prepracovala až keď už bol po smrti, cez knihu Esmeraldy Arana, ktorá obsahovala jej uplatnenie jeho postrehov.

castaneda1962Castaneda je fascinujúci tým, ako v sebe spája staré poznatky s deformáciou vnímania moderného človeka.  Dlho som voči nemu mala averziu, pri čítaní jeho kníh som plynule “lietala” od nechute k nadšeniu a späť, ale dnes pre mňa predstavuje ultimatívny zdroj toho poznania, ku ktorému sa našinec dnes už nedopracuje…

Ja sama nemám nijaký formálny výcvik ani ako psychológ, ani ako šaman, ani ako bosorák. Čo viem, naučila som sa sama a z kníh. Začínala som ako “villoldovec”, čo je zrejmé hlavne z prístupov na Mračnej hore – t.j. ako šaman s nohami viac v realite a fyzične ako v mimofyzične. Castanedu na Amazone predávajú ako “fikciu”, takže ma nepriťahoval. Ale dostala sa mi do rúk kniha Taishe Abelar “Bosorácky prechod” alebo tak nejak a tá ma naštrbila. Neskôr som začala čítať Esmeraldu Arana a cez citáty Castanedu v jej knihe som si uvedomila, že o žiadnu fikciu nepôjde – na to boli postrehy príliš presné! A tak som začala čítať Castanedu. Nesystematicky, to, čo mi práve prišlo pod ruku.

Idem za Castanedom

Pre tých, čo ho ešte nepoznajú: Castanedov príbeh je príbeh západného antropológa, ktorý sa dostane do kontaktu so starým Yaqui šamanom a stane sa jeho žiakom. Jeho učiteľ sa volá Juan Matus a Castaneda mu hovorí don Juan (“don” vo význame “pán”). Všetky jeho knihy sú viac-menej prerozprávania ich rozhovorov a zážitkov a jeho postupného zasväcovania do mimofyzickej reality.

Z dnešného pohľadu mi ani Alberto Villoldo ani Théun Mares nedokázali dať také široké poznanie, aké som si “stiahla” z Castanedových kníh – a väčšinou práve medzi riadkami jeho osobných prielomov! Villoldo preto, že je príliš pragmatický a nemá široké videnie “bosoráckej reality”, hoci je vynikajúci v jednotlivých postupoch (pokiaľ do nich práve nemieša psychológiu 😛 ), Mares je zas príliš teoretický a čítať ho je ako robiť skúšku na vysokej škole. Keď som videla tie nákresy, grafy a diagramy, zatmelo sa mi pred očami a bolo mi jasné, že nebude ľahké odlíšiť podstatný systém od nepodstatných detailov (ktoré navyše podľa mojej skúsenosti bývajú vysoko individuálne). Don Juan: “Moc spočíva v druhu vedomostí, ktoré človek má. Aký význam má vedieť veci, ktoré sú neužitočné?” 🙂

Začínala som ako “čarodejnica”, teda robila som mágiu. Mágiu však môžete robiť dobre len vtedy, ak chápete jej princípy. Tie sa mi veľmi študovať nechcelo (hlavne v nich bolo hodne z náboženstiev a vtedy ja dostávam koprivku) a tak som prešla radšej na šamanizmus, čiže na predkresťanské magické techniky. Tak som sa dostala k Villoldovi, šamanskému putovaniu a vracaniu stratených kúskov duše (ktoré však v kontexte tohto článku nehrajú nijakú úlohu). Od Villolda som sa potom dostala cez Aranovú ku Castanedovi a tam sa mi otvoril pohľad na mágiu z celkom nového zorného uhla.

Castanedu som čítala ešte skôr, než sa u mňa “prihlásili” anjeli. Už som spomínala, že som postupovala podľa ľubovôle, ale fascinovalo ma nachádzať analógie k mojim vlastným zážitkom. A ako vždy, keď ma niečo zaujme, snažím sa zistiť o tom čo najviac. Tak som si naštudovala aj históriu okolo Castanedu a jeho skupiny bosoriek a dozvedela som sa aj to, že Juan Matus môže byť fikcia, neexistujúca postava.

To ma zaujalo a rozhodla som sa zistiť viac. Čítaním viacerých kníh Castanedu po sebe sa okolo mňa vytvoril “magický” priestor, v ktorom som začala byť schopná dosahovať veci, na ktoré som predtým nemala. Napríklad lucídne snívanie. Tak som sa jedného dňa vybrala lucídne sa spojiť s Juanom Matusom. Hľadala som učiteľa a Juan Matus sa mi zdal systematickejšia postava ako samotný Castaneda.

K Juanovi Matusovi som sa nedostala. Narazila som len na castanedovcov. S ním som vôbec nehovorila, videla som ho len zďaleka, ale hovorila som s dvomi z jeho bosoriek: s Taishou Abelar a druhou ženou, ktorej podľa ich kníh hovorím Clara. Pýtala som sa ich, čo potrebujem urobiť, aby som sa dostala v svojom rozvoji ďalej, a oni mi odpovedali.

Potom prišli anjeli a ja som docastanedovala. Ale aj v tomto jabĺčku bol červík, ako som písala v článku Anjelský showdown. A pretože som sa dostala do situácie, kedy moja intuícia priamo protirečila môjmu rozumu a navyše ani jedno z nich mi nedávalo zmysel, zistila som, že by som prijala radu niekoho s väčším rozhľadom. A tak mi po vyše roku napadol Castaneda. (Viem, malo by sa hovoriť “prišiel na um” – ale to by som už bola príliš dokonalá. 🙂 Napadol, a basta.)

Keďže som to raz už zvládla, trúfala som si aj druhýkrát. Problém však bol dvojaký: 1. bolo to už dávno a 2. prvý úspech bol “náhodný” a tak som si nepamätala postup. Dva týždne som sa bezúspešne pokúšala zopakovať si niekdajší “výlet”. Začínalo mi byť jasné, že toto “sústo”, čo som si odhryzla, možno neprehltnem… a potom sa to odrazu podarilo.

Na príčine boli (ako aj inak) samotní anjeli a ich nekonečné pokusy na mne. (Tentokrát si proste z ničoho nič bez opýtania “požičali” moje telo. Sedela som v ňom, plne vedomá toho, čo robím, ale celkom bez kontroly nad tým, čo robím…) Dostala som najbesnejší záchvat zúrivosti v mojom živote, pokúsila som sa nakopnúť kamsi celé “Nebo” – a uspela som. Keď zistili, že anjeli ma nespacifikujú, zapojili Gaiu. Tá zlyhala, tak zavolala Otca. Znadala som aj jemu (“rovným dielom každému”) a potom som utekala na svoje šamanské silové miesto. A v tej emocionálnej vývrtke, v ktorej som bola, som začala kričať na Castanedu.

Vďaka vysokej miere emócie, ktorá bola v hre, tentokrát prišiel! Bola to len tvár v stĺpe svetla, rezervovaná a nedôverčivá. Zjavne o moju priazeň nijako mimoriadne nestál… Navyše obďaleč postávali Gaia a Otec, ktorí bežali za mnou, a to ho tešilo ešte menej.

Pýtala som sa k nemu do učenia. Povedal: “patríš k nim” a pozeral pritom na Gaiu a Otca. Nehádala som sa. Je to tak, ale možno s tým dokážem niečo urobiť, odpovedala som. Musela som naňho hodne naliehať. Nakoniec sa nevyjadril ani tak, ani onak, ale neodmietol ma… Keď som pýtala radu, kde mám začať, odvetil: “na začiatku”.

