Odpustenie nie je počin, ktorý sa udeje potlačením gombíka, ale vnútorný proces, ktorý začína tým, že si povieme: “Otváram sa z plného srdca vnútornému pokoju v sebe, so sebou a so všetkými ľuďmi z mojej minulosti i prítomnosti (alebo začneme aspoň: s mojím otcom/matkou/mojím ex a pod.).”
Odpustenie ide ruka v ruke s porozumením. Pochop, že ten druhý (podobne ako často aj ty sám) konal nevedomky a nedokázal inak a dával svoje najlepšie. Nevedome konajúci človek nevie, čo robí.
Odpustenie znamená, že vezmeme späť alebo upravíme nepravdivé predstavy ako “mal si sa zachovať inak”, “moji rodičia ma mali viac milovať” či “môj partner ma nemal opustiť”. Pravda je: To, čo sa stalo, sa malo stať – y dôvodov, ktoré nepotrebujeme poznať. Odpustiť značí, že ten druhý je – rovnako ako ty – bytosť Svetla a lásky, ale sa na to doposiaľ nerozpamätal.
Odpusť najprv sebe to, čo si si spôsobil sám. Pretože si sám seba poškodil najviac, keď si si ubral svoju vlastnú lásku.
Odpustenie je dar milosti. Môžeme sa jej otvoriť a potom sa v nás niečo udeje, keď prianie po pokoji prichádza zo srdca.
Robert Betz
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor