Keď situácie v našom živote trvajú dlhšiu dobu, prispôsobí sa im naše vnímanie a začneme ich považovať za nový “normál”. Ak predtým boli vynikajúce, odrazu sa nám zdajú obyčajné a prestanú nás napĺňať spokojnosťou. Ak predtým boli desivé, náhle otupieme a prichodia nám ako bežný život.

A to je dôvod, prečo máme také veľké problémy rozkývať sa k niečomu novému. Uviazli sme v pasci “obvyklého”, kde to možno nie je úžasné, ale už to poznáme a vieme s tým žiť. Všetko nové v nás vyvoláva nervozitu až obavu.

Ak sme sa do tohto stavu dostali, nastáva pre nás náročná úloha – začať otriasať “obvyklým” a skúšať nové cestičky. Možno ich je priveľa a možno si nevieme vybrať najvhodnejšiu – ale to nie je problém! Hocijaký pohyb, aj pohyb nesprávnym smerom, nás dostane zo stavu nečinnosti do konania. A len čo začneme konať, vynoria sa priority a budeme sa vedieť orientovať a rozhodovať.

Presne o tom je najbližšie obdobie. Neočakávajte od seba priveľa – hocijaký pohyb je lepší než nijaký pohyb. Prináša nové pocity, nové pohľady na vec… a nové možnosti. Nepotrebujete jasne vidieť budúcnosť; stačí pozerať tesne pod nohy a cesta sa začne vynárať. Niekedy na to postačí už prvý krok.