Ešteže som toľko pracovala s Tao-te-ťingom a I-Gingom… Už minule som od nich dostala značne kryptickú radu, ale keď som si ju pretlmočila do mojej reči, ukázala sa byť vysoko účinná. Tak som si aj teraz sadla a skúsila sa určiť, kde je “začiatok”. A vyšlo mi: prvá kniha.

Nuž som vytiahla jeho knihy a začala som porovnávaním hľadať tú prvú. Našla som ju. Keď som ju otvorila, zistila som, že k jej trinástemu vydaniu, ktoré mám ja, napísal nový predslov (=”začiatok začiatku”). A keď som začala čítať ten predslov, moje zmätené “anjelské” reality začali nadobúdať nový obrys. Navyše som si uvedomila, že je to možno vhodná informácia pre ostatných “spolubosorákov”, ktorí zatiaľ Castanedu nečítali a nepoznajú.

Živá a neživá energia a organické a neorganické bytosti

Indiánsky bosorák kmeňa Yaqui Juan Matus uviedol Castanedu do sveta, ako ho poznávali šamani starého Mexika. Pod poznávaním si treba predstaviť procesy, ktoré zodpovedajú za to, ako vnímame každodenný život. Naše “západné” vnímanie sa pritom hodne odlišuje od toho šamanského a v Castanedových knihách sú rôzne návody, ako vidieť svet očami starých šamanov a v ich poznávacích kategóriách – kategóriách opisujúcich celkom inú realitu, než je tá, ktorá sa dnes považuje za “normálnu”!

Ich šamanské videnie svetla (=poznanie) sa opiera o energetickú skutočnosť, že celý kozmos je zložený z dvoch síl, ktoré sú si protikladné a súčasne jedna druhú dopĺňajú. Volali tieto sily živá energia a neživá energia. Videli, že neživá energia nemá vedomie. Vedomie je vibračný stav živej energie.

helar: V tomto bode si nie som celkom istá tým, čo považujem za “neživú” energiu. Môj problém sa volá “čas”. Ak vnímam svet ako časopriestor, tak niektoré pohyby v ňom (vibrácie) sú také rýchle, že ich neviem postrehnúť, kým iné sú také pomalé, že ich neviem postrehnúť. Napríklad taká muška drozofila žije celý svoj život v priebehu 24 hodín (po nemecky sa jej hovorí aj “jednodňová mucha”). Ak si predstavíme, že dĺžka ľudského života by bola napr. 72 rokov a dĺžka života drozofily by bola takisto 72 drozofilích rokov, tak potom jeden jej rok trvá koľko – menej ako pol sekundy? (Matika mi nikdy nešla. 😦 )

To je celkom pochopiteľné smerom “nadol”, k rýchlejšie žijúcim tvorom. Drozofilu vnímame aspoň jeden deň – tak môže mať vedomie. Ale ako vieme, že kameň nijaké vedomie nemá? Preto, že sa nehýbe? Pretože neregistrujeme, že reaguje? A čo ak jedna jeho sekunda je našich 300 rokov – viac ako jeden ľudský život – a tým pádom nemáme šancu zaregistrovať jeho reakciu?

Kedysi som kdesi čítala teóriu, ktorá hovorila, že práve v tomto okamihu priamo cez nás prechádza nekonečné množstvo svetov/dimenzií – ale vibrujú v inej vlnovej dĺžke a preto ich 1. neregistrujeme a 2. necítime ten “prechod”. Takže skutočne si netrúfam odhadnúť, ktorá energia by mohla byť neživá… Možno ďalším čítaním Castanedu dostanem odpoveď a potom ju sem doplním.

Všetky organizmy na Zemi  vlastnia vibračnú energiu. Šamani ich nazvali organickými bytosťami (beings) a spoznali, že organizmus si sám stanovuje súdržnosť (cohesiveness) a hranice takejto energie.

Takisto spozorovali, že existujú konglomeráty vibračnej živej energie, ktoré majú svoju vlastnú súdržnosť, ktorá sa neviaže na nejakú organickú formu. Tieto nazvali neorganickými bytosťami a popisovali ich ako zhluky súdržnej energie, ktoré sú neviditeľné pre ľudské oko; energie, ktorá si uvedomuje seba samu a má istú celistvosť, o ktorú sa stará spájajúca sila odlišná od spájajúcej sily u organizmov.

helar: Keď som si čítala toto, napadlo ma, že všetci tí geinveni môžu byť vlastne neorganické bytosti. Takisto duša v stave medzi inkarnáciami môže fungovať ako neorganická energia. Víly, škriatkovia, dévy a ako ich ešte nazveme môžu byť neorganická bytosť. Duchovia môžu byť neorganická bytosť. O tom, či je neorganická bytosť “dobrá” alebo “zlá”, rozhoduje jej vibračný stav. Napríklad anjeli sú u mňa rozhodne neorganické bytosti, hoci v ich prípade vôbec nehovorím o “bytostiach”, ale len o “energii”. Je to dané zvláštnosťou prekladu: slovo being možno pochopiť buď ako bytosť, teda “kohéznu jednotku”, alebo ako existenciu – ako to popisuje indická mytológia v mýte o Nárájánovi. Anjeli sú v tomto ohľade rozhodne existencia, kým to ostatné môžu byť aj bytosti. Myslím, že anjeli to tak rozlišujú (lebo o sebe tvrdia, že nie sú “bytosť”).

Kotviaci bod a cielené vnímanie

Základným cieľom  živej energie, organickej alebo neorganickej, je v podstate premieňať energiu Univerza na senzorické údaje. Organické bytosti premieňajú tieto senzorické dáta na systém interpretácie, v ktorom sú dáta priebežne klasifikované a reaguje sa na ne v závislosti od toho, akú klasifikáciu sme im priradili. Zrejme aj neorganické bytosti nejakým spôsobom interpretujú senzorické dáta, klasifikujú ich a reagujú na ne podľa ich klasifikácie – ale keďže im absolútne nevidíme do hláv (ak nejaké majú), nevieme si to ani len predstaviť.

Pre ľudí z toho vyplýva podľa šamanskej logiky nasledovné: systém interpretovania senzorických dát sa stáva naším poznávaním, kogníciou.

helar: Tu sa dostávame k tomu, že “tam vonku” je niečo, z čoho my vnímame len časť. Aká veľká táto časť je, to závisí od mantinelov, v ktorých sa pohybujeme: obvykle sú dané našou výchovou, kultúrou, v ktorej sme vyrastali, našimi skúsenosťami, kvalitou nášho mozgu a poznávacieho aparátu (t.j. zmyslov). Veľa o tom, aké obmedzené je naše vnímanie, je v tomto anglickom videu (so stručným výcucom obsahu je na Mračnej hore):

A ak vychádzame z toho, že každý vnímame časť reality, tak potom je koniec s náboženským fanatizmom a neznášanlivosťou, pretože žiadne vnímanie nie je nadradené alebo správnejšie, ale len vníma iný aspekt tej istej reality… ktorá môže byť sen… Znovu sa vrátim k indickej mytológii a tvrdeniu, že primárna existencia Nárájána (Narayana) leží, spí a sníva. Sníva sa mu náš svet. Každý jeden z nás sa mu snívame… A keď si my večer ľahneme, sníva sa nám nejaký iný svet a všetci v tom sne sa nám snívajú! Všetci sme len drobné kudrlinky na hladine nekonečného jediného vedomia, ktoré cez nás, naše vnemy a našu kreativitu (teda aj to “snívanie”) skúma, ako vyzerá ono samo.

Castanedovci tomuto princípu (teda Nárájánovi) hovorili Orol. Ja ho tu nebudem teraz rozoberať; možno niekedy inokedy.

Keďže starí šamani videli energiu,  vnímali ľudské bytosti ako zhluky energetických polí v tvare svetelnej gule (ja im hovorím svetelný kokón). Každý jeden z týchto svetelných kokónov je napojený na nepredstaviteľnú masu energie v Univerze, ktorú šamani nazývali temný oceán vedomia (dark sea of awareness). Každý svetelný kokón je na temný oceán vedomia napojený v bode, ktorý je ešte žiarivejší ako samotný kokón, a ktorý oni nazývali kotviaci bod (assemblage point; znamená to čosi ako “montážny bod”, pretože v tomto bode sa dohromady “zmontováva” obraz reality, v ktorom sme v danom okamihu ukotvení).

helar: “Temný oceán vedomia” by mohol byť Void alebo Narayana.

Ja som sa rozhodla nazývať “assemblage point” kotviacim bodom, pretože je to bod, v ktorom sme ukotvení v našej súčasnej realite. Iní prekladatelia ho nazývajú inak. Jednoducho vnímajú iný aspekt tej istej reality 😛 .

Na to naväzuje zistenie, že popri temnom oceáne vedomia existuje ešte jedna vibrácia energie, ktorá predstavuje sústredenie pozornosti na istú energetickú masu/skupinu – nazvali ju úmysel (intent) a proces nazvali cielenie (intending). Šamani videli, že celý vesmír je “úmyselný” (=vedený úmyslom), a preto pre nich to bol ekvivalent “inteligentný”.

helar: Tuto ma napadá tiež jedno jediné – Narayana. Ten, kto sníva, a jeho úmysel niečo snívať v jednej entite. Ak je človek miniatúrnou kópiu kozmu (“ako hore, tak dole”), tak potom náš život je náš sen a náš úmysel (alebo jeho nedostatok) zodpovedá za to, akú realitu vnímame:

V každodennom živote využívame “úmysel” a “cielenie” na to, aby nám pomohli interpretovať svet okolo nás. Náš každodenný svet nie je ovládaný našimi vnemami, ako sa obvykle domnievame, ale interpretáciou týchto vnemov. Castaneda to ilustruje na príklade slova/koncepcie “univerzita”: nie je to nič, čo by sme mohli vnímať zmyslami, pretože ani zrak, ani sluch, ani chuť, ani čuch ani hmat nám nedajú nápoveď o tom, čo to “univerzita” je. “Univerzita” sa “zmontuje” len v našom “cielení”, kde si zo všetkého, čo ako jednotlivec vedome i podvedome vieme, poskladáme koncepciu “univerzita”.

Celý vesmír je zložený zo svetelných vlákien nekonečnej dĺžky, ktoré sa rozprestierajú všade bez toho, aby sa navzájom dotýkali. Tieto svetelné vlákna sú pospájané do väčších skupín. Každé takéto vlákno je vlastne energetické pole, teda “energia”. Tieto energetické vlákna a ich skupiny prechádzajú naším kotviacim bodom. Keďže však kotviaci bod má približnú veľkosť tenisovej loptičky, môže cezeň prechádzať len obmedzené množstvo energetických vlákien/polí a ich skupín.

helar: Tu som si spomenula na “anjelov”, ktorí sú vlastne čistá, seba-vedomá energia (napísané naschvál cez pomlčku: je to energia vedomá si sama seba). Dáva mi to zmysel aj do tej miery, že kedysi mi hovorili, že každý z nás má v sebe všetkých anjelov (niečo ako “zárodočnú bunku” alebo “senzor” každého z nich), ale nie všetkých má aktivovaných.

Ak nemáme v našom kotviacom bode prechádzajúce vlákna anjelov, tak ich nevnímame, hoci cez náš svetelný kokón prechádzajú a tak máme potenciál vnímať ich – avšak zostáva nerealizovaný. Následkom životných útrap, stresov a chorôb sa potom náš kotviaci bod posunie do iného miesta na svetelnom kokóne (písané trochu nižšie), kadiaľ tieto vlákna prechádzať už môžu – a my ich začíname vnímať.

Tie energetické vlákna, ktoré prechádzajú cez náš kotviaci bod, sa menia na senzorické dáta, ktoré potom interpretujeme a vytvárame z nich poznanie sveta okolo nás. Pretože ľudstvo má svoj kotviaci bod ukotvený približne v tých istých miestach (vo výške lopatiek asi na dĺžky ramena od nich na zadnej strane svetelného kokónu), interpretujú svet okolo seba probližne rovnako.

helar: Tu sa hodne odlišuje interpretácia Castanedu od interpretácie Villolda, ktorý tiež narába s kotviacim bodom, ale lokalizuje ho nad ľavé plece a hovorí o ňom, že ním možno fyzicky pohnúť (teda: rukami). Pri cvičeniach podľa Villolda som si tento bod nahmatala (mala som ho celkom niekde inde – vpredu vľavo pri hrdle) a podarilo sa mi ho vziať do rúk a posúvať hore-dole, pričom sa skutočne menili moje psychické stavy.

Neviem z toho urobiť nijaký záver… 😦  Mohlo ísť o silu sugescie a mohlo ísť o to, že Villoldova informácia je platnejšia ako Castanedova (môže v tom hrať odstup času medzi jednou a druhou informáciou, ktorý môže byť zosilnený obdobím Kali Yugy). Možnože dnes sú kotviace body pohyblivejšie a možno nie sú všetky na jednom a tom istom mieste.

Počas spánku, tranzu, extrémnej únavy, choroby, hladu alebo po požití psychotropných látok sa však kotviaci bod začne pohybovať. Keď sa pohne na inú pozíciu, začína cezeň prechádzať iná sada energetických vlákien/polí a ich energia sa začína meniť na senzorické dáta – čím získavame celkom odlišné vnímanie!

Trénovaný bosorák dokáže silou vôle pohybovať svojím kotviacim bodom tak, že ho dokáže cielene umiestniť na hociktoré miesto v energetickej sieti, ku ktorej má ľudská bytosť prístup. Tým vníma celkom nové reality – a všetko len silou úmyslu a cieleného pohybu kotviacim bodom.

Vedomie považovali bosoráci Matusovej línie za schopnosť úmyselne si byť vedomý všetkých vnemových možností ľudského organizmu, nielen tých, ktoré sú dané istou kultúrou, “ktorej úlohou sa zdá byť obmedzenie vnemových možností svojich členov”. (Toto som musela napísať doslovne.)

