Kým sme ľudia v hmote, máme tendenciu dávať nehmotným veciam hmotné obrazy. Cítime lásku a spojíme si ju s osobou konkrétneho partnera. Cítime vnútorné neuspokojenie, ale navonok ho vnímame ako žiarlivosť na úspech niekoho iného. Chceme bezpečnosť, ale naháňame sa za peniazmi a majetkami.

Premieňame pocity na veci.

To samé o sebe nie je nič zlé – veci, ktoré sú viditeľné a na ktorých sa zhodneme aspoň s časťou ľudstva, nám pomáhajú orientovať sa a dávajú nášmu životu rámec.

Problém nastáva, keď sa emocionálne začneme na dané veci upínať.

Keď sme si lásku spojili s Jožkom Miškovie a ten teraz odkráča z nášho života, máme pocit, akoby z neho zmizla láska… ale je to tak? Alebo len odišla reprezentácia lásky, ktorú sme v živote doteraz mali – a dokáže ju nahradiť iná reprezentácia?

Stojíme uprostred víru premien. To značí, že si potrebujeme pripomenúť, čo je skutočne v našom živote dôležité – či pocity alebo ich reprezentácie. Neupínajme sa na reprezentácie – tie sa menia najrýchlejšie. Držme sa svojich pocitov. Držme sa toho neviditeľného za tým viditeľným! To potrebuje v našom živote zostať – a skôr či neskôr pre to nájdeme novú viditeľnú reprezentáciu!

V najbližšom období by sme mali veľmi zvažovať dôvody pre naše konanie – snažíme sa udržať si niečo skutočne cenné, alebo sa len upíname na viditeľnú reprezentáciu  tohto cenného a bojujeme za ňu?

Keď si takto vyčistíme svoje vlastné motívy, časť zbytočných bojov automaticky skončí a všetka nová a čerstvá energia, ktorá po období premien prichádza, sa vleje do toho, čo je pre nás skutočne podstatné… a umožní nám spustiť dušu z reťaze!