Bosorákovou úlohou je oslobodiť sa od týchto obmedzení a sprístupniť si všetky potenciálne vnemové možnosti. Na to však musí zmeniť svoje vnútro – musí sa stať bezchybným (impeccable) v zmysle, že si nesmie dovoliť žiadne chyby a každý jeho krok a počin musí byť ten najlepší, aký je v danom okamihu schopný urobiť. (A niekedy nestačí ani to, o čom svedčia zástupy bosorákov, ktorým z toho “šiblo”. ) Nesmie svoje priania a nádeje klásť vyššie ako realitu, ktorú vníma – inak bude reagovať na svoje priania a nie na samotnú realitu. Byť bosorákom znamená ísť s tokom energie, nie pôsobiť proti nemu.

helar: A toto je dôvod, pre ktorý som musela časť o kúzlach a mágii vyhodiť odtiaľto a dať na samostatnú stránku (Bosorácky receptár). Príliš často som bola konfrontovaná s ľuďmi, ktorí si toto neuvedomovali – ba dokonca ani uvedomovať nechceli. Chceli vnucovať svoju vôľu energii. Nie som Spasiteľ, aby som ich chránila pred nimi samými – ale tiež nie som masochista, aby som sa nútila dennodenne prichádzať do styku s ich “odolnosťou voči zmúdreniu” 😕 … Dnes už na tú stránku takmer ani nechodím.

Celé učenie starých šamanov malo za cieľ to, čomu hovorili “posledná cesta bosoráka”, keď individuálne vedomie dosiahne stupeň šamanského poznania, ktorý sa dá udržať aj za hranicou, po ktorú je organizmus schopný fungovať ako celistvá jednotka – teda za hranicu smrti. Podľa nich je možné, že ľudské vedomie sa dostane tak vysoko, že dosiahne úroveň čistej energie, ktorá preteká vesmírom. Čiže takýto bosorák sa z organickej bytosti stáva neorganickou bytosťou: je energiou vedomou si samej seba, ale nie je viazaný na nijaký organizmus.

helar: Z tohto hľadiska začína byť kadečo zrozumiteľné. Všetci tí “vzostúpení majstri” a “vyššie bytosti” môžu patriť presne do tejto kategórie – čisté vedomie, neviazané na nijaké telo (pokiaľ sa nerozhodne na nejaké telo sa dočasne naviazať). A je logické, že ak to niekto dokázal (a zdá sa, že Castanedovi to vyšlo), tak potom to dokáže hocikto znova!

Mimochodom: Napadlo ma, aké napätie panovalo na čistinke medzi Castanedom na jednej a Otcom a Gaiou na druhej strane. Mala som pocit vzájomného rešpektu/tolerancie/”paktu o neútočení” (ale súčasne aj “paktu o prílišnom nevyskakovaní”). Castaneda má moc, ktorá je trpená na kraji toho, ako vyzerá “regulérny” vesmír. Ale nemyslím, že by urobil čokoľvek, čo by – čo i len mierne – podráždilo Otca. (Nikto rozumný nedráždi Otca – dokonca ani ja nie!)

Dlhej reči krátky zmysel: obraz sa začína skladať. Ešte nie je dokonalý, ale začína byť prehľadný. A zdá sa, že je to mozaika, do ktorej zapadajú aj iné “bočné” informácie…

Všetky cesty vedú k vzostupu.

Reklamy

32 thoughts on “Stretnutie s Castanedom: Vraciam sa na začiatok

  1. Ahoj, Helar

    velmi, velmi zaujimave, avsak toto vsetko (teda vela z tohoto) som cital prave v kybalione (hermeticka filozofia – udajne z nej vychadzaju vsetky okultne teorie na svete a teda aj Narayana – avsak oni to volaju “absolutno” a aj vyrok ”ako hore, tak dole” pochadza z hermetizmu) Ale myslim ze to nie je dolezite. Z coho mam najlepsi pocit je to, ze ak si prejdeme rozne teorie (nazory, pohlady, filozofie, skusenosti……) tak vsetky sa vo vseobecnosti zhoduju a tym padom NA TOM MUSI NIECO BYT ! 🙂
    Akurat si kazdy najde to, co mu najviac “sedi”….tesim sa…. (…preco?…neviem – tesim sa….) 🙂 🙂

    Zaujalo ma to detailnejsie popisovanie urcitych “zakonitosti” (Kybalion uvadza v podstate len zaklad – 7 hlavnych zakonov “absolutna” a ich popis – zial ostatne sa vraj odovzdava ustne……) ale co ti to tu vlastne pisem, ked to vies? 😕 sorry….

    …no to je jedno, proste si musim nieco pozriet od Castanedu… nemas nieco v elektronickej forme? a od “zaciatku” 🙂

    jedno ti zavidim (teda nielen tebe) – ze vies plynule anglicky (domnienka)

    ….fuj ! ZAVIST – to moje ego…. este som ho neskrotil uplne (to ego myslim…) 🙂

    Like

  2. Miro,

    Narayana nie je nič “okultné”, je to proste “folklór” (síce hodne starý, ale predsa len folklór). Ale tak, ako hovoríš, je príliš veľa podobností medzi jednotlivými prúdmi, ktoré vysvetľujú vznik sveta – a teda asi na tom niečo bude!

    Ja si vyberám slová ako Void alebo Narayana preto, že v našej reči nemajú nijaký obsah a tak nikto nie je v pokušení vinterpretovať si do nich nejakú podobu. (Ktorési náboženstvo kázalo, že si človek nemá robiť modly. Modla je v podstate spodobnenie princípu – a odrazu sa z princípu stáva človek s rukami a nohami alebo anjel s krídlami – ktoré anjeli podľa vlastných slov nemajú – a sme znova v tom, že miesto princípu sa bavíme s niečím konkrétnym. Mne sa to stalo, keď som zaobchádzala s anjelmi ako s ľuďmi a očakávala som od nich ľudskú psychiku len preto, že väčšinou som ich vídala v ľudskej podobe. Že som si parádne natĺkla držku, o tom netreba hovoriť… 😦 )

    Čo sa týka Castanedu, vyšiel v češtine kompletne. Dokonca som videla jeho knihy aj na webe ako PDFká, len si už nepamätám, kde presne. Bude treba googlovať 😦 . Bola to nejaká bosorácka stránka, ak sa dobre pamätám, a boli tam všelijaké knihy, nielen Castaneda.

    P.S. Tu som našla niečo, ale Castaneda v tom nie je… Mimochodom, je to aj v Linkách!

    Like

    • To, čo Ty myslíš Narayana je Mahá-Višnu, nie je to “ono” ale ON, je to osoba. A je to vôbec najstarší zachovaný folklór, haluzné slovo, práveže sa to na to hodí, lebo folklór je ucelený súbor predstáv o niečom, kdežto rozširuje to skupina ľudí, ale pôvodný autor je jeden – a to aj sedí na Védy, samotné učenie / aj / o Narayanovi, Višnuovi atď.

      S def. musím nesúhlasiť. Rozdiel medzi Nara a voidizmom je priam elementárny. Narayan, teda Mahá Višnu nie je vôbec prázdnota..skôr absolútny opak. Jeho význam je presne definovaný.

      K tým modlám, hovorí to kresťanstvo, ktoré to absolútne nedodržiava už od začiatku. Na modlách nie je nič zlé. Keďže je Boh absolútny, tak aj Jeho zobrazenie je vlastne On.

      Like

      • S obrovskou radosťou helar!!!
        Maturujem a tak som si cez akademický urobil sigil Učím sa rýchlo, ľahko a efektívne a hádaj čo mám po prvom maturitnom dni?
        Biológia: 1
        Chémia: 1
        A pomohlo to nielen mne ale aj spolužiačke, nehovoriac o všetkých ľuďoch, ktorým si pomohla. Helar veď ty ani nepotrebuješ anjelov keď ty sama si anjel!!:)
        ĎAKUJEMEEE!!

        Like

  3. Neviem preco, ale s tou “natlcenou drzkou” sa mi to nezda tak, ako to interpretujes. Mam pocit ze ten “showdown” je o inom (samozrejme pre teba). Myslim to v zmysle – este si to presne nepochopila….. ale je to iba moj pocit, ked som to cital – ten koniec – to nie je to co tvrdis…. (teraz urobim dolezitu pauzu, pozriem ti do oci a ty v nich uvidis hlboku pravdu…. 😀 😀 😀 ….) o.k. – nova tema….

    Obsah slov je problem – presne tak ako som neznasal nabozenstvo (tu klasiku v nasich kostoloch) preto nemam rad slovo Boh, ale nakoniec som prisiel na to, ze je to prave pre jeho interpretaciu. Prilis sme ho “poludstili”, zosobnili 😦
    Preto mam rad radsej slovo Vesmir. (to asi preto ze som miloval sci-fi)

    zelaj si nieco, a cely vesmir sa spoji aby ti to splnil…. 😉

    ten link poznam, ale nenasiel som nic zaujimave ( lebo tam chyba aspon kratky popis a je toho vela, a este sa treba registrovat! 😦

    Vies co sa mi paci na tvojich strankach? ze tu mas zo vsetkeho nieco a tak sa da postupne prepracovat k tomu co skutocne chces (len tu potom nemas z niecoho vsetko! 🙂
    Akurat budem potrebovat niekolko reinkarnacii aby som sa prehryzol tymito tvojimi clankami. Budem musiet googlovat… 😦
    Nechcem si totiz kupovat knihy, u ktorych zistim, ze pre mna nie su tie “spravne”. To, co som si uz kupil, som si najprv precital v elektronickej forme a tie (pre mna) hodnotne som si kupil. Inak by som sa zruinoval (a este by ma aj porazilo….)

    Like

  4. Miro,

    ako vždy – máš pravdu… 😦 Ten showdown bolo moje vypenenie – dostala som sa na hranicu svojej zaťažiteľnosti. (To má človek z toho, že sa naučil svetu vždy obracať “hrdinskú” tvár. Jedného dňa to už nezvládne a potom on sám i celý svet čumia, čo sa deje… Anjeli čumeli.)

    Už zasa s nimi hovorím. “Ochočili” si ma absolútne. Síce im nič neverím, ale mám ich aj naďalej rada. Teraz je problém na ich strane… 😛 Konečne aspoň raz!

    To, čo u Castanedu považujem za absolútne “povinné cviky”, je Sila ticha (to bola tá kniha, čo mi poradili jeho bosorky). Kľudne sa dá začať aj ňou. Je to o živote, ako nás tlačí do toho, aby sme nezakrnuli a šli ďalej. K tej prvej ešte neviem veľa povedať, pretože ju iba čítam, ale začína rozumne. (Ibaže ešte nie je písaná “hypnotickým” štýlom.)

    A k tomu obsahu slov: Lao-Ce povedal “pomenovávaním veci strácame” (niektoré ich aspekty). Mal pravdu.

    Like

  5. Miro,

    ešte jedno… Ja o hermetizme veľa neviem a asi aj iným čitateľom by dobre padlo, keby mali aspoň nejakú rámcovú predstavu, také “základné princípy”. Vedel by si k tomu niečo napísať? Ak by to bolo dlhšie, stačí mi poslať hladký text a ja z neho urobím článok.

    Like

    • ….ale vies, len o tom nevies ze to je to….

      V takmer kazdom tvojom clanku je nejaky princip (alebo aj viac) ktory ucia hermetici. Mimochodom ani ja toho az tak vela neviem. Prvykrat som sa o hermetizme docital v kihe od Frantiska Bardona “Brana k opravdovemu zasveceni”. Je to vlastne kniha ako sa stat magom. Ale po precitani som zistil, ze mne “nesedi” (aj napriek tomu ze sa chcem stat magom – v tvojej reci – bosorakom alebo este lepsie – drakom) Lenze hermetizmus nie je o tom ako sa stat magom. Popisuje principy Vesmiru (Boha, Tao, Absolutna…atd…)

      Ved mas o tom clanok! Kybalion – 7 posvatnych principov

      Lenze hacik je v tom, ze toto je “iba” vseobecne ponatie vesmiru. Ako to vsak vyuzit (samozrejme pre dobro vesmiru 😉 …) ? To je to, co si hermetici odovzdavaju iba ustne – aspon tak som to pochopil. A preto sa hrabem na nete a momentalne najcastesie u teba, aby som sa naucil pouzivat (mozno lepsie slovo je “pracovat” s tymito principmi) Ved vsetky tie “zazracne veci” o anjeloch, karme, aure, cakrach, vilach, energii, dusi, bosoractve, jasnovidectve a milionoch dalsich tem…. to vsetko ma zaklad v hermetizme (aspon to, co som doteraz cital)
      Ak niekto precita Kybalion, podla mojho nazoru pochopi mnohe veci v sirsich suvislostiach a nebudu take na pohlad “nesuvisiace”. Akurat sa moze stat, ze nie pre kazdeho bude tato kniha dost zrozumitelna, ale to si musi kazdy zistit sam….

      …prepac, ked si prebehnem znova co som napisal, tak mam pocit ze prilis poucujem….. (nechce sa mi to prepisovat)

      Like

    • ja by som ti aj poslal nejaky ten vycuc o hermetizme a kybalione…kebyze viem tvoj mail…viem ze tu niekde bol…len ho neviem najst…

      Like

    • Dr. Jan Kefer:
      HERMETICKÝ POSISMUS
      (Přednáška konaná na členské schůzi Universalie l. května 1935.)
      Teorie a praxe posismu v magii a hermetismu je pokládána za otázku velmi nesnadnou a složitou, vyhrazenou snad jen několika zasvěcencům. Je to však omyl. Posismus je tak málo znám jen proto, že je snad povaze lidské nejbližší. Člověk tak často bloudí vedle něčeho, co je přímo v něm neb vedle něho a tak i posismu buď nevidí vůbec, aneb si jej překrucuje tak, že tuší nejtěžší komplikace, kde je pouze božská jednoduchost. Všechny veliké pravdy a všechny veliké úkony jsou jednoduché. Nejvyšší božská pravda byla by v hodnocení snížena, kdyby měla
      býti složitá. Stejně je tomu i s posismem, který je jednou z nejdůležitějších a nejúčinnějších částí magického projevu a působení.
      Posuzujeme-li jednotlivé jevy v posismu v celém jejich bohatství, rozpadají se nám na dvě veliké třídy:
      a) Jevy posismu přímého, jež jsou výsledkem určitých duševních stavů a nálad.
      b) Jevy posismu zpětného, kdy určitý posismus určité stavy a nálady vyvolává.

      Podle svého působení na jednotlivce je možno mluvit o posismu receptivním, přijímajícím, kdy určitým úkonem pracující jednotlivec nebo kolektivum chce přijmout určité síly ke svému užitku a o posismu emisním, kdy určitý úkon má zapříčinit vyslání síly vlastní.
      Nejlepším způsobem osvojení si posistické praxe je studium jeho klasických vzorů a jejich přizpůsobení vlastní osobnosti. Základním pramenem jest 52. kapitola Agrippova nesmrtelného díla Okultní filosofie, kde autor třídí vzezření, posunky, držení a postavu těla podle základních
      vlivů symbolizovaných jmény planet:
      „Vzezření a posunky, pohyb a držení těla, jakož i celá naše postava, napomáhá ku přijetí nebeských darů, neboť nás vystavují účinkům vyššího a vyvolávají v nás určité účinky právě tak, jak je tomu u čemeřice; trháme-li totiž při sbírání této byliny její listy shora dolů aneb zdola nahoru, zapříčiňujeme tímto pohybem vystupování neb klesání šťáv. Jak působí vzezření a posunky na obličej, imaginaci a animálního ducha, ví každý. Tak vzezření rodičů při souloži přechází také na dítky; z mírné a veselé tváře knížete raduje se všechno obyvatelstvo města, kdežto zachmuřený a smutný obličej je leká. Tak vzezření a postava plačícího snadno budí
      soucit a postava roztomilé osoby probouzí snadno lásku. Takové posunky a postavy, jakož i harmonické poměry tělesné, vystavují tělo nebeskému působení právě tak, jako vůně a léky ducha a vnitřní náklonnosti duše; tak dostává se i posunkům a pohybům těla vlivem nebeských těles účinnosti. Z posunků vztahují se k Saturnu ty, které jsou smutné a starostlivé, jako naříkání a bití se do hlavy; z posunků náboženských klekání, klopení zraku jako při zlořečení, bití se v prsa, jak to činí vážní, saturnští lidé. S Jupiterem shodují se veselé a ušlechtilé posunky, důstojná gesta, tleskání, jako při pochvale, a vzývavé poklekání se zdviženou
      hlavou. S Martem prudké, divoké, kruté, zlostné, vzdorné posunky a vzezření jim odpovídající. Sluneční jsou posunky vážné a statečné, procházky a pokleknutí na jedno koleno, jako před králem. Venuše libuje si v tanci, objetí, úsměvech a posuncích radostných a roztomilých. Merkurovy posunky jsou těkavé, nestálé, kluzké a podobně. Lunární pak jsou hybné, šelmovské a dětské.“
      K této Agrippově charakteristice základních tvarů posismu nutno poznamenat, že vliv planet, bývá s omezenou platností vztahován pouze na nebeská tělesa. Názvy Venuše, Saturn a podobně v hermetismu značí nejen oběžnice, ale i představu určité fyzické či astrální síly, kosmických vibrací a dynamických proudů, které, pojmenovány v lidských termínech, odpovídají představě určité obdoby na pláni jiné, což je samozřejmé pro toho, kdo studoval teorii analogií. Na pláni citové je Venuše představou krásy a lásky, tedy posismus Venušin bude onen, jenž vyjadřuje krásu a lásku.
      Důležitý jev, který seznáme při studiu posismu a jeho materiálu, je opakování.
      Nejlepším materiálem pro mystický význam posismu jsou chrámové skulptury. V těchto pak nejvíce vynikají egyptské a kambodžské. V Anghorvatu nacházíme theurgické pózy neustále se opakující a odpovídající kvalitě toho kterého theurgického ideálu – božství základním ornamentálním rysem chrámu. Nepatrné rozdíly v rysech představovaných postav, připomínající princip kinematografie, obrazu rozloženého v pohybové prvky. Steiner užil těchto principů ve své eurytmii.
      Posunek je hermeticky totéž co slovo. Tak jako slovem je možno se modlit a proklínat, působit hudební melodii nebo neartikulované skřeky, totéž se děje i v posismu. Hermeticky hodnoceno, posismus téměř všech lidí se rovná nečlánkovaným frázím, jež působí v člověku i jeho okolí zmatek.
      Z posisrnu možno vyčísti charakter člověka, který se zračí v jeho zjevu, jenž je pouze promítnutím jeho duševního stavu do úrovně hmotné. Chceme-li určit zákony, jakými se děje projev myšlení, citů a vůle v rysech tváře a těla, vzniká nám ovšem nauka velmi složitá; v jádře však jest zcela jednoduchá, počínáme-li si logicky a přirozeně. Na to většina okultistů – poněvadž jiní se posismem nezabývají téměř vůbec – zapomíná. A tak jako vyhledávají „recepty“ pokud možno nejsložitější a jen těm věří, naznačují „zasvěcenci“ strašlivá „tajemství“,zakrývající absurdní konstrukce úkonů a slov a vynalézají nejsložitější pózy, jichž skutečně hermetická a magická kvalita je taková, že bychom je vyvyšovali, kdybychom je nazvali satanskými, a že bychom jim lichotili, kdybychom prohlásili, že jsou hloupými a naivními. Tak například existuje jistá „tajemná“ lože (samozřejmě že německého
      původu), která je buď tak naivní, že neví, kterak svým posismem przní lidskou duši, aneb je tak rafinovaná, že zneužívá důvěřivosti svých stoupenců a předpisuje úkon, který je nestrannému rozumnému člověku sexuální perverzitou a hermetikovi zločinem nebo šílenstvím. Tato pozice záleží v převracení přirozených polarizací jednotlivých center. „Efekty“ se ovšem dostavují, stejně jako i středověké, omezené čarodějnické praktiky také mají výsledky. Důležité však je, kam tyto praktiky člověka vedou, jakou nepřirozenou nestvůru z něho mohou udělat a jak
      působí na jeho intelekt a mravnost.
      Praktická činnost moderního hermetika spočívá v rozšíření hermetického posisrnu z oblasti vlastní magie a mystiky na praktický život. Slyšíme kolem sebe stesky na sociální poměry, z nichž mluví závist k úspěšným jednotlivcům. Místo, aby dav tyto napodobil, nenávidí je. Úspěch života závisí většinou od posismu člověka. Ti, kteří stojí na vrcholu bohatství a slávy, prožili, jako každý, hrozné krize, jež jsou však většinou neznámé, poněvadž tito šťastní, buď vědomě nebo nevědomě, nikdy neprojevovali posismu lidí zbídačelých a slabých. Ve všech okolnostech života prozrazoval jejich posismus sílu, odvahu a vítězství. Ten, kdo přijímá masku zklamaného, nešťastného, zbídačelého, nikdy se nestane hrdinou života. Totéž platí o kolektivních hnutích sociálních, které nejsou než organizovaným doznáním vlastní své nemohoucnosti, neschopnosti a zbabělosti.
      Hermetik má státi v životě sám, nepláče, neobtěžuje spolubližní svými žaly, nežebrá, nechce vzbuzovat útrpnost, nýbrž hrdinně a vítězně drží osud života ve svých rukou.
      V praktickém životě vykonávejme posismus svého ideálu! Chceme-li být bohatými, čiňme posismus člověka bohatého, chceme-li být světci, čiňme posismus svatého, chceme-li být vůdci, čiňme posismus vůdců. Utvořme si v mysli ideál sebe a pak opravdově každým slovem, každým činem, každým tepem svého srdce uskutečňujme na sobě a kolem sebe tento svůj ideál! Posismem otevírají se člověku brány ke všem vítězstvím až k oné závratné větě theurgie: Chceš-li se stát bohem, jednej jako bůh.
      Lidem, kteří neznají, co je opravdový čin, bude se samozřejmě zdát posismus a jeho využití něčím pokryteckým; opírajíce se o fráze bezzájmového jednání nepochopí význam záměrného chtění. Těmto odpovídá již starý Voltaire:
      „Někteří tvrdí, že božský císař Antonius nebyl ctnostný, že to byl tvrdošíjný stoik, který nemaje dosti na tom, že velí lidem, chtěl ještě být jimi ctěn; že sám trávil z dobra, jež prokazoval lidstvu, že byl po celý život spravedlivý, pracovitý a dobročinný z ješitnosti a že svými ctnostmi lidi jen klamal. A tu volám: «Pane Bože, dopřej nám často takových podvodníků! »“
      Směle můžeme říci, kéž jest hodně takových, kteří posismem chtějí být více než věrolomný a zbabělý dav!
      Přihlédneme nyní k posismu vysloveně magickému. Jako příkladu použijeme nejdůležitějších póz klasických systémů, indického a staroegyptského.
      První tabulka obsahuje prvních sedm základních úkonů indické magické školy.
      První obrázek, muže stojícího na hlavě, jest schéma stavu, jímž se působí fyzické omlazení a převrácením statiky zvyšuje se fluidická zásoba. Druhé schéma, muže sedícího na nohách je póza, která působí překrvení pupeční pleteně, čímž se magicky zvyšuje představivost a omezuje výstup emanací. Muž vyobrazený na třetím schématu křížením noh vybíjí póly, spojuje rozdílná působení, dociluje uklidnění tím, že násilím oslabuje fyzické nutnosti. Čtvrté schéma znázorňuje uzavření hořejšího fluidického proudu a otevření spodního, jež působí posílení a
      oživení těla. Páté schéma jest posismus meditace, šesté slouží k umrtvení těla, sedmé jest převrácení pólů, z hlediska intelektuálního velmi naivní pozice.
      Uvedené příklady ukazují dobře, proč moderní evropský hermetik musí odmítnout indickou magii. Cíl jeho a indického fakira je rozdílný. Indická magie vychovává snad dobré magické kejklíře a profesionální „magiky“, působí však rozumové otupení a nikdy nedovede žáka k aktivnímu Velikému dílu.
      Staroegyptský posismus vykazuje zcela jinou duchovní kulturu. Jeho tvary jsou ladné, plavné, přirozené a z hlediska magického daleko věrohodnější a účinnější.
      Tabulka II. podává příklady základních postojů této školy. Tři první pozice v první řadě jsou posismem adorace a modlitby, nikoli však receptivní jako jest posismus modlitby křesťanské, nýbrž emisní, vysílací. Zde právě máme názorně ukázán rozdíl mezi egyptským světovým názorem a křesťanským. Křesťan při své modlitbě činí posismus přijímací, jeho víra je sobecká, žádá si, čeká na dobro, které k němu má přijíti. Staroegyptská póza jest magická, uskutečňuje víru v to, že co vysílám, to se ke mně vrací. Úkon prozrazuje a vytváří víru v magii, víru v dobro, které se neztrácí, víru v Boha, který člověka neopustí a zvláště nikoliv toho, kdo
      dobro ze sebe vydává a je vysílá. Přijímati je lehké; avšak dávati své a sebe sama je pravá theurgická modlitba. Čtvrtá pozice v první řadě totéž symbolizuje ještě lépe rukou na srdci a srdcem na ruce, která dává.
      Pozice ve druhé řadě je tak zvaná pozice Gebova, pozice vysloveně magická. Člověk je spojen se zemí a nebesy: nebeské spojuje se zemí a zemské s nebeským.
      Totéž symbolizuje první pozice ve třetí řadě: levá ruka ukazuje k zemi, kdežto pravá je vztyčena k adoraci. Zemské má sloužit nikoliv k přijímání, nýbrž i k přeměně v dobro a k vydávání tohoto dobra. Střední pozice třetí řady otevřenýma rukama symbolizuje a tvoří velký počet, rozpjatýma rukama vysílá nebo přijímá síly podle myšlenky, kterou jest naplněn. Člověk, jenž stojí na zemi, nesmí zapomínat na účel svůj a všeho bytí. Poslední pozice ve třetí řadě je žehnání zemi, její úrodě a plodům.
      První pozice ve čtvrté řadě znázorňuje symbol nošení. Operatér nese myšlenku všeho, co je v něm, aby ji projevil prací svých rukou a dával lidstvu. Druhá je posismem smutku, bolesti, odevzdání, posismem, který staří Egypťané činili nad umírajícím. Třetí představuje nezměrnost síly, která je udělována žáku.
      Na posistické soustavy moderních loží nutno nahlížet skepticky. Slouží povětšině k ovládnutí lidí a k těsnému jejich připoutání k ložové organizaci. Skvělý systém jest eulidský, který vyčerpává všechny přirozené stavy a činí z žáka skutečného mistra pózy. Vyučování jemu děje se s využitím všech analogií.
      Například zasvěcovatel chce učit póze martické. Pronese vědecky a filosoficky sestavenou řeč na téma pózy, symbolizuje orla, jeho spár a uchopení věci. Místnost je vypravena analogicky, svítí martické světlo, zní obdobná hudba, oblek zapadá rovněž do scény. Všechny smysly žáků jsou naladěny martickými analogiemi a ve chvíli nejvyššího napětí učiní zasvěcovatel pózu, kterou všichni po něm opakují.
      Dojem je u žáka nezapomenutelný a kdykoliv později naučené pózy použije, vždy si oživí celou svoji náladu, kterou prožil v kruhu a která působí, že jeho gesto je skutečně magicky účinné a má žádaný výsledek.
      Jak z uvedeného vidno, posismus sám o sobě není tělocvičným gestem. Jeho účelem je přivést lidskou psychu do určitého stavu a teprve tento psychický stav je skutečným posismem, který není jen vnějším gestem, jak se domnívají naivní lidé.
      Kolik je myšlenkových a citových stavů, tolik je rozmanitých pozic. Posismus je mostem z myšlenkového projevu do uskutečnění hmotného. Nejlepší metoda k jeho osvojení je vyzkoušet jej na sobě podle upamatování se na spojitost pózy vnitřní i fyzické a pak její napodobení v určitých okamžicích, kdy ta která póza je nutná.
      Proč výborní herci mají strhané rysy? Poněvadž prožívají skutečně všechny myšlenkové stavy, které hrají. Dobrý herec pláče opravdově, pláče-li hrdina, do jehož života se vžije. Ten, kdo se nedovede vžít do mentálního i fyzického posismu hrdiny dramatu, není umělcem a dobrým hercem, nýbrž břídilem a komediantem.
      Totéž platí i v magii. Kdo připisuje důležitost tvarům posisrnu, které považuje za kouzelné, je šarlatánem, který může působit určitou dobu než se prohlédnou jeho pokrytecké formy, ale pak nemůže být ničím více, než vděčným objektem k parodování.
      Hermetik pokládá posismus za věc zcela přirozenou, právě tak jako svůj život a své bytí, které je a má býti jediným velikým posismem a jedinou velkou pózou, jež nesmí však být nahranou pózou kašpara. nýbrž pózou kněze a krále.

      Like

      • prepáčte za taký dlhý príspevok,ale to je výcuc sam o sebe,a nemám čas ho ešte redukovať.Dúfam,že si tam niečo nájdete

        Like

  6. Ahoj. Prosím ťa ty si písal vyššie, že si si spravil sigil a lepšie sa ti učilo. Neviem to tu nikde nájsť. Je to tu niekde na stránke? Moc ďakujem za odpoveď 🙂

    Like

    • Gratulujem. Nemyslím, že je to samochvála a napokon bez svojej pevnej vôle a usilovnosti, by si to len so sigilom asi ťažko zvládol.

      Like

      • Ďakujem…a tak keď tu už rozoberám moju maturitnú story tak dnes:
        Slovenský jazyk a literatúra: 1
        Je to až také čudné až sa cítim ako bifloš 😀

        Like

  7. HelaR
    uznanie , a táto hora ešte porastie viac a bilion krát, kým sa pochopené stane múdrosťou, kde mená končia a tvary tiež, vo svetle sa skláňam s úctou a radosťou
    😀

    Like

  8. Ja by som mala jednu otazku Helar.
    O kotviacom bode som citala aj na mracnej hore a uz dlho sa chystam
    opytat ako presne sa da najst. Som proste z tych ludi co potrebuju kazdu
    informaciu okamzite preskumat 🙂

    Like

  9. Aris,

    ľudia, ktorí vidia energiu, by ho mali vidieť. Ja nevidím ani hmotu, nieto ešte energiu 😛 , takže som to skúšala po villoldovsky – hmatom. Na to si človek musí zvyknúť ohmatávať vlastnú auru – jej “zloženie” asi tak na vzdialenosť ruky od tela, potom bližšie k telu (je v tom rozdiel). Potom človek ide “ohmatať” svoje čakry a zisťuje ich “konzistenciu” (často sú to skôr tušenia ako skutočné vnemy, ale tušenie je len nástroj, ktorým nám posúva informácie intuícia) a keď už je navyknutý (napríklad z čistenia popísaného v článku o 9 šamanských čakrách), začne “ohmatávať” svoje mimotelové energetické centrá – ôsmu čakru nad hlavou (dá sa skutočne rukami vyhmatať) a kotviaci bod. Ten treba hľadať dlho, ale ak sme skôr racionálni ľudia (tých tu asi nechodí veľa 😛 ), začnime hľadať na pravej polovici tela; ak sme skôr emocionálni ľudia, začnime hľadať na ľavej polovici tela. Vždy od pása vyššie. Pozície pod pásom sú vyhradené pre reality “nie z nášho pásma”. Pravdepodobne ho nájdeme skôr na povrchu aury, hoci ak sme urobili hodne práce na sebe samom alebo máme od prírody schopnosť vnímať/vidieť/počuť ezo záležitosti, bude asi bližšie pri tele, teda hlbšie vnorený do aury. Ja som si ho našla vo výške tej čakry, ktorú mám asi najlepšie vyvinutú, hoci sa najmenej prejavuje – pri hrdelnej čakre. (To prvé mi zistili kyvadlom, to druhé je zjavné, ak ma necháte povedať je-je-jednu sú-sú-súvislú vvvvetu. 😛 )

    Like

  10. Ok, Helar diky moc, ja to idem usilovne skumat 🙂
    Cakry citim ako take jemne tocenie vzduchu pod rukou, tak
    asi by sa mal chovat aj kotviaci bod predpokladam.

    Like

  11. Jana73,

    stránka je slabá 🙂 , pretože hlavne predáva, ale Théun Mares je ktosi… Dokonca som si u nich kúpila všetky jeho knihy v angličtine, pretože to, čo vyšlo v slovenčine, z toho som miestami zavýjala 😕 . Mares sa ťažko číta, ale čo píše, to má sakramentsky hlavu i pätu!

    Ak Castaneda je šoumen, Mares je vedátor. Toť môj názor. 🙂

    Like

  12. Helar,

    uprimne povedane, najma Mares ma zaujal, asi pre prakticnost, ktoru som pricuchla, ked som citala o tolt.autoroch a ich dielach, k stranke, zdielam rovnaky nazor, ked “nieco”, nie ako business … stranka zacinala super a hned, buch, platit… a ku kniham, tiez si ich radsej v anglictine objednam, iba som sa chcela opytat, ak mi odporucite, odkial (nepochopila som to “u nich” – na danom webe?)… uvitam a dakujem vopred. Aky je Vas nazor a skusenost s tymito knihami vs.praca na sebe?
    este ine – mozem sa na Vas obratit aj s otazkami napr. o spravnosti vykonavania istych cviceni a pod? ( pisala som comment aj ohladne clanku a spojeni s Hrit Padma, neviem, ci i takymito otazkami Vas mozno oslovit) …
    dakujem, naplneny den 🙂

    Like

  13. Helar,
    predsa mi este neda opytat sa… ci mozu byt moje otazky nielen k cviceniam a ich ucinkom, vysledkom, pocitom, ale i k roznym otazkam suvisiacim s cestou a pracou na sebe 🙂 … Viete, su iste veci, co sa mi jednoduhsie konzultuju so zenou a to uz ani nehovorim, ako by ma, minimalne povedane potesilo, keby Ste mi obcas venovali v odpovediach Vy svoj cas 😉 proste to tak citim, co uz 🙂

    Like

    • Ahoj dj a Helar moc se zajimam o Castanedu, je to muj zivotni styl a mam uz nejake zkusenosti se snenim, posunem bodu spojeni, stoparstvim (i kdyz tady mluvim jen o nepatrne zkusenosti) a “vůlí”… Už dlouho hledám lidi, kteří se zajímají o stejnou stezku, abych s nimi mohl probrat výsledky mého boje a popřípadě se od nich i něco přiučil… pokud by někdo z vás měl zájem (ale opravdový zájem) napiště mi na mail: erzikh(zavinac)seznam.cz
      Tesim se na vasi odpoved
      S pozdravem Erik

      Like

  14. Ahoj, chcel by som sa ti ospravedlnit, uprimne a ozajstne, prepac mi prosim. Pred nedavnom som dost nesetrne zareagoval na niektorom z tvojich clankov, ze vela citujes a malo pises zo svojich skusenosti. Tento clanok, aj ked starsi, mi padol “hranou rovno do tvare”, tak ze ma ta moja spominana reakcia zabolela aj za teba. Lebo ja som nezabudol ani na tu moju reakciu, ani a to ako som si potom spätne uvedomoval, ako asi sa ta to mohlo dotknut. Hlavne preto, kolko vedenia a skusenosti si uz zazila, a potom sa ti podpletie do toho taky mikropidihavkac, ako z tych co vybehnu havkajuci pred cinzak pocas vecerneho vencenia na sidlisku a az potom sa obzeraju koho vyhavkali. A kedze nemam na to, aby som len tak mavol rukou nad tym co sposobim, ospravedlnujem sa naozaj za svoju nezrelu a zbytocnu reakciu. (fajku mieru, prosim)
    Inac: tych geinvenov, co si prirovnavala k neorganickym b., presnejsie by som si ich vedel priradit k Castanedovym “flyerom”, “lietavcom” – tych spominal J.M. aj C.C. ako bytosti, ktore radi zberaju urodu na ludoch pomocou strachu a negativnych emocii. ja ich vnimam, niekedy zaregistrujem ze sa zotmelo, aj ked viditelne svetlo ostalo to iste, pritom sa zmeni nalada, alebo sa mi ochladi, a niekedy inokedy zbadam ze sa rozvidnie, a az vtedy si uvedomim (spätne sa rozpamatam) ze som bol v inej nalade, alebo rozpolozeni mysle. Nieco ako ked male oblaky za jasneho dna na moment zatienia slnecne luce, ale nema to nic spolocne s viditelnym svetlom, ani svetom.
    Prajem ti zdravie, svetlo, dobru naladu a pekne Vianoce

    Like

    • Počuj… toľko sa opravwqľjhyuuuudlňuješ… že ty niečo chceš?! 😆 (Na tejto vete sa podieľal aj môj kocúr, ktorého fascinuje klávesnica a chodenie po nej. 😀 )

      Spomínaš si na niečo, na čo si ja nespomínam. Pusti to z hlavy. 🙂 A pekné sviatky aj tebe.

